Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť
625 územných plánov
947 článkov
4807 fotografií
06. 11. 2024, meniny má: Renáta
Do konca septembra 2024 máte možnosť pripomienkovať Návrh nového územného plánu Mesta Košice.
Dovoľujeme si Vás pozvať na podujatie, ktoré sa uskutoční v Košiciach a obciach východného Slovenska od 04. do 05. novembra 2022.
Tatry potrebujú Vaše nápady. Ďalší z cyklov projektu Mestské zásahy sa blíži do finále.
V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.
Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?
Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?
Historický vývoj a spojenie niektorých významných činiteľov teda viedlo k začiatku stavebného boomu. Nedá sa povedať, že by Bratislava bola naň veľmi pripravená, hoci mnohí analytici ho očakávali. Najväčší problém bol predovšetkým v územnom pláne, ktorý bol prijatý ešte v roku 1976 (!), s poslednou aktualizáciou v roku 1993.
Po vojne, v roku 1948 sa začalo v dejinách Bratislavy nové významné obdobie, ktoré sa najvýraznejšie podpísalo na jej celkovom obraze – nástup vlády komunistov.
Rozbúrené vášne sprevádzajúce roky trvajúcu kauzu búrania bratislavského PKO akosi zatienili samotný projekt River Park II, ktorého podstatou je tento síce kultový, dnes však už značne schátralý a morálne opotrebovaný kultúrno-spoločenský stánok nahradiť novým administratívno-rezidenčným komplexom River Park II postaveným v architektonickom jazyku 21. storočia. Momentálne sa zdá, akoby investor Henbury Development, ktorý na tejto myšlienke spolupracuje s developermi Cresco Group a J&T Real Estate, zvádzal pri jej presadzovaní boj s pomyselnými veternými mlynmi. Prelomiť podivnú informačnú blokádu – taký bol hlavný motív nášho rozhovoru s konateľom spoločnosti Jánom Krnáčom.
Z historie projektu Na přelomu tisíciletí nebylo písecké podhradí mezi prastarým Kamenným mostem a Putimskou branou příliš atraktivním prