ÚzemnéPlány.sk

Autor

Adrian Gubčo

Autor fotografií

archív autora

Zdroj

publikácia autora

Zobrazení

42243

Dátum vydania

28. 02. 2011

Kategórie článku

• Urbanizmus a územné plánovanie
• Regionálny rozvoj a investície

Ďalšie diely seriálu

• Bratislava – najmodernejšia metropola strednej Európy? - 1.diel
• Bratislava – najmodernejšia metropola strednej Európy? - 2.diel
• Bratislava – najmodernejšia metropola strednej Európy? - 4.diel
• Bratislava – najmodernejšia metropola strednej Európy? - 5.diel
• Bratislava – najmodernejšia metropola strednej Európy? - 6.diel
• Bratislava – najmodernejšia metropola strednej Európy? - 7.diel
• Bratislava – najmodernejšia metropola strednej Európy? - 8.diel
• Bratislava – najmodernejšia metropola strednej Európy? - 9.diel / záver

Súvisiace články

• Bratislava – najmodernejšia metropola strednej Európy? - 1.diel
• Bratislava – najmodernejšia metropola strednej Európy? - 2.diel
• Bratislava – najmodernejšia metropola strednej Európy? - 4.diel
• Bratislava – najmodernejšia metropola strednej Európy? - 5.diel
• Bratislava – najmodernejšia metropola strednej Európy? - 6.diel
• Bratislava – najmodernejšia metropola strednej Európy? - 7.diel
• Bratislava – najmodernejšia metropola strednej Európy? - 8.diel
• Bratislava – najmodernejšia metropola strednej Európy? - 9.diel / záver

Hodnotenie článku

39%

Celkový počet hlasov: 1805

Bratislava – najmodernejšia metropola strednej Európy? - 3.diel

2.5.2 Bratislava 1948 – 1968

Po nástupe komunistov sa od základu zmenili princípy fungovania spoločnosti. Bratislava zostala aj naďalej metropolou Slovenska a ako taká mala reprezentovať nielen Slovensko, ale aj socializmus. Okrem toho, celé Československo sa dostalo pod silný vplyv Sovietskeho zväzu. To sa samozrejme odzrkadlilo aj v architektúre a smerovaní rozvoja Bratislavy.

Vplyv ZSSR sa prejavil hlavne v nástupe nového smeru v architektúre – socialistického realizmu. Tento štýl stavajúci na ozdobnosti sa presadil najmä v období vlády Stalina v Sovietskom zväze.

V Bratislave zanechal len málo stôp, čo je aj celkom šťastie. Prvky socialistického realizmu môžeme vidieť na študentskom internáte Mladá garda, stanici mladých ekológov Ekoiuventa, na niekdajšom sídle komunistického denníka Pravda (pôvodne sa mala realizovať stalinistická verzia budovy, našťastie k tomu nedošlo), alebo na sídlisku na Miletičovej ulici. Existovala aj snaha potierať architektov, ktorí rozmýšľali inak – príkladom je „kozmopolitná“ budova Ústredia pôšt (Ministerstva dopravy), ktorú chcelo vedenie strany obstavať stĺporadím.

Väčšina ľudí si však socializmus spája predovšetkým s masovou výstavbou sídlisk z panelových obytných domov – panelákov. Hoci idea panelákov ako riešenia bytovej otázky pochádza z Francúzska a Holandska, najviac sa presadila práve v socialistických krajinách. V Bratislave sa s panelákmi začalo experimentovať v r. 1955.

Bol vyvinutý typ paneláku BA. Prvý panelák stojí na Kmeťovom námestí a bol postavený za tri mesiace. Čoskoro na to (1957) sa začala výstavba prvého sídliska v Bratislave – sídliska na Ulici Februárového víťazstva, „Februárky.“ Toto prvé väčšie sídlisko ešte dodržiavalo starú štruktúru zástavby a patrí k tomu lepšiemu, čo komunisti po sebe zanechali.

V šesťdesiatych rokoch už vo veľkom rástla migrácia obyvateľstva z iných kútov Slovenska. Slováci sa stali jednoznačne dominujúcou skupinou obyvateľstva, keďže Nemci boli po vojne odsunutí a Maďari odchádzali do Maďarska výmenou za slovenské obyvateľstvo.

Nárast počtu prisťahovalcov sa preniesol do potreby vybudovať dostatok bytov. Začala sa výstavba sídlisk Trávniky, Pošeň, Ostredky, Štrkovec, Krasňany, Ružová dolina. Bratislava začínala postupne získavať súčasnú tvár. Väčšina panelákov vyzerala rovnako – kvôli urýchleniu výstavby a minimalizácií finančných nákladov.

