ÚzemnéPlány.sk

Autor

Adrian Gubčo

Autor fotografií

archív autora

Zdroj

publikácia autora

Zobrazení

45697

Dátum vydania

07. 03. 2011

Kategórie článku

• Urbanizmus a územné plánovanie
• Regionálny rozvoj a investície

Ďalšie diely seriálu

• Bratislava – najmodernejšia metropola strednej Európy? - 1.diel
• Bratislava – najmodernejšia metropola strednej Európy? - 2.diel
• Bratislava – najmodernejšia metropola strednej Európy? - 3.diel
• Bratislava – najmodernejšia metropola strednej Európy? - 5.diel
• Bratislava – najmodernejšia metropola strednej Európy? - 6.diel
• Bratislava – najmodernejšia metropola strednej Európy? - 7.diel
• Bratislava – najmodernejšia metropola strednej Európy? - 8.diel
• Bratislava – najmodernejšia metropola strednej Európy? - 9.diel / záver

Súvisiace články

• Bratislava – najmodernejšia metropola strednej Európy? - 1.diel
• Bratislava – najmodernejšia metropola strednej Európy? - 2.diel
• Bratislava – najmodernejšia metropola strednej Európy? - 3.diel
• Bratislava – najmodernejšia metropola strednej Európy? - 5.diel
• Bratislava – najmodernejšia metropola strednej Európy? - 6.diel
• Bratislava – najmodernejšia metropola strednej Európy? - 7.diel
• Bratislava – najmodernejšia metropola strednej Európy? - 8.diel
• Bratislava – najmodernejšia metropola strednej Európy? - 9.diel / záver

Hodnotenie článku

Článok sa mi páči / nepáči

46%

Celkový počet hlasov: 1653

Bratislava – najmodernejšia metropola strednej Európy? - 4.diel

Tento plán nezahŕňal dnešné pomery a nutne potreboval okamžité zmeny. Na novom pláne sa pracovalo od roku 1998 a boli doň zapracovávané pripomienky ochranárov, pamiatkarov, investorov, občianskych združení aj bežných ľudí. Hoci mohol do platnosti vstúpiť teoreticky už v roku 2004, nestretol s s pozitívnou odozvou. Po ďalších problémoch bol nakoniec konečne 31.5. 2007 schválený a do platnosti vstúpil v septembri toho istého roku.

Nový územný plán určuje regulatívy výstavby. Pre investorov je záväzný, nie je možné ani udeliť výnimku. Nový územný plán sa však často dostáva do konfliktu už s existujúcimi projektmi. Už v čase prijatia sa ozývali hlasy, že sú nutné okamžité aktualizácie. To je však otázka približne dvoch rokov. Prvé zmeny už prebehli v prípadoch tzv. územných plánov zón. Každopádne, ide o prvý krok k organizovanej výstavbe v Bratislave. Bol schválený s výhľadom do roku 2030.

Ako vidíme na pláne, je tu určených niekoľko hlavných rozvojových území (sú zaznačené červenou farbou). Každému z nich sa venujem v jednotlivej kapitole. V prípade posledných dvoch ide však o dlhodobejšie plány, ktorým sa budem venovať až neskôr. Sú to:

• nábrežie
• centrálna oblasť Bratislavy – Mlynské Nivy
• areály bývalých priemyselných podnikov
• oblasť v jadre a na juhu Petržalky
• IV. kvadrant, teda oblasť na západ od Petržalky smerom k Rakúskuoblasť v jadre a na juhu Petržalky
• Devínska brána

Územný plán stanovil aj isté regulatívy, čo sa týka výšky budov. Výškové budovy by sa mali lokalizovať do novej centrálnej oblasti na ľavom brehu Dunaja, teoreticky aj na pravom, a do oblasti Devínskej brány.

V prípade Mlynských nív je však problematickou otázkou náletový kužeľ bratislavského letiska, pri Devínskej bráne, ale v podstate aj celej Bratislavy celkovo, ekonomická výhodnosť stavať vysoké budovy. Dobrou správou je označenie Starého mesta z väčšiny ako stabilizovaného územia, t.j. sa nová výstavba nebude pripúšťať. Obmedzí sa pravdepodobne len na preluky a na prestavbu nevyužitých objektov a budov.

