ÚzemnéPlány.sk

Autor

Anna Salvová

Autor fotografií

Vizualizácie: Penta Investments

Zdroj

Urbanita

Zobrazení

30395

Dátum vydania

11. 10. 2010

Kategórie článku

• Architektúra
• Brownfieldy

Súvisiace články

• Ružinovskú megazónu schválili
• Chengdu centrum súčasného umenia od Zahy Hadid
• Abu Dhabi sa chce stať novým svetovým kultúrnym centrom
• Ján Krnáč: Naším zámerom je prinavrátiť do Bratislavy promenádneho ducha

Hodnotenie článku

Článok sa mi páči / nepáči

48%

Celkový počet hlasov: 1956

V súťaži na projekt Čulenova zvíťazila Zaha Hadid

Hviezdne mená

„Moje budovy sú prísľubom optimizmu,“ povedala Zaha Hadid v rozhovore s Hannom Rautenbergom, nemeckým novinárom a kritikom architektúry. Niektorí považujú rodenú Iračanku za excentrickú, iní za ikonu a vizionárku posúvajúcu hranice urbanizmu a architektúry. Jediná žena, ktorá je laureátkou Pritzkerovej ceny za architektúru (nerátajúc Kazuyo Sejimovú zo SANAA, ktorá s partnerom Ryue Nishizawom získala ocenenie v tomto roku) však dokázala spomedzi viacerých hviezdnych mien v medzinárodnej súťaži na developerský projekt Čulenova presvedčiť najviac, a to po všetkých stránkach vrátane urbanistického konceptu. Preto možno veriť, že svojimi fluidnými organickými objektmi vleje optimizmus aj do tváre našej metropoly. Slovami predsedu poroty a hlavného architekta mesta Bratislava, Štefana Šlachtu, architektonická kancelária Zaha Hadid Architects predostrela najpresvedčivejšie a najkomplexnejšie riešenie, ktoré dokázalo splniť stanovené kritériá. Nebolo to však jednoduché, keďže do súťaže sa prihlásilo viac ako 90 prác.

Zahraničie v presile

Po prvom kole sa vyselektovalo deväť návrhov, medzi ktorými bol aj tandem španielskeho a slovenského ateliéru – Mangado y Asociados a Siebert + Talaš, či architekt Ľubo Závodný. Do druhého kola postúpilo päť prác, ktoré si zmerali sily so štyrmi oslovenými európskymi architektmi. Vo finále sa tak stretlo deväť architektonických kancelárií: Dominque Perrault Architecture z Francúzska, Farshid Moussavi – Foreign Office Architects z Veľkej Británie, Holanïania Neutelings Riedijk Architects, Bothe Richter Teherani Architekten z Nemecka, česká kancelária Cigler Marani Architects, JDS z Belgicka, GMP international architects and engineers z Nemecka, Vaillo+Irigaray zo Španielska a Zaha Hadid Architects so sídlom vo Veľkej Británii.

„Zahraničné tímy vnášajú do súťaží úplne iný pohľad na riešenie štandardných problémov, pri ktorých sa v praxi často uplatňuje overená schéma. Rozdielna kultúra, skúsenosti a spôsob práce sú predpokladom pre rôznorodé preverenie pozemku a možnej výstavby. To je jeden z dôvodov, prečo si slovenský developer prizve do súťaže aj zahraničné ateliéry,“ vysvetľuje Miro Hrušovský z Penta Investments, hlavný architekt projektu a jeden z členov poroty. Ďalším porotcom bol Peter Gero, ktorý dlhé roky pôsobil ako vedúci stavebný riaditeľ mesta Hamburg. O víťaznom návrhu rovnako rozhodovali ďalší zástupcovia Penta Investments: partner spoločnosti Jozef Oravkin, projektový riaditeľ Juraj Šaštinský a architektka projektu Linda Trembová. Samotné vyhodnocovanie súťaže trvalo päť mesiacov.