Napriek tomu sa 60. roky všeobecne považujú za zlatý vek umenia, architektúru nevynímajúc

Vznikajú diela, ktoré sa dnes spolupodieľajú na formovaní tváre celej Bratislavy – v centre bol na mieste staršej zástavby navrhnutý a postavený jedinečný obchodný dom Prior (autor Ivan Matušík), bol dostavaný nový orientačný bod mesta – Slavín, ako aj najvýraznejšia budova nábrežia – premostenie Slovenskej národnej galérie (Vladimír Dedeček). V Mlynskej doline sa začala stavať najvyššia budova Československa, výšková centrála STV.

Smerom na východ od centra, na mieste fašistami plánovanej vládnej štvrte, vzniká nová reprezentatívna mestská časť – bola postavená Strojnícka fakulta od Martina Kusého st. a vznikol projekt v Európe unikátnej budovy Slovenského rozhlasu od Štefana Svetka. Vzniká aj kritikmi architektúry najväčšmi uznávané dielo povojnovej architektúry – Bratislavské krematórium (Ferdinand Milučký).

2.5.2.1 Nový most

Žiadna iná stavba však nevzbudzuje také diskusie, vášne, toľko kritiky i chvály, ako Nový most (realizácia 1968 – 1972). Dnes už typická panoráma Hradu a pred ním elegantná mostovka Nového mostu je súčasťou hádam každej pohľadnice. Nový most je jedinečný – na celom svete.

Okrem neho existuje už iba jediný podobný most v lotyšskej Rige, ktorý však bol stavaný po vzore bratislavského mostu. Koniec – koncov, táto stavba bola odbornou verejnosťou ocenená ako Stavba 20. storočia na Slovensku.

Dôvodom, prečo vyvoláva také spory, je jeho umiestnenie. Pôvodne sa plánoval elegantný dvojúrovňový most, ktorý by mal čiastočne promenádny charakter. Do mestského organizmu by sa začleňoval harmonicky, s minimálnymi následkami na historické jadro. Do projektovania však zasiahlo socialistické vedenie, ktoré tento zámer neschválilo.

Presadilo sa najlacnejšie, najmasívnejšie a najrýchlejšie riešenie, ktoré predpokladalo rozsiahle a nemilosrdné asanácie. Kvôli výstavbe Nového mosta v takejto podobe bolo zbúrané prakticky celé bratislavské Podhradie. Príjazdová komunikácia, Staromestská ulica, neprirodzene oddeľuje Hrad od historického jadra.

Zmizlo množstvo cenných objektov – medzi inými aj Synagóga neológov. Polovica Rybného námestia, celá Vydrica až po Kúrie (3.1.4), Židovská ulica a kompletná zástavba až po Hodžovo námestie boli zrovnané so zemou. To znamená tretina jadra Bratislavy. Hoci asanácia podhradia priniesla aj isté pozitíva (odkrytie hradieb alebo objavenie Vodnej veže), negatíva jasne prevažujú.

Pre mnohých ľudí je to dodnes dôkazom komunistickej arogancie a barbarstva, neúcty k historickým pamiatkam. Tí radikálnejší dokonca presadzujú zbúranie mosta a znovuvystavanie starej zástavby. Je jasné, že tento variant sa nebude realizovať. Stále tu však ostáva jazva na tvári Starého mesta.

V súčasnosti sa objavil nový variant riešenia tohto problému. Je ním plán zapustenia Staromestskej o úroveň nižšie a vybudovanie premostenia nad ňou. Nedávno, v roku 2008, prebehol architektonicko – urbanistický workshop, ktorý sa mal stať podkladom pre územný plán zóny a následnú realizáciu.

Výsledky, ktoré boli prezentované verejnosti, vyzerali sľubne. Všetky doterajšie súťaže sa však skončili fiaskom. Našťastie, zdá sa, že v takejto dôležitej otázke ešte prevažuje rozum nad túžbou po peniazoch a mesto sa zatiaľ s realizáciou neponáhľa.

2.5.3 Bratislava 1968 – 1989

Demokratizácia vo verejnom živote sa citeľne dotýkala aj architektúry a stavebníctva. Obdobie 60. rokov sa všeobecne považuje za najlepšie obdobie slovenskej architektúry, keď bola dokonca na vyššej úrovni ako česká.

Po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy v auguste 1968 a začatí normalizačného procesu sa však toto obdobie prerušilo. Tvorbu a vôbec všetky zámery určovalo prísne komunistické vedenie. Bratislavy sa to bolestne dotklo a najväčšiu chybu tých čias vidíme v meste dodnes.

Už v 50. rokoch sa plánovala výstavba veľkého sídliska na pravom brehu Dunaja. Petržalka bola v tých časoch menšia mestská časť s neveľkým počtom obyvateľov a takmer vidieckym charakterom. V roku 1969 sa konala súťaž na sídlisko Petržalka, vďaka uvoľneniu pomerov s rozsiahlou medzinárodnou účasťou.

Zaujímavý návrh mali napríklad Američania, ktorí navrhli akési Benátky na Dunaji, s možnosťou výstavby výškových budov. Japonci predstavili koncept 5-podlažných átriových domov. Celkovo bolo ako víťazných označených až päť návrhov. Z toho vznikla predstava novej štvrte, utopenej v zeleni medzi ramenami Dunaja. Keď však došlo k otázke samotnej realizácie, bohužiaľ už prebiehala normalizácia a štát v záujme maximálneho šetrenia nákladov pristúpil k unifikácii.

„Vďaka“ komunistom bola teda Petržalka postavená v nedokonalej podobe, v akej ju poznáme dnes. Dodnes chýba dostatočná občianska vybavenosť, centrálna os, zástavba na nábreží Dunaja aj lepšie dopravné spojenie s centrom. Najväčšie sídlisko na Slovensku a údajne aj v strednej Európe s vyše 120 000 obyvateľmi je dodnes výzvou pre slovenských urbanistov a architektov (viac v 3.3).

Okrem Petržalky sa postavili ďalšie veľké sídliská:

• súbor sídlisk na západe mesta: Karlova Ves, Dlhé Diely, Dúbravka, Lamač, Devínska Nová Ves
• sídliská na juhovýchode: Dolné Hony, Medzi Jarkami, Vrakuňa
• sídliská v Rači (Záhumenice, Komisárky)

Počet obyvateľov sa už začínal blížiť k pol miliónu. Bratislava už vyzerala prakticky ako dnes. Boli k nej pripojené obce ako Podunajské Biskupice, Vrakuňa, Jarovce, Rusovce, Čunovo, Devín a Devínska Nová Ves. Bol postavený tretí, najvýznamnejší most – Prístavný most. Bohužiaľ, komunisti pokračovali v ničení historického jadra búraním pamiatok, postavené bolo napríklad monštruózne sídlo Ministerstva spravodlivosti.

Napriek tomu boli postavené aj mnohé významné budovy: výšková budova Presscentra (dnes Tower 115), sídlo NR SR na Dubčekovom námestí, výstavný areál Incheba, Dom odborov Istropolis na Trnavskom mýte a dokončené niektoré staršie projekty: SNG, hotel Kyjev na Kamennom námestí a budova Slovenského rozhlasu.

Nespokojnosť s komunistickým režimom viedla v roku 1989 k revolúcii. Jej vplyv sa výrazne prejavil na tvári mesta a jej dôsledky sa prirodzene prejavujú aj dnes.

2.5.4 Bratislava 1989 – súčasnosť

Pád komunizmu znamenal pre Bratislavu nesmierne veľa. Kým na začiatku komunistického obdobia bola Bratislava ešte multikultúrne mesto, po roku 89 tvorili Slováci takmer 100% obyvateľov. Zmizla celá tretina Starého mesta, boli zbúrané početné historické pamiatky, centrum bolo obklopené prstencom panelových sídlisk. Počet obyvateľov narástol zo 191 354 v roku 1946 na 400 000 v roku 1984. Navyše, v roku 1993 sa Bratislava stala hlavným mestom nezávislého Slovenska.

Po páde režimu sa upustilo od megalomanských plánov, ktoré hovorili, že Bratislava v roku 2000 bude mať milión obyvateľov.

Prerušila sa výstavba metra, fakticky aj zanikla možnosť dostavby obrovskej nemocnice na Rázsochách. Upustilo sa aj od výstavby veľkých panelových sídlisk, konkrétne od výstavby obrovskej štvrte v Stupave, ktorá by s 200-tisíc obyvateľmi bola ešte väčšia ako Petržalka. Bytová výstavba zaznamenala spočiatku prudký pokles, no na druhej strane, pozitívnou vecou bol ústup od uniformného vzhľadu obytných budov.

Mladá slovenská architektúra sa pomerne rýchlo prispôsobila moderným trendom vo svete. Prvým väčším projektom bola výstavba hotela Danube. Podľa Petra Žalmana, autora publikácie „Architektonický atlas Bratislava,“ bola táto prvá väčšia porevolučná realizácia prínosom pre Bratislavu, bohužiaľ však prevedenie nie je také dobré, aké mohlo byť. Napriek tomu, slovenskí architekti pomerne rýchlo ukázali, že sa v kontexte európskej architektúry nestratia. Vzniká niekoľko architektonických ateliérov, ktoré sa dnes radia k špičke súčasnej slovenskej architektúry: Bogár, Králik, Urban, ateliér architektúry a designu, Architekti BKPŠ, Architektonický ateliér Závodný, Alexy&Alexy, AA ateliér architektúry a i.