Panelové sídliská čaká zrejme zahustenie – mala by sa dobudovať občianska vybavenosť (ďalej len OV), ktorá za socializmu chýbala. Poslednou výraznou zmenou je prestavba niektorých priemyselných areálov. Predtým sa však musíme vyrovnať s často ťažkou ekologickou záťažou, ktorá môže mať nebezpečný vplyv na zdravie obyvateľov.

Ešte predtým, ako sa dostanem k samotnému jadru tejto kapitoly, však musím spomenúť jeden výrazný faktor, ovplyvňujúci súčasnú výstavbu. Je ním svetová finančná a hospodárska kríza, ktorá sa výrazne dotkla bratislavského realitného trhu.

Keďže takmer všetky slovenské banky sú vlastnené veľkými zahraničnými matkami, výrazne sa skomplikovali možnosti poskytovania úverov developerským spoločnostiam, ako aj poklesol dopyt. Výstavba mnohých projektov sa tak skomplikovala – posúvajú sa termíny, ba dokonca sa niektoré projekty celkom zrušili.

Mnohé spoločnosti začali predávať svoje bratislavské akvizície. Veľké problémy mal napríklad luxemburský developer Orco, čeliaci katastrofálnemu prepadu akcií. Orco bolo nútené predať pivovar Stein a obchodný dom Dunaj, na mieste ktorých plánovalo výstavbu, takisto ako svoj kľúčový projekt City Gate (bývalé sídlo VÚB na Štúrovej ulici). Ďalším javom súvisiacim s finančnou krízou je aj pokles cien bytov, navyše sa uskutočnil proces, na ktorý analytici už dlho upozorňovali – začína praskať realitná bublina.

V konečnom dôsledku to však nemusí byť negatívny jav. Realitný trh sa prečistil od nezrelých spoločností, služby majú reálnejšie ceny, postupne sa mení a skvalitňuje aj ponuka a samosprávy majú viac času na prípravu rozvojových plánov, aby ich v budúcnosti rast investícií zastihol pripravené. V podobnom duchu sa vyjadril napríklad aj Hlavný architekt Bratislavy, prof. Štefan Šlachta, ktorý považuje krízu z tohto hľadiska za prínos.

3.1 Nábrežné projekty

Prvým a z istého uhla pohľadu asi najdôležitejším územím, na ktorom prebieha intenzívna výstavba, je bratislavské nábrežie. Významné sú oblasti na oboch brehoch Dunaja. Na ľavom brehu ide o územie od vyústenia Karloveského ramena až po Zimný prístav, na pravom od Starého po Prístavný most. Ide v zásade o územia, ktoré vidíme na mape nižšie:

Dôvodom, prečo sú v tejto oblasti také možnosti na výstavbu, je doterajšia ignorácia potenciálu rieky počas minulej doby, ale aj isté historické súvislosti a zmenené spoločenské pomery. V súčasnosti však môžeme konštatovať, že to možno bolo aj šťastím.

Prejdime však k rozdeleniu tohto územia. Dôležitejší je momentálne ľavý breh. Jednotlivé projekty priblížim aj konkrétnejšie.

Na západe sa začala vytvárať nábrežná promenáda výstavbou architektonicky zaujímavého polyfunkčného súboru Karloveské rameno. Existuje aj zámer výstavby ďalších obytných blokov bližšie ku samotnému Karloveskému ramenu, čo vzbudzuje nevôľu verejnosti. Bez ohľadu na to, promenáda by mala pokračovať popod Most Lafranconi popri Telovýchovnej fakulte UK až k areálu PKO (Park kultúry a oddychu), ktorý v blízkej dobe zrejme čaká asanácia. Za PKO sa už zrealizovala výstavba jedného z veľkých bratislavských projektov, River Parku od developerskej sekcie spoločnosti J&T.

