ÚzemnéPlány.sk

Autor

Adrian Gubčo

Autor fotografií

archív autora

Zdroj

publikácia autora

Zobrazení

31349

Dátum vydania

28. 03. 2011

Kategórie článku

• Urbanizmus a územné plánovanie
• Regionálny rozvoj a investície

Ďalšie diely seriálu

• Bratislava – najmodernejšia metropola strednej Európy? - 1.diel
• Bratislava – najmodernejšia metropola strednej Európy? - 2.diel
• Bratislava – najmodernejšia metropola strednej Európy? - 3.diel
• Bratislava – najmodernejšia metropola strednej Európy? - 4.diel
• Bratislava – najmodernejšia metropola strednej Európy? - 5.diel
• Bratislava – najmodernejšia metropola strednej Európy? - 6.diel
• Bratislava – najmodernejšia metropola strednej Európy? - 8.diel
• Bratislava – najmodernejšia metropola strednej Európy? - 9.diel / záver

Súvisiace články

• Bratislava – najmodernejšia metropola strednej Európy? - 1.diel
• Bratislava – najmodernejšia metropola strednej Európy? - 2.diel
• Bratislava – najmodernejšia metropola strednej Európy? - 3.diel
• Bratislava – najmodernejšia metropola strednej Európy? - 4.diel
• Bratislava – najmodernejšia metropola strednej Európy? - 5.diel
• Bratislava – najmodernejšia metropola strednej Európy? - 6.diel
• Bratislava – najmodernejšia metropola strednej Európy? - 8.diel
• Bratislava – najmodernejšia metropola strednej Európy? - 9.diel / záver

Hodnotenie článku

Článok sa mi páči / nepáči

43%

Celkový počet hlasov: 1260

Bratislava – najmodernejšia metropola strednej Európy? - 7.diel

4 Vzdialenejšia budúcnosť

• celomestské centrum Petržalka na pravom brehu Dunaja
• IV. kvadrant – oblasť od Petržalky po rakúske hranice
• južný smer od Jaroviec až po Bezenye v Maďarsku
• Lamačská brána s projektmi Bory a CENTROP
• lokalita v blízkosti letiska s projektom Pharos bussiness port
• Vajnory a projekt CEPIT.

Tieto plány sú už väčšinou zadefinované v územnom pláne. Ak som vyjadril názor, že projekty na predchádzajúcich stranách zmenia Bratislavu, tak tieto by mali mať ešte výraznejší dopad. Ako príklad uvediem projekt CENTROP, ktorý ráta s výstavbou úplne novej mestskej štvrte až so 60 000 obyvateľmi. V prípade realizácie aj ostatných zámerov by sa mesto už výrazne začínalo rozťahovať čo do šírky, to aj do počtu obyvateľov. V tomto prípade by to však nemalo len mestský, lokálny význam, ale aj celonárodný, ba dokonca aj medzinárodný. Veď Bratislava je už teraz dôležitým hráčom v stredoeurópskom priestore, takéto projekty by jej význam zvýšili aj niekoľko-násobne.

Koniec – koncov, ide o funkčne veľmi rozličné idey: napríklad CEPIT je zameraný na znalostnú ekonomiku a výskum, plány na juhu mesta na rekreáciu a turistiku, Bory podobne ako CENTROP rátajú s novou mestskou štvrťou. Nižšie si teda zhrnieme najvýznamnejšie plány, súvisiace so vzdialenejšou budúcnosťou Bratislavy.

4.1 Projekty na pravom brehu Dunaja

V úvode som spomenul tri oblasti, v ktorých sa plánuje rozsiahla výstavba – celomestské centrum na nábreží Dunaja, IV. kvadrant a južný smer až po Bezenye. V prípade prvých dvoch sa ráta s prirodzeným rozšírením mesta, južný smer je primárne určený na rekreáciu a cestovný ruch. Momentálne má z pochopiteľného dôvodu najvyššiu prioritu dostavba celomestského centra, v najbližších rokoch sa však s ničím konkrétnym neráta. Podobná situácia je aj s IV. kvadrantom, hoci tu sa dve vízie objavili (pozri nižšie). V prípade južného smeru sa objavujú už konkrétne projekty, no zatiaľ skôr iba v rovine úvah.

Územie Celomestského centra Petržalka je so svojou rozlohou, dostupnosťou a lokalitou asi najlukratívnejším prázdnym pozemkom v meste. Je ohraničené zo severu Dunajom, z juhu Einsteinovou ulicou a zo západu komunikáciou vedúcou na Starý most. Stredom prechádza most Apollo, cez Einsteinovu vedie diaľnica D2. Neďaleko Starého mosta bude viesť aj tunel koridoru TEN-T 17, po moste samotnom by mala viesť rýchloelektrička z Petržalky. Lokalita teda má excelentné dopravné napojenie. Najdôležitejšia je však blízkosť k Starému mestu a novému jadru na ľavom brehu (3.1.1, 3.2). Celomestské centrum Petržalka je jeho prirodzeným rozšírením.

Bolo by hlúposťou riešiť tak významné územie bez súťaže a bez riadneho územného plánu. Prvá ideová súťaž sa uskutočnila v rokoch 2004 – 2005 a víťazom sa stal ateliér Markrop. Z vízie tohto ateliéru vychádza aj územný plán zóny. Návrh je rozhodne veľmi zaujímavý – či už ide o vybudovanie umelých ostrovov alebo výškových dominánt. Plán ich umiestňuje k Einsteinovej, smerom k Dunaju by sa mala zástavba znižovať a vybudovať promenáda. Keďže ide o starší návrh, rátal aj s vybudovaním multifunkčnej arény medzi mostom Apollo a Prístavným mostom, aréna sa však nebude realizovať vôbec (Samsung aréna bude iba zrekonštruovaná a bude dejiskom MS). Lokalita, kde mala stáť, je v súčasnosti uvažovaná ako budúce umiestnenie PKO pod názvom Lido Park.

Na druhej strane však treba povedať, že zámer sa nestretol s podporou ochranárskych združení. Hoci zvyčajne niektoré ochranárske spolky protestujú proti všetkému, tentoraz majú silné argumenty a podporu odborníkov. Na území, predovšetkým za mostom Apollo, sa nachádzajú zvyšky prirodzeného lužného lesa, na rozdiel od známejšej kauzy okolo „lesíka Krasovského.“ Ochranári sa obávajú devastácie zelene na mieste niekdajšieho kúpaliska Lido a Sovieho lesa.

Uvediem citáciu z otvoreného listu poslancom miestneho zastupiteľstva:

Hoci by niekto mohol povedať, že ide o ďalší príklad tzv. „ekoterorizmu,“ lokalita má nespochybniteľný ekologický význam. Keďže hala sa teda nebude realizovať, možno je práve jej pôvodné umiestnenie vhodným miestom pre skĺbenie kultúry a zelene.

Ďalším rozsiahlym dosiaľ neurbanizovaným územím je tzv. IV kvadrant, teritórium medzi Petržalkou a rakúskymi hranicami. Územný plán ho definuje ako „určený na vybudovanie reprezentačných priestorov cestovného ruchu, novej diplomatickej štvrte, multifunkčných budov, úradov a obchodov.“ Rast Bratislavy smerom na Rakúsko sa očakával už od pádu železnej opony. V roku 2003 si obec Wolfstahl dala vypracovať štúdiu, podľa ktorej by sa obec mala stať priamou súčasťou Bratislavy v horizonte niekoľkých desiatok rokov. Štúdia na porovnanie uvádza, že centrum slovenského hlavného mesta je od Wolfstahlu vzdialené ako prvý viedenský obvod od druhého.

Rakúska strana sa však obáva, že by rast veľkomesta mohol negatívne narušiť vidiecky ráz krajiny. To je prirodzená a samozrejmá reakcia. Vynára sa však otázka, ako skĺbiť požiadavky Bratislavy aj rakúskych obcí. Možné riešenie sa objavilo už dávno, pred desiatkami rokov (počas súťaže na Petržalku – pozri 2.5.3), no teraz sa opäť začalo vážne s touto myšlienkou uvažovať. Odkedy ho primátor Andrej Ďurkovský prezentoval na významnom realitnom veľtrhu MIPIM v Cannes, vedú sa o ňom vzrušené diskusie. Hovoríme o vyše 20 kilometrov dlhom kanáli, ktorý by sa za Devínom oddeľoval od hlavného koryta Dunaja a vlieval sa doňho až pri Hrušovskej zdrži, pričom by kopíroval štátnu hranicu.

Je jasné, že by to bol grandiózny projekt. Existuje predstava o rozsiahlej výstavbe reštaurácii, cyklotrás, promenád, obchodov aj lukratívneho bývania pri vode. Kanál by napodobňoval prirodzené meandre dunajských ramien. Okrem nepopierateľného prínosu pre rozvoj Petržalky by plnil aj svoju najdôležitejšiu funkciu: protipovodňovú ochranu. Projektu sú naklonení aj Rakúšania. Sú však rozpory medzi predstavami jednotlivých strán.

Je však priskoro hovoriť o budúcej zástavbe. Otázne je, či je projekt vôbec realizovateľný. Vodohospodári zvažujú využiť ešte stále čiastočne zachovanú ramennú sieť južne od Petržalky. Každopádne, výstavba bude stáť stámilióny eur. Aj keď je otvorená možnosť využitia európskych fondov, bez podpory politického vedenia, developerov, ochranárov aj Rakúšanov sa výstavba nepohne. Všetci sa však zhodnú, že pre rozvoj Petržalky bude mať výstavba kanála rozhodujúci význam.

Nábrežia Dunaja na pravej strane rieky sú však významné ešte pre svoj rekreačný potenciál. Už dlho sa zvažuje výstavba oddychových komplexov v blízkosti Jarovského ramena ako aj ďalej pri zdrži Hrušov. Najmä v prvej lokalite to však nebude také jednoduché. Jarovské rameno je v súčasnosti charakteristické zachovanými časťami lužných lesov. Ak by sa tu začala výstavba plánovaného rekreačného komplexu za vyše miliardu eur, lesy by boli určite zničené.

Navyše pochybnosti vyvoláva aj samotný investor. Územie totiž dostal prenájmom na 99 rokov od Vodohospodárskeho podniku za 50 halierov na štvorcový meter ročne. Firma samotná však podľa zistení novinárov nemá sídlo ani telefón. Je teda prinajmenšom pochybné, ako taká firma získala pozemok za takú nízku cenu.

V prípade oblasti pri zdrži Hrušov na okraji mestskej časti Čunovo je situácia trochu iná – v tomto prípade už v hrubých rysoch vieme, ako to bude vyzerať. Spoločnosť Danubia invest tu plánuje vybudovať rekreačnú zónu Danubia park. Podľa podkladov z internetovej stránky developera sa tu bude nachádzať aquapark, hotely, prístavy, piknikové areály, promenády, športové ihriská, obchody aj golfové ihriská, ale napríklad aj múzeum a skanzen podunajskej kultúry.

Na rozdiel od projektu v Jarovskom ramene sa teší podpore mesta aj miestnej časti, výraznejšie námietky nemajú ani ochranári, keďže sa Danubia Park nemá nachádzať v takej exponovanej lokalite. Ochrana prírody bola zakomponovaná aj do návrhu, keďže okrem iného sa v blízkosti nachádzajú hniezdiská vodných vtákov. Znie to skvele, bohužiaľ opäť zasiahla kríza. Začiatok výstavby projektu za 400 miliónov korún sa očakával v roku 2009, s dokončením v roku 2014. Ku koncu roku 2010 však nie je o Danubia parku ani chýru, ani slychu.

Dve rekreačné strediská sú však stále málo – význam južného smeru by mal byť ešte ďaleko vyšší. V tomto prípade sa však okrem krízy treba vyrovnať ešte s jedným, do istej miery oveľa vážnejším problémom – s nevôľou obyvateľstva. Pred časom bola totiž v Bezenye oznámená výstavba najväčšieho kasína v Európe Eurovegas. Do plánovania okrem problematického financovania zasiahla aj nevôľa orgánov samospráv. Napriek tomu však Eurovegas môže byť pre nás iba malichernosťou.

Píšem to preto, lebo v porovnaní s gigantom, ktorý bol prevádzkovateľom kasín Harrah's a spoločnosťou TriGránit (okrem iného investor Polusu a Lakeside parku) navrhnutý v Jarovciach, je maďarský plán skutočne trpaslík. Ten bratislavský sa nazýva Metropolis a ide o projekt kasín, hotelov a zábavných zariadení za 1,5 mld. eur (!). Ide skutočne o obrovský projekt. Tri hotely, nákupné centrum, veľký aquapark a samozrejme kasíno by mali prilákať do Bratislavy ročne päť miliónov turistov, zamestnať 9-tisíc ľudí, z toho 5-tisíc na stálo, a na daniach nechať šesťsto miliónov eur. Ak by sa realizoval, hlavné mesto by okrem toho získalo aj veľké priestory pre konanie kongresov.

Napriek týmto ohromujúcim číslam a nepopierateľnému prínosu pre turistický ruch celej krajiny, obyvatelia zareagovali veľmi negatívne. Okamžite sa ozvali predovšetkým kresťanské spolky, ktoré sa obávali nárastu kriminality, gamblerstva a ohrozenia mravnosti mládeže. Kladnú odozvu získali aj od vedenia mesta či mestských častí Petržalka a Jarovce. Bola zorganizovaná petícia, ktorú podpisovali nielen obyvatelia v dotknutých oblastiach, ale aj v odľahlých častiach krajiny. Počet podpisov dosiahol takmer 130-tisíc a petičníci ich predložili parlamentu. Je teda možné, že zámer bude zablokovaný z najvyšších miest.

Budúcnosť projektu je teda neistá. Vstup veľkého hráča ako Harrah's by mohla znamenať, že Metropolis je životaschopný. TriGranit sa snaží pristúpiť aj na isté kompromisy, no kritici sú neústupčiví. Pôvodne investor veril, že v roku 2012 komplex otvorí, no v tejto situácii nemôže mať veľké očakávania.

4.2 Lamačská brána

Podľa územného plánu je Lamačská brána jeden z hlavných smerov, ktorým má mesto rásť. Územie je v podstate z východu ohraničené Záhorskou Bystricou, z juhovýchodu Dúbravkou, z juhu železničnou traťou na smer Marchegg, zo západu cestou do Volkswagenu a zo severu budúcou trasou diaľnice D4. V súčasnosti sa tu nachádzajú prakticky iba polia, ktoré nemajú až takú vysokú cenu. Miesto je teda vhodné pre vznik veľkých a masívnych projektov.

Do priestoru Lamačskej brány by sa mali lokalizovať predovšetkým dva projekty: Bory od silnej finančnej skupiny Penta a obrovský, až megalomanský projekt CENTROP od menšieho developera Opera. Obe sú megaprojektami v rámci Strednej Európy, v prípade druhého menovaného sa dokonca hovorí o najväčšom projekte Európy.

Bory, vďaka menším rozmerom, má zrejme väčšiu nádej na realizáciu. Napriek tomu sa už posunuli dátumy začiatku výstavby – stavať sa malo už na jar 2008. V októbri zas bolo oznámené, že v roku 2009 by sa mala začať výstavba infraštruktúry. Dlho sa javilo ako otázne, či je vôbec možné projekty takýchto rozmerov v súčasnej dobe naštartovať. Pomôcť by mohlo postupné rozfázovanie projektu – a to je aj prípad Borov. Netreba zabúdať ani na to, že Penta, developer projektu, patrí ku kapitálovo najbohatším spoločnostiam v Česko-slovensku. A naozaj, výstavba sa rozbehla počas roku 2010.

V prvej fáze sa teda okrem potrebnej infraštruktúry vybudujú aj veľké retailové boxy (tzv. hobbymarkety) a veľké nákupné centrum Bory Mall, za ktorého výzorom stojí prominentný taliansky architekt Massimiliano Fuksas. Bývanie sa má riešiť až neskôr. Každopádne, tisíce ľudí, ktoré by sa tu mali koncentrovať, vyvolávajú potrebu lepšieho dopravného riešenia. Mala by sa teda predĺžiť električková radiála z Dúbravky až na Devínsku Novú Ves, takisto by sa malo rátať aj s vybudovaním železničnej zastávky.

Hoci na slovenské pomery ide o obrovský projekt, oproti plánu CENTROP, ktorý má byť situovaný hneď vedľa, má predsa len dosť komorné rozmery. Prvýkrát bola táto vízia predstavená na veľtrhu nehnuteľností MIPIM 08 v Cannes. Už tu šokovala všetkých zúčastnených, veď ide o najväčší investičný projekt minimálne v Strednej Európe.

Spoločnosť Opera a. s. zverila riešenie územia popredným pracovným tímom – napríklad tímu z Massachusetts Institute of technology z USA a spoločnosti INVI zo Švajčiarska. Ich koncepty rátajú v horizonte cca 20–30 rokov s novou obytnou štvrťou pre 60 000 až 70 000 ľudí, univerzitným kampusom, golfovým ihriskom, logistickým a technologickým centrom či dokonca olympijským areálom (!).

Väčšina ľudí si povie, že niečo také nie je možné, no predstaviteľ Opery ešte v apríli roku 2008 nešetril optimizmom:

Od vypuknutia finančnej krízy však o projekte nebolo ani slovo. Výkup pozemkov bol financovaný hlavne britskými investormi, ktorých sa kríza výrazne dotkla, budúcnosť projektu je teda, prinajlepšom, nateraz otázna. Fakt, že z približne 800 hektárov pozemkov bolo pred letom 2008 vykúpených len okolo 250, môže však veľa objasniť.

Spoločnosť Opera však nezanikla, naďalej sa snaží rozvíjať svoje developerské aktivity. V súvislosti s tým treba spomenúť pomerne rozsiahly projekt Pod Vŕškami v mestskej časti Záhorská Bystrica. Takisto ide o výstavbu úplne novej štvrte. Jej koncept je oceňovaný architektmi a urbanistami, no musel sa vyrovnať s prasknutím realitnej bubliny. Je však pomerne veľká nádej, že sa výstavba rozbehne do konca roku 2010.

4.3 Východný smer

V istom ohľade môžu mať investície na východe Bratislavy – predovšetkým projekt CEPIT – pre budúcnosť mesta zásadný význam. Spoločne z rozsiahlymi plánmi urbanizácie Vajnor a oblasti okolo letiska M.R.Štefánika urobí z Bratislavy naozaj nespochybniteľnú metropolu Strednej Európy (spolu s Viedňou).

Projekt CEPIT, čo znamená Central European Park of Innovative Technologies (Stredoeurópsky park inovatívnych technológii), svojím významom presahuje hranice Slovenska. Vedecko – technologický park takýchto rozmerov posunie slovenský priemysel, vzdelávanie aj podmienky na investovanie na inú úroveň. Do jeho rozsiahleho areálu by sa mali zmestiť výskumné centrá pre rozvoj informačných a farmaceutických technológii, firmy pre rozvoj biotechnológii, výskum obnoviteľných zdrojov energie, konferenčné centrá, odborné školy, internáty, ale aj byty, kancelárie a občianska vybavenosť. Zástavba by mala byť zasadená do zelene, rozsiahlu plochu majú zaberať športoviská a plochy pre rekreáciu. Na mieste by mali pracovať tisíce ľudí, hovorí sa preto o dopravnom spojení pomocou električky. Koncept je dlhodobý – dokončenie sa neočakáva skôr ako v roku 2025. Po prípadnom dokončení by sa naplnila vízia, ktorú som načrtol v prvej kapitole – aby sa z Bratislavy stalo tzv. „biele mesto.“

Ako som spomenul, ukončenie výstavby sa očakáva v roku 2025, no začiatok je otázny. V tomto prípade sa to naťahovalo dokonca ešte pred krízou. Zo začiatku boli problémy medzi mestom a Vajnormi, neskôr zas problémy s financovaním, najnovšie je okrem krízy hrozba realizácie podobného projektu vo Viedni (v štvrti Aspern). Každopádne, realizácia prvej fázy, ak sa začne budúci rok, by sa mala ukončiť v roku 2013–2014. Projektované náklady sú 400 miliónov eur.

Pre Vajnory, „dedinu v meste,“ ako sa sami titulujú, to znamená zásadnú zmenu. Doteraz boli Vajnory významné iba kvôli svojmu malému letisku. Pred vyše štyrmi rokmi však bolo letisko zrušené – na jeho mieste sa plánuje výstavba komplexu Nové Vajnory. Plánovaných 4000 bytov by mohlo zvýšiť populáciu Vajnor až 1,5-násobne. Momentálne sa podľa stránky spoločnosti pripravuje urbanistická štúdia.