To potvrdzuje aj názor architektky Zuzany Hankovej:

Obdobie po roku 1989 sa dá označiť ako vývoja schopné. Odhliadnuc od podnikateľského baroka sa dajú v tomto období objaviť skutočne kvalitní reprezentanti architektúry.

90. roky teda začali meniť obraz Bratislavy ako šedivého komunistického mesta. Výstavba sa orientovala hlavne do prelúk v Starom meste, no kvalitné stavby vznikali aj mimo centra. Zaujímavými budovami z tohto obdobia sú napríklad stará centrála SLSP na Hodžovom námestí, centrála ČSOB na Námestí SNP, centrála VÚB na Karadžičovej ulici, kostol saleziánov Don Bosca na Záhradníckej, dostavba kostola vo Vrakuni, Vila Srtis na Guothovej ulici, či Železničná stanica v Petržalke.

Okrem modernej architektúry sa architekti mohli realizovať aj v početných rekonštrukciách pamiatok, keďže stredoveké jadro mesta prechádzalo rozsiahlou a komplexnou premenou.

Ku kvalitným rekonštrukciám sa zaraďujú rekonštrukcia Primaciálneho paláca, budova Istrobanky na Laurinskej č.1, Medickej záhrady, Grassalkovichovho paláca, rekonštrukcia Segnerovej kúrie na Michalskej či bankového domu na Hlavnom námestí č.12, na ktorého prízemí sídli slávna bratislavská kaviareň Roland.

Po roku 2000 už výstavba v Bratislave začala nadobúdať veľkorysejšie rozmery. Investori, ktorí počas vlády Mečiarovho kabinetu váhali s príchodom na Slovensko, vstúpili na realitný trh, najmä na bratislavský. Predurčovali ho k tomu dôvody, ktoré som uviedol v prvej kapitole. V prudko sa rozvíjajúcej Bratislave rástla životná úroveň a zvyšovala sa kúpyschopnosť obyvateľstva.

Prejavilo sa to v masovej výstavbe veľkých nákupných centier a retailových boxov (obchodné centrá, zameriavajúce sa na jeden typ sortimentu – napr. IKEA, Baumax). Čoskoro získala Bratislava štyri veľké nákupné centrá – OC Danubia (2000, Petržalka), Polus City Center (2000, Nové mesto), Aupark shopping centrum (2001, Petržalka) a Avion shopping park (2002, Trnávka).

V tomto období, na začiatku 21. storočia, už výstavba začínala nadobúdať také rozmery, že sa často dostávala do výrazných konfliktov s minulosťou. Akýmsi symbolom tohto javu sa stala predovšetkým budova Tatracentra na Hodžovom námestí. Napriek kvalitnej architektúre, zaujímavo riešenému strešnému skeletu a jasným líniám vyvolal v laickej verejnosti veľkú búrku nevôle.

Stavba je totiž v prudkom kontraste s historickou zástavbou námestia, ale aj napríklad s hotelom Crowne Plaza (Fórum) a pôsobí veľmi dominantným dojmom. Podobné názory sa objavili pri ďalších stavbách a v súčasnosti je už kvalita architektúry veľmi aktuálnou otázkou (bližšie sa jej budem venovať neskôr).

Obdobie po roku 2002 už označujeme ako stavebný boom. Bola dostavaná najvyššia budova na Slovensku, centrála NBS. Po rokoch bolo dokončené nové SND. Začala vznikať biznis zóna na Prievozskej ulici, v Ružinove boli dokončené prvé výškové bytové domy, ako Glória či Rozadol.

Bratislava dostala diaľničný obchvat Mierová – Senecká, piaty most cez Dunaj, Most Apollo, a v roku 2006 sa otvorením tunela pod Sitinou dotvoril vnútorný diaľničný obchvat.

Vznikli plány na zastavanie nábrežia, ktorých prvé časti sa dnes už zrealizovali. Začala sa urbanizácia viacerých nevyužitých plôch na miestach priemyselných podnikov, mnohé ulice nadobúdajú veľkomestský ráz. Bratislava je považovaná za jedno z najrýchlejšie sa rozvíjajúcich miest Európy.

Súčasná veľkosť výstavby tak začína dobiehať tú z komunistických čias. Okrem nepopierateľných pozitív však priniesla práve tak veľa negatív a problémov. Ich riešenie sa tak stáva úlohou najbližších rokov.