„O všetkých projektoch sme dlho detailne diskutovali, až kým sme nedospeli ku konečnému konsenzu. Výsledný verdikt prirodzene vyplynul z našich analýz. V každom kole sme projekty rozoberali do väčšej hĺbky. Dôležitý hlas však mali mnohí ďalší odborníci, ktorí budú na projekte ďalej pracovať z hľadiska urbanizmu, architektúry, predaja, prenájmu, technických či nákladových parametrov, ako aj budúcej správy komplexu. Svoju váhu mala, samozrejme, aj cena výstavby. Málokto by, zrejme, čakal, že návrh Zaha Hadid Architects – napriek svojmu na naše pomery atypickému riešeniu – dokázal vyhovieť aj tejto požiadavke,“ podotýka Miro Hrušovský. Predpokladaný rozpočet na tento projekt je pritom 267 miliónov eur.

Hustota prostredia

Cieľom súťaže bolo vniesť do zóny s priemyselnou históriou novú kvalitu v podobe verejných priestorov prepojených s komerčnými (približne 120 000 m2 úžitkovej plochy), ktoré zahŕňajú bývanie, administratívu a v menšej miere aj obchodné prevádzky. Významnou súčasťou zadania bolo riešenie srdca celého komplexu – pamiatkovo chránenej teplárne. „Rozhodli sme sa k objektu, ktorý je uprostred nášho pozemku, pristúpiť pozitívne. Ako jediný zachová v budúcom prostredí industriálnu vrstvu histórie tohto územia. Z hľadiska jej využitia sa počíta s konverziou na centrum súčasného vizuálneho umenia.

Vďaka tomu sa stane srdcom celého developmentu s veľkou pridanou hodnotou,“ vysvetľuje hlavný architekt projektu. Podľa slov Mira Hrušovského však jednu z najdôležitejších úloh zohrávala podmienka urbanistickej kvality, resp. kvalitného mestského prostredia, ktoré uprednostňuje potreby chodcov, prináša nový pohľad na zeleň v meste a je prepojené s nábrežím aj so Starým Mestom (Jakubovo námestie). Určujúcim aspektom bola najmä hustota prostredia. Prostredníctvom rozličných návrhov od viacerých architektov sa overili rôzne princípy zástavby. Medzi návrhmi sa objavila tradičná bloková zástavba s vnútorným dvorom, zástavba modifikovaných blokov bez vnútorných dvorov, aké možno vidieť napr. v Rotterdame, či hybridné kombinácie podnoží s nadstavbou, ktoré sú typické aj pre Bratislavu.

Ako najlepšie riešenie sa však ukázali bodové stavby, ktoré figurovali v návrhu víťazného projektu, ale aj slovenského architekta Ľuba Závodného. „Vo všeobecnosti medzi urbanistami prevláda názor, že ide o prekonanú štruktúru, ktorá nepraje tvorbe jasne definovaného verejného priestoru. V tomto prípade sa však osvedčila ako princíp, ktorý vzhľadom na funkčnú náplň projektu a jeho polohu v meste dokáže riešiť typické problémy. Nemali sme v úmysle kopírovať štruktúru Starého Mesta, pretože by sme tak iba opakovali kvality, ktoré už v meste v súčasnosti môžeme nájsť a ktoré by bolo veľmi ťažké prekonať.

Navrhnuté bodové stavby budú unikátne a zároveň veľkorysé k zeleným plochám. Víťazný návrh má vôbec najnižší index zastavanosti zo všetkých návrhov a vďaka tomu aj najvyšší pomer zelene. Celý priestor je riešený ako verejná plocha bez prístupu automobilovej dopravy, ktorá sa bude sústreďovaž pod zemou,“ podotýka Miro Hrušovský. Dodáva, že projekt je dobrým kompromisom medzi developerským biznisovým plánom a záujmami mesta s veľkou potrebou verejných plôch a zelene. S výstavbou prvej etapy by sa malo začať v roku 2012. Ukončenie projektu sa predbežne predpokladá v roku 2018.

Zaha Hadid wins competition for Čulenova project

In Slovakia the brownfields issue often stands on the periphery of problems. One of such abandoned localities in Bratislava however got into the centre of interest of the Penta Investments group. The former industrial zone in the Mlynske Nivý area with an area of 35 hectares is one of the largest unused parcels in the centre of the city and shows great potential for new urbanistic solutions and large-format projects. Under the patronage of Penta, a new modern mixed-use complex on a 4-hectare area in this zone is set for construction. The international architectural competition that Penta Investments launched at the beginning of 2010 has caused a wave of interest, not least due to the involvement of the name of the world-famous architect Zaha Hadid. Her office came up with the design which most impressed the jury.

Zväčšiť mapu