Od tohto miesta až po Starý most existuje prirodzená promenáda, na úseku od River parku po Nový most však chýba zástavba na druhej strane Nábrežia armádneho generála Ludvíka Svobodu. Je to spôsobené asanáciou Podhradia počas výstavby Nového mostu. V súčasnej dobe však už developeri Zilion a J&T pripravujú na týchto územiach svoje projekty (k téme Vydrica sa vyjadrím v samostatnej kapitole). Za Starým mostom bol taktiež v marci tohto roku dokončený momentálne najväčší bratislavský projekt Eurovea. Spolu s ďalšími plánmi J&T na výstavbu a nedávno dokončenou budovou SND sa tak postupne vytvára úplne nová štvrť (priamo sa napojí na nové mestské centrum – pozri nižšie).

Špeciálnou kategóriou je Zimný prístav, ktorý je momentálne pod správou Slovenských prístavov. Vysoká cena týchto pozemkov a blízkosť významných projektov z neho robí územie s obrovským potenciálom. V médiách sa už dávnejšie objavili informácie o zmene majiteľov. Pravidelne býva toto územie riešené aj v diplomových prácach študentov architektúry. Čo sa týka pravého brehu, nie je ešte vôbec jasné, ako bude vyzerať. V Územnom pláne je však charakterizovaný ako súčasť tzv. Celomestského centra. Pred niekoľkými rokmi prebehla ideová súťaž (teda súťaž o možný vzhľad) o jeho budúci vzhľad. Existuje možnosť priameho napojenia s Euroveou vďaka novému mostu výlučne pre peších.

3.1.1 Eurovea

Eurovea je zo všetkých nábrežných projektov projekt najväčší, najkomplexnejší a s najväčším dosahom na celkový obraz mesta. Nachádza sa na ľavom brehu Dunaja, v blízkosti Pribinovej ulice a novostavby SND. Ako to vidíme na mape nižšie, ide skutočne o rozsiahle územie, priamo napojené na staršiu časť promenády:

Oblasť, kde sa dnes Eurovea realizuje, bola ako nové centrum Bratislavy riešená už počas minulého režimu. V tom čase sa vybudovali (resp. začali budovať) dve veľké stavby – budova Presscentra, v súčasnosti prestavaná na Tower 115, a budova nového SND. Po páde socializmu sa budúcnosť tejto zóny začala vážnejšie riešiť až okolo roku 1999. Vtedy sa o nej hovorilo ako o budúcom „bratislavskom Manhattane.“

Neskôr prebehla súťaž o pozemok, ktorý nakoniec získal írsky investor Ballymore properties. V tej dobe už išlo o skúseného developera, ktorý však pôsobil iba na britských ostrovoch. Dobré meno si urobil hlavne premenou londýnskych Docklands so šedej priemyselnej zóny na pulzujúcu modernú mestskú štvrť. S rovnakým cieľom prišli Íri aj na Slovensko. Developer si uvedomil výhody pozemku – je v blízkosti absolútneho jadra mesta, pri rieke, prirodzeným pokračovaním nábrežnej promenády, v bezprostrednej blízkosti SND. Čoskoro sa začal rysovať projekt.

Projektovanie Eurovey prešlo naozaj dlhú cestu, kým dosiahlo dnešnú podobu. Jeden z návrhov vypracovala aj jedna z najprestížnejších architektonických kancelárii sveta, Skidmore, Owings & Merill (naprojektovali napríklad aj najvyššiu stavbu sveta Burj Dubai alebo mrakodrapy na mieste bývalých WTC v New Yorku).

Táto verzia bola ďalej rozpracovávaná ďalšími kanceláriami, predovšetkým slovenským ateliérom A1 ReSpect, ďalej varšavským Bose International a írskym Murray Ó Laoirie architects. Na celkovom koncepte sa podieľali aj špecialisti na krajinnú architektúru, hotelové a zábavné zariadenia a bytoví dizajnéri. Vznikol tak pomerne kvalitný projekt, ktorý na Slovensku pravdepodobne nemá konkurenta.

Výstavba sa po takmer dvojročnom omeškaní spôsobenej rokovaniami s Ministerstvom vnútra začala v lete 2006. V tej dobe údajne išlo o jedno z najväčších stavenísk v Európe. Momentálne je už komplex otvorený približne pol roka a za ten čas sa úspešne etabloval na bratislavskom trhu. Na stavbe za 350 miliónov eur sa teda pracovalo približne tri a pol roka.

