Články

Hnedé parky pod Tatrami

Mesto či obec je živý organizmus, ktorý vzniká, žije, mení sa, rastie a zaniká. Vždy sa snaží dostať do stavu stability, pretože vtedy mu stačí na jeho existenciu a plynulý chod vydať najmenšie množstvo zdrojov a energie. Pôsobením viacerých vonkajších aj vnútorných faktorov dochádza k potrebe intervencie do tohto stabilného chodu, aby došlo k rastu, optimalizácii a ďalšiemu rozvoju štruktúry. Každý zásah znamená zmenu, ktorá spôsobuje v území jeho čiastočnú destabilizáciu, narušuje zabehané vzťahy a vzápätí vytvára nové väzby, preskupuje gravitačné jadrá a tvorí medzi nimi nové vzťahy. Pozrime sa na tri prípady revitalizácie brownfieldov na území regiónu Poprad-Tatry na západnom Spiši, ktoré sa líšia v tom, či zachovávajú pôvodnú funkciu alebo ju menia, ale aj v miere stavebných zásahov do pôvodnej štruktúry.

Revitalizácia High Line v New Yorku

High Line je výsledkom synergie mnohých pozitívnych síl, ktoré sa stretli v dnes už známom newyorskom projekte. Citlivý urbanistický a architektonický zásah prakticky zrecykloval 2,5-kilometrový úsek opustenej nadzemnej dráhy na park s promenádou „vznášajúcou“ sa deväť metrov nad zemou a umožňujúcou návštevníkom zažiť dolný Manhattan doslova z novej perspektívy. Obchodnou značkou projektu sa stal atraktívny dizajn originálnych prvkov a mobiliára, ktorý rezonuje s krajinárskymi úpravami inšpirovanými pôvodnou náletovou zeleňou.

Príklady revitalizácie postihnutých urbánnych území

Mnoho rokov sa v zahraničí ani na Slovensku nevenovala brownfieldom dostatočná pozornosť. Avšak environmentálne problémy, nedostatok voľných plôch a stupňujúce sa požiadavky na funkčnú integráciu všetkých území v rámci mesta či obce vedú k tomu, že sa problematike rehabilitácie a regenerácie postihnutých území venuje vo svete a osobitne v krajinách Európskej únie čoraz väčšia pozornosť. Napriek finančnej a časovej náročnosti tohto procesu zahraničná prax ukazuje, že zhodnotenie brownfieldov môže prekonať všetky súčasné očakávania. Potenciály a možnosti ich využitia sa stávajú často dôležitou konkurenčnou výhodou mesta alebo obce v celoeurópskej konkurenčnej súťaži o investície, obyvateľov či návštevníkov.

Brownfieldy vo vidieckej krajine

Poľnohospodárstvo tvorilo primárny sektor výroby, základ ekonomického fungovania vidieka. Zmena charakteru hospodárskych vzťahov vyvolaná spločensko-politickými zmenami a technickým a technologickým pokrokom vniesla do prostredia dovtedy konzervatívneho vidieka zásadný prevrat. Poľnohospodárska výroba sa výrazne utlmila, pracovné príležitosti rapídne ubudli, budovy a zariadenia sa v mnohých obciach prestali úplne využívať a začali pustnúť. Ak počas plnej prevádzky nie vždy poľnohospodárske objekty zapadali do koloritu krajiny, v stave devastácie sa stali jej nevypočítateľnou záťažou. Revitalizácia a prinavrátenie hospodárskej hodnoty poľnohospodárskym dvorom, objektom a stavbám je dlhodobým, pre obec často priveľmi náročným procesom. Systémový prístup a pozitívne príklady môžu naznačiť, ako postupovať, aby sa záťaž obce premenila na jej konkurenčnú výhodu.

Kultúrne dimenzie brownfieldov

Brownfieldy sú široká, obsahovo zložitá a významovo vrstevnatá téma. Okrem ekonomických a ekologických faktorov v nej pôsobia fenomény z celého spektra spoločenského života – technické, sociálne, kultúrne, a to s výrazne polarizovanými hodnotovými kapacitami. K faktorom, ktoré sa v súvislosti s riešením problematiky brownfieldov veľmi často bagatelizujú až prehliadajú, patria ich kultúrne dimenzie. Ktoré to sú a ako ich v brownfieldoch vhodne zachovať?

Environmentálne záťaže pomôže vyriešiť nový zákon

Revitalizácia brownfieldov láka investorov často menej, ako stavať „na zelenej lúke“. Mnohé brownfieldy si nedokážu nájsť nové uplatnenie aj preto, že investor má niekedy opodstatnené, niekedy však aj zbytočne prehnané obavy zo zvýšených nákladov súvisiacich s likvidáciou environmentálnych záťaží z predchádzajúceho využívania pozemkov, ktoré spôsobujú kontamináciu pôdy, horninového prostredia a podzemných vôd. Aj na odstránenie envirozáťaží sú však účinné legislatívne nástroje a Štátny program sanácie environmentálnych záťaží.

Klasifikácia a hodnotenie možností regenerácie brownfieldov

Množstvo brownfieldov, ktoré v dôsledku nedostatku financií zostávajú nevyužívané, je zároveň spojených so starými ekologickými záťažami. Investície do ich regenerácie sú spojené s vysokými rizikami a developeri bez presného vyčíslenia nákladov a rizikových faktorov nevedia posúdiť reálnu výnosnosť projektu regenerácie, a preto sa obávajú využívať hnedé plochy a uprednostňujú výstavbu na greenfieldoch.

Brownfieldy – aktuálny problém priestorového rozvoja

Kľúčovým problémom mnohých brownfieldov je nedostatočná mobilizácia vlastných endogénnych zdrojov, ktoré sú potrebné na štart nového životného cyklu či alternatívneho zhodnotenia územia. Vlastné organizačné, finančné a technologické zdroje často nestačia a takéto územie je odkázané na intervenciu zvonku. Preto treba vytvoriť bázu poznatkov, ale aj organizačný, inštitucionálny a finančný rámec regenerácie brownfieldov, ktorý bude súčasťou komplexných stratégií na zabezpečenie udržateľného rozvoja. Je nevyhnutné zvýšiť povedomie odbornej i laickej verejnosti o potrebe venovať tejto problematike mimoriadnu pozornosť. Aj preto sa jej venuje toto číslo Urbanity. Skúsme sa na úvod zamyslieť, čo sú a ako vznikajú brownfieldy a ako tieto územia revitalizovať tak, aby neboli brzdou, ale naopak impulzom ďalšieho vývoja sídla.

V súťaži na projekt Čulenova zvíťazila Zaha Hadid

Otázka brownfieldov sa na Slovensku často odsúva na perifériu problémov. Jedna z takýchto opustených lokalít v Bratislave sa však dostala do centra záujmu stredoeurópskej investičnej skupiny Penta Investments. Bývalá priemyselná zóna pri Mlynských Nivách s rozlohou 35 hektárov je jednou z najväčších nevyužitých plôch v centre mesta a predstavuje veľký potenciál pre nové urbanistické riešenia a projekty veľkého formátu. Práve v tejto zóne má pod patronátom Penty na ploche 4 hektárov vzniknúť nová moderná zástavba so zmiešanou funkciou. Medzinárodná architektonická súťaž, ktorú spoločnosť Penta Investments vyhlásila začiatkom roka 2010, však vyvolala vlnu záujmu aj vďaka menu svetoznámej architektky Zahy Hadid. Jej kancelária prišla s riešením, ktoré porotu oslovilo najviac.

Bratislava a Košice – majáky ďalšieho developmentu brownfields

Diskusné stretnutie časopisu Stavebné fórum.sk, pod názvom Brownfields – stav a budúcnosť využívania na Slovensku prinieslo konečne ucelený informačný blok k problematike, ktorá sa na našich podujatiach objavila síce už viackrát, ale dosiaľ iba fragmentálne. Východiskovými tézami pre aktívnych rečníkov i následnú diskusiu sa stali kategorizácia a prehľad brownfieldov na Slovensku, ich limitujúce faktory, ako aj možnosti zapojenia privátneho sektora a ostatných finančných nástrojov (dotácie, eurofondy, PPP, Sario) do konverzie a redevelopmentu územia.

ÚzemnéPlány.sk

Aktuality

Urban Upgrades 2022

Mestské zásahy Tatry

Terasy Trstany spúšťajú predaj

Pocitové mapy Slovenska spustené

Diskusné stretnutie k Manuálu tvorby verejného priestoru

Partneri

Generálny partner

Hlavní partneri

Partneri

Mediálni partneri

Anketa

Aktuálne diskusie

Najnovšie komentáre

Články (Brownfieldy)