Téma: Návrat k tradícii

ROZHOVOR O REVITALIZACI PIVOVARU SVĚTOVAR , PLZEŇ

VLADIMÍR KRUŽÍK, TOMÁŠ LAPKA, LIBOR KRIŠTŮFEK, PETR JILEČEK / HELIKA

Rozsiahlosť komplexu objektov Officine Grandi Riparazioni (OGR), Veľkých opravných dielní na údržbu lokomotív, ilustruje dôležitosť, akú zohral rozvoj železníc v procese premeny Turína na priemyselné mesto. Pôsobivá a zároveň stroho jednoduchá architektúra priestranných hál, ktoré sú situované dnes už v súvisle zastavanom území, ako aj ich spoločensko-historické pozadie, predurčilo charakter nového využitia. Talianski architekti 5+1AA navrhli novú architektúru pre výstavné priestory tak, že sa len zľahka dotýka pôvodných konštrukcií a necháva naďalej dýchať priemyselnú atmosféru, ktorá podfarbuje súčasné kultúrne podujatia.

Konverzia tejto textilnej továrne, spracovanej ateliérom Šenbergerová, Šenberger – architekti, predstavovala v období svojej realizácie (2004 – 2005) jeden z prvých projektov svojho druhu v Českej republike, nachádzajúci sa mimo Prahy. Architekti inšpirovaní príkladmi úspešných zahraničných projektov a nadšení myšlienkou využiť jedinečnú atmosféru priemyselného dedičstva, sa pustili tŕnitou cestou za uskutočnením svojich predstáv o ďalšej podobe bývalej továrne na koberce Moravan v Brne – Žideniciach. Aj napriek rôznym úskaliam sa podarilo v máji 2005 uviesť do prevádzky bývalý priemyselný objekt nesporných architektonických kvalít, konvertovaný na byty, lofty, kancelárie a komerčné plochy.

Nitra mala vďaka svojej histórii a nezameniteľnej scenérii mesta rozkladajúceho sa na siedmich vŕškoch svojim návštevníkom vždy čo ponúknuť. Po jednom-dvoch dňoch strávených v meste však turisti odchádzali ďalej a na to, aby ponúkala dostatok príležitostí na príjemné chvíle vo verejných priestoroch nielen turistom, ale hlavne svojim vlastným obyvateľom, akoby ani nemyslela. Mesto bývalo už podvečer prázdne a často sa o ňom hovorilo s rozprávkovým prirovnaním „spiaca krásavica“. Nedávno však v meste pribudlo viacero obnovených verejných priestorov, ktoré si domáci i dovolenkári obľúbili a z ktorých je zrejmé, že si Nitra chce svoju krásu naplno užívať.

V Spolku architektov Slovenska (SAS) v Galérii architektúry bola v septembri za účasti predstaviteľov Slovnaftu, Fakulty architektúry, Stavebnej fakulty STU a SAS otvorená výstava študentských projektov a riešenie konverzie administratívno-skladovej zóny Slovnaftu v Bratislave. Po vlaňajšom prvom ročníku s deviatimi projektmi sa do druhého ročníka prihlásilo 20 návrhov v dvoch kategóriách – urbanistickej a architektonickej. Ak vlani to bolo trochu neisté tápanie v hľadaní, tentoraz to už bolo sebavedomé vykročenie k novej budúcnosti, k riešeniu územia ponúkajúceho veľmi zaujímavý potenciál rozvoja. Jednotlivé návrhy priniesli množstvo zaujímavých a podnetných myšlienok, ktoré určite zarezonujú pri plánovanej zmene územného plánu aj v riešení jednotlivých objektov.

O tom, že príklady úspešnej a kvalitnej revitalizácie opustených výrobných a skladovacích areálov, dokonca s pamiatkovo chránenými objektmi industriálnej architektúry, netreba hľadať len vo vyspelom západnom svete, sa možno presvedčiť aj v Tallinne, v hlavnom meste Estónska. V tejto krajine poznačenej sovietskou okupáciou a rokmi socialistického plánovaného hospodárstva, podobne ako na Slovensku, sa až do súčasnosti zachovali zanedbané, nevyužívané, fyzicky i morálne zastarané fabriky a továrne s hodnotnými príkladmi industriálnej architektúry ako svedectvom ranokapitalistického rozkvetu spoločnosti najmä na konci 19. a na začiatku 20. storočia. Ako je pre celé Pobaltie typické, najviac takýchto objektov a celkov sa nachádza v najväčšom a súčasne aj hlavnom meste krajiny.

V rokoch 2000 až 2010 prebiehala v nemeckom meste Lausitz v bývalom banskom regióne medzinárodná stavebná výstava Internationale Bauaustellung (IBA). Vďaka exemplárnym projektom a ďalším projektom EÚ sa výstava stala ekonomickým, kreatívnym a ekologickým impulzom štrukturálnych zmien v tomto banskom regióne južného Brandenburgu. Mesto Lausitz bolo viac ako 150 rokov centrom hnedouhoľnej ťažby, čo zanechalo neprehliadnuteľné zmeny na celkovom ráze krajiny. Miesto, ktoré bolo za čias NDR centrom energie, sa dnes premenilo na najväčšie krajinárske stavenisko Európy. Nejde len o prerod samotnej krajiny, ide tu aj o procesy spojené so zmenami v ťažbe, ochrane industriálnych pamiatok a hľadaní nových možností a príležitostí tohto regiónu.

Brownfieldy a s nimi súvisiace environmentálne záťaže sú negatívnymi prvkami, ktoré predstavujú aj ekonomickú záťaž, pretože ich odstraňovanie je značne nákladné. Navyše dokázateľne pôsobia depresívne na psychiku človeka a majú deštrukčný vplyv na sociálne vzťahy. Krajiny EÚ v rámci podpory rozvoja miest podporujú tiež program revitalizácie brownfieldov. Krajinné výstavy sú jedným z nástrojov revitalizácie brownfieldov, pričom dochádza k zmene ich funkcie z priemyselnej zóny na verejné, resp. verejnosti prístupné priestranstvo. Systém krajinných výstav je overený najmä v Nemecku, ale postupne sa k tomuto systému pridalo Rakúsko, Holandsko a o jeho zavedení uvažujú aj iné krajiny.

Ostrava je príkladom mesta, ktorého rozmach sa spája s priemyselnou revolúciou, ťažbou uhlia, so železnicou, s hutami, oceliarňami a ďalšími oblasťami prevažne ťažkého priemyslu. Vzniknuté podniky často obklopovali obytné štvrte, typické boli banícke kolónie v blízkosti baní. Na začiatku 90. rokov minulého storočia však prišli veľké zmeny v podobe zatvorenia baní a redukcie priemyselných podnikov. Tento trend priniesol rad nových javov. Jedným z nich je aj vznik brownfieldov, ktoré v dôsledku historického vývoja Ostravy často ležia v intraviláne mesta. Ako sa mesto popasovalo s ich využitím?