Na východe Bratislavy sa bude realizovať ešte jeden masívny a dlhodobý projekt – Pharos bussiness port. Za zaujímavým názvom (ktorý ma pripomínať jeden z Divov sveta – maják na ostrove Pharos v Alexandrii) sa skrýva koncept za miliardu eur, ktorý má realizovať developerská spoločnosť Hrivis, ktorá má aktivity aj v bratislavskom CBD (3.2.2). Hlavnými náplňami areálu majú byť obchodné centrá, kancelárie a hotely, všetko zasadené do zelene. Čo sa týka dopravy, objavil sa návrh potiahnuť električkovú trať z Ružinovskej až po letisko cez stred Pharosu. Súčasťou dopravného napojenia môže byť aj rýchlodráha v rámci projektu TEN-T 17 (5.1).

Projekt stále existuje ešte len v hrubých rysoch, zatiaľ sa zrealizovala len architektonická súťaž, čo bol dobrý krok. Do súťaže sa prihlásili kvalitné kolektívy. Hoci developer prvú cenu nevyhlásil, zvýšenú druhú cenu získal kolektív autorov z kancelárie SIEBERT + TALAŠ.

Ich štúdia sa má najväčšmi blížiť vízii Hrivisu, ako ju prezentuje na svojej stránke:

4.4 Suburbanizácia

Suburbanizácia je v našich šírkach pomerne nový pojem. Objavil až po roku 1989. Stručne, ide o rozširovanie predmestských obcí kobercovou zástavbou rodinných domov, v ktorých bývajú ľudia pracujúci v meste. V Bratislave začína byť tento jav (teda masívne sťahovanie ľudí z mesta do blízkych predmestských vidieckych oblastí) už silne citeľný – spôsobuje predovšetkým dopravné problémy, keďže obyvatelia sa ráno potrebujú prepraviť do práce v meste. Podiel tých, čo cestujú prímestskou dopravou, je len zanedbateľný, drvivá väčšina cestuje autom.

V Bratislave vzniká takáto zástavba v početných prímestských dedinách – v Ivanke pri Dunaji, Zálesí, Bernolákove, Hamuliakove, Rovinke, Čiernej Vode, Limbachu, postupne sa rozširuje až do Šamorína, Senca či Svätého Jura. Výstavba takéhoto charakteru sa objavuje aj v mestských častiach Bratislavy – v Jarovciach, Rusovciach, Čunove a v menšej miere aj v Devíne. Postupne však prerastá hranice nielen mesta, ale aj štátu. Prudké zvýšenie počtu obyvateľov vďaka prisťahovalcom z Bratislavy zaznamenali v Rajke, Bezenye, v Bergu, Kittsee, Wolfstahli či v Hainburgu an der Donau. V prípade prvej menovanej dediny po dokončení súčasných projektov dokonca počet Slovákov v obci prekoná počet Maďarov.

Urbanisti majú na tento jav v zásade negatívny názor. Rozširovanie predmestí nekoncepčnou kobercovou výstavbou má ťažké následky na dopravu, ale aj na životné prostredie. V našom prípade napríklad rozširovanie obce Čierna Voda ohrozuje chránenú Ramsarskú lokalitu Šúr. Rodinné domy sa stavajú už v tesnej blízkosti nesmierne cennej mokrade. Suburbanizácia môže mať okrem toho aj negatívne vplyvy na zdravie a psychiku človeka, objavili sa dokonca názory, že masový nárast obezity v západnom svete súvisí čiastočne aj s týmto javom. Časom dostali podobné prímestské oblasti pejoratívny názov „urban sprawl“ čo znamená sídelná kaša. Na Slovensku sa zvyknú nazývať skôr „paneláky naležato.“

Otázku sídelnej kaše treba riešiť, lebo časom sa môže stať naozaj vážnym problémom. Rast podobných oblastí v USA bol na začiatku hypotekárnej krízy, ktorá vyústila v krízu finančnú a hospodársku. V prípade Bratislavy ide hlavne o dopravu, ktorá je beztak kritická. Núka sa však isté riešenie – je ním výstavba Nultého okruhu, teda diaľničného obchvatu v podobe „prstenca“ okolo Bratislavy (5.3). Zatiaľ neveľmi viditeľný, ale v budúcnosti citeľný môže byť aj problém vyprázdnenia centra mesta, ktoré stráca atraktivitu. Skúsenosti z Európy nám ukázali, že opätovné zaplnenie centier miest ľuďmi je potom veľmi nákladné a zaberá priveľa času.