Ako teda Eurovea dosiahla svoju kvalitu? V prvom rade ide o spojenie všetkých základných funkcií mesta do jedného celku. Súčasťou projektu sú kancelárie, byty, nákupné centrum, hotel a miesta pre voľnočasové aktivity, napríklad multikino, centrálne námestie a predovšetkým nábrežný park.

Kancelársky komplex nazvaný Eurovea Central má ponúkať údajne najkvalitnejšie kancelárske plochy v Bratislave, hoci s podobnými slovami o svojich projektoch vystupuje aj konkurencia. Súčasťou kancelárskej časti je aj „Vajíčko,“ teda administratívna budova netradičného vzhľadu. Čo sa týka bytov, je ich byť 240 a developer ich prezentuje ako „dizajnérske skvosty“. Svojou cenou predišli všetkých konkurentov, no po spustení predaja sa byty z prvej várky skoro všetky vypredali v krátkom čase.

Na druhej strane, treba povedať, že skoro žiadne iné byty v Bratislave sa nemôžu pochváliť takou šírkou možností, aké tento projekt poskytuje. Nákupné centrum Pribina Galleria má ambíciu stať sa bratislavskou „first street“ (termín označujúci ulicu, kde sa lokalizujú najkvalitnejšie a najdrahšie obchody a reštaurácie – napríklad Pařížská v Prahe, 5th avenue v New Yorku alebo Champs-Elyseés v Paríži). Interakciu s mestom podčiarkuje rozsiahly nábrežný park, možnosti na zábavu a relax, 5-hviezdičkový hotel Sheraton, no predovšetkým centrálne námestie, ktoré vytvára koridor medzi SND a Dunajom.

Čerešničkami na torte sú byť zrekonštruovaný Sklad č.7, ktorý by v budúcnosti mohol prebrať funkciu PKO (aj keď sú signály, že to tak nakoniec nebude), príp. sa tu vytvoria ďalšie kapacity pre reštaurácie a zábavné podniky, a obnovená monumentálna socha M.R.Štefánika, stojaca na námestí.

Keď si tieto fakty zhrnieme, dôjdeme k výsledku, že ide asi o najkvalitnejší nový projekt v Bratislave. Ambíciu rozšíriť centrum mesta o nové atraktívne priestory naplnila Eurovea prakticky okamžite. Dá sa hovoriť aj o vydarenej architektúre, hoci na druhej strane nejde ani o žiaden unikát. Tento dlhoočakávaný projekt sa však výraznou mierou podieľa na identifikácii Bratislavy ako moderného a dynamického mesta budúcnosti.

Otázniky však visia nad II. fázou, ktorá sa má budovať v priestore medzi prvou fázou a mostom Apollo. V neistých časoch finančnej krízy je tu vo výškových budovách naplánovaných vyše 900 bytov, rozsiahle kancelárske priestory aj pokračovanie Pribina Galleria. Všetko závisí od úspechu prvej etapy. Oficiálny vzhľad nebol ešte predstavený, začatie výstavby sa nepredpokladá skôr ako na konci roku 2011, alebo skôr v roku 2012.

3.1.2 River Park

River Park je pomerne rozsiahly nábrežný projekt od jedného z najaktívnejších slovenských developerov, J&T. S Euroveou patrí k dvom ťažiskovým nábrežným projektom. Nábrežnú promenádu rozširuje až k PKO. Lepšie je to vidno na obrázku nižšie.

J&T už od začiatku označuje tento projekt za svoju „vlajkovú loď“. V kvalite mal River Park poraziť konkurenčnú Euroveu. Na dôkaz toho zverilo J&T projektovanie stavby prestížnemu holandskému architektovi Ericovi van Egeraatovi. Do Bratislavy mal priniesť dovtedy nepoznaný luxus – päťhviezdičkový hotel Kempinsky, špičkové kancelárske priestory, nadštandardné byty s priamym výhľadom na Dunaj, no predovšetkým unikátne byty v budove River House, mierne vysunutej nad hladinou rieky.

Projekt je verejnosťou podrobený kritike pre údajnú prílišnú masovosť a výšku, považujem však za potrebné poznamenať, že ide v podstate o prvú stavbu v lokalite s nízkou alebo žiadnou zástavbou. Momentálne pôsobí River Park nepochybne cudzo, čo sa však dobudovaním okolia určite zmení.

Prejdime však k symbolu tohto komplexu – River House je kapitola sama o sebe. Napriek možno nafúknutým marketingovým rečiam developera o kvalite projektu ako takom, minimálne táto budova je unikát. Pri výstavbe sa využila technológia, bežne využívaná pri stavbe mostov, v prípade obytno-kancelárskych budov je to veľmi nezvyčajný postup. Je to tzv. technológia predpínania.

Budova samotná stojí na troch nosníkoch, ktoré sú oceľovými káblami spojené s nosnými stenami. Tieto káble potom prenášajú záťaž do masívnych nosníkov. Každý z káblov nesie záťaž 300 ton, káblov je celkovo osem. Podobná technológia bola použitá aj v prípade mostu Lafranconi.

Výstavba projektu sa teda začala v roku 2006. Niečo vyše roka prebiehali stavebné práce v podzemí – kvôli blízkosti Dunaja a presakujúcej spodnej vode bolo nutné postaviť silné ochranné múry a hrubú základovú dosku. Nad povrch sa stavba dostala v lete 2007 a v momentálnej dobe je už celý projekt hotový, prebiehajú už len práce na pobočkách jednotlivých nájomcov. V tejto oblasti sa developer snažil ponúknuť vysokú kvalitu a pestrosť a zameral sa predovšetkým na reštaurácie.

River Park neposkytuje také komplexné služby ako Eurovea, služby v ňom budú slúžiť pravdepodobne výlučne obyvateľom a prípadným turistom. Zónu majú zatraktívniť aj prvky moderného umenia, napríklad socha „Mýtická loď“ od českého umelca Jaroslava Rónu či plastika od ďalšieho renomovaného umelca Marcella lo Guidiceho.

Vo výhľade sú aj ďalšie zaujímavosti, napríklad menšia galéria či parčík s prvkami tatranskej prírody. Celkové dokončenie komplexu sa plánovalo na koniec roku 2009, no naozaj sa dokončil až v priebehu leta roku 2010. Suma na výstavbu je cca 7 miliárd korún (230 miliónov eur).

V súvislosti s River parkom však treba spomenúť jednu dôležitú vec, a tou sú byty. Do predaja sa dostali v júni 2007 a šokovali svojou cenou – 155 tisíc slovenských korún na štvorcový meter. Vďaka tomu sa dal najlacnejší byt získať za 12 miliónov, najdrahšie približne 85 miliónov (River House však ešte nebol v predaji). Hoci J&T hovorilo o obrovskom záujme, bytov sa napriek tomu predalo málo (zo 140 ich bolo 65, pričom mnoho z nich kúpili priamo ľudia z vedenia spoločnosti). Po začiatku finančnej krízy sa tak začínala črtať katastrofa. Bolo zrejmé, že ceny nehnuteľností aj v novostavbách dosiahli svoj vrchol a postupne začala praskať cenová bublina.

Spoločnosť sa preto rozhodla pre razantný krok – ceny bytov boli znížené o 40% (!). Táto „Vianočná akcia“ bola samozrejme široko medializovaná, čo bol od J&T šikovný marketingový krok. Napriek tomu však tento krok naznačil, že časy „realitného Klondike“, keď developeri stavajú množstvá aj nekvalitných bytov a za obrovské ceny ich potom predávali ešte pred dostavaním, sa skončili. Pre Bratislavu to znamená pravdepodobne pokles investícii, ale na druhej strane aj skvalitnenie ponuky.

V budúcnosti sa ráta aj s II. fázou na mieste dnešného PKO. Už dlhšie sa ozývajú hlasy stojace proti jeho búraniu, svojho času dokonca vypukol veľký škandál, keď sa s búraním PKO reálne začalo. Otázka zachovania tohto miesta, vzbudzujúceho nostalgiu u mnohých obyvateľov Bratislavy, je však takmer naisto uzavretá.

Na druhej strane však PKO nikdy nebolo plánované pre konanie kultúrnych akcií. Hovorí sa preto o vybudovaní nového PKO na úplne inom mieste, predbežne na pravom brehu Dunaja pod pracovným názvom Lido park. Čo sa týka jeho realizácie, takisto ako druhej fázy River Parku, nedajú sa zatiaľ predpokladať žiadne termíny.

3.1.3 Ostatné nábrežné projekty J&T

Okrem River Parku J&T realizuje, resp. sa chystá realizovať niekoľko ďalších projektov na dunajskom nábreží. Okrem už dokončeného Karloveského ramena sú to Panorama city v bezprostrednej blízkosti Eurovey, a Zuckermandel.

Prvý spomenutý projekt, Panorama city, je v súčasnosti pozastavený, hoci stavať by sa mohlo praktický hneď. Odkedy bol v roku 2006 oficiálne ohlásený, prešiel ešte niekoľkými významnými zmenami. Najzásadnejšia sa týka zmeny výšky navrhnutých objektov.

Dve bytové veže Panorama city mali mať pôvodnú výšku 135 metrov, po novom to bude až 179 metrov! Pôjde teda o prvé mrakodrapy v pravom slova zmysle v Bratislave (mrakodrap je budova nad 150 metrov). Bratislavské „Dvojičky“ doplní ešte hotel netradičného tvaru s výškou vyše 50 metrov.

Aj v tomto prípade sa J&T môže pochváliť významným menom, stojacim za stvárnením komplexu. Panorama city navrhol katalánsky architekt Ricardo Bofill. Ak vizualizácie neklamú, môže ísť skutočne o pomerne kvalitnú architektúru. 53 – poschodové veže by sa v tom prípade pravdepodobne stali orientačným bodom mesta. S II. etapou Eurovey a budovou Tower 115 by mohol vzniknúť aj zárodok hlavného bratislavského clustru (ako cluster je všeobecne označovaná oblasť, kde sú lokalizované najvyššie mrakodrapy mesta, napr. La Défance v Paríži alebo City v Londýne).

Vo svojom vnútri komplex vytvorí elipsovité námestie, jadrom ktorého bude spomínaný hotel. Takýmto spôsobom sa priamo napojí na centrum vznikajúce v tejto oblasti. Význam posilní stanica rýchloelektričky, ktorá bude možno lokalizovaná medzi budovou SND a Panorama city (stanica bude vybudovaná v rámci projektu TEN-T 17, o ktorom píšem nižšie).

Ako som už spomenul, projekt momentálne stojí na mieste. Napriek tomu, že boli zbúrané objekty Domu lodníkov a sídla TASR a vybudovaný kolektor pre inžinierske siete, Patrik Tkáč z vedenia J&T sa vyjadril, že by bolo „…priveľkým riskom púšťať sa v tejto dobe do tak náročnej stavby.“ Je pravdepodobné, že developer čaká aj na úspech susednej Eurovey. Panorama city sa môže stať ďalšou obeťou finančnej krízy, na druhej strane výstavbu nemôžeme ani dopredu vylúčiť.

Ďalším projektom je Zuckermandel, ktorý možno lokalizovať už podľa názvu – ide o lokalitu v bratislavskom podhradí, siahajúcej od kúrií (posledný zachovaný zvyšok Vydrice) po koniec tunela pod hradným kopcom. Pôvodná zástavba bola celá asanovaná počas výstavby Nového mosta. Stranícke vedenie tu plánovalo rozsiahlu výstavbu panelákov, našťastie sa stihli realizovať len tri paneláky pri portáli tunela.

Projekt Zuckermandel má za cieľ spojiť River park s historickým jadrom mesta prostredníctvom podobného projektu Vydrica (pozri nižšie). Bude to náročná úloha – spojiť modernú architektúru River Parku s historickým výrazom budov v historickom jadre, netreba zabúdať ani na pamätník Chatama Sofera, ktorý je navrhovaný na zápis do zoznamu UNESCO. J&T hovorí o jedinečnej architektúre a najzvučnejších menách, no projektu môžu nesmierne ublížiť spomínané paneláky, ak nebudú zbúrané (čo sa asi nestane). Každopádne, cena projektu sa má vyšplhať do výšky cez 6 miliárd korún (vyše 200 miliónov eur), čo môže byť dostatočný argument.

3.1.4 Vydrica

V posledných rokoch ďaleko najväčší záujem a diskusiu vzbudil zámer obnovenia historickej štvrte Vydrica v Podhradí. Táto niekdajšia štvrť chudobných a prostitútok sa v histórii mesta stala legendárnou. Existujú početné a neuveriteľne znejúce príbehy z tejto časti mesta. Vydrica má však za sebou pohnutú históriu. Vznikla okolo 13. stor. a usídlili sa v nej bývalí obyvatelia Mlynskej doliny. Jadro Vydrice sa nachádzalo okolo strategickej pevnosti Vodná veža. V roku 1851 sa už vytvorila pod Hradom súvislá zástavba a na mieste Vydrice a Zuckermandlu bol utvorený IV. mestský obvod, tzv. Theresienstadt (Tereziánske mesto). Deštrukcia Vydrice sa začala po roku 1948. Definitívny úder jej zasadila výstavba Mosta SNP, teda Nového mosta. Jediné, čo zostalo, je asi 8 domov, nazývaných Kúrie.

Samozrejme, projekty na zástavbu tohto územia sa objavili už za socializmu, čoho pamiatkou sú tri vežové paneláky pri vyústení tunela. Po revolúcii sa objavila aj jedna súťaž, no dopadla fiaskom. V roku 2006 však bol schválený územný plán, na ktorom bolo možné založiť ďalší postup. Územie získal developer Zilion, ktorý vzápätí prejavil záujem územie urbanizovať. Tento zámer sa okamžite stal dôležitou bratislavskou témou.

Zilion sa v krátkom čase vyprofiloval ako nezvyčajný svojou ústretovosťou. Bola vyhlásená rozsiahla architektonická súťaž so širokou domácou aj medzinárodnou účasťou. Územie bolo rozdelené na 5 zón, aby sa dosiahla väčšia architektonická pestrosť.

Do druhého kola sa dostalo 22 návrhov, z ktorých boli vybraní jednotliví víťazi. Aj keď v niektorých kategóriách neboli udelené prvé ceny, medzi víťazmi sa objavoval predovšetkým architektonický tím z Talianska. Výsledok druhého kola bol porotou označený za úspech.

Verejnosť však taká nadšená nebola. Prezentované návrhy zožali búrku nevôle. Kritické hlasy sa ozývali zo všetkých strán. Občania kritizovali predovšetkým tvaroslovie objektov, moderný výraz, zánik niekdajšej jedinečnej atmosféry. Zilion sa však v tomto opäť ukázal ako ústretový a návrhy ešte prešli úpravou. Nová Vydrica by mala mať viaceré znaky tej niekdajšej.

Mal by byť voľný priehľad na Dóm sv. Martina, obnoviť by sa mali ulice Vydrická, Floriánska a Oeserov rad, materiály na fasádach domov by mali pripomínať tie v uličkách Korza. Ráta sa aj s prvkami drobnej architektúry – so sochami vo výklenkoch, pitnými fontánkami, schodiskami či brečtanmi. Vydrica by mala podľa tvorcov konceptu získať pôvodnú atmosféru.

Najväčšou otázkou sa však momentálne javí realizácia. Odkedy vypukla kríza, developer zmĺkol a nedá sa kontaktovať. Zilion nebol tak etablovanou spoločnosťou, ako napríklad J&T, HB Reavis alebo Ballymore properties.

Práve firmy, ktoré nemali dostatok vlastného kapitálu, sa kríza dotkla najhoršie. V tomto prípade to teda znamená koniec nádejného projektu znovuobnovenia posledného miesta, ktoré by mohlo priamo rozšíriť pešiu zónu stredovekého jadra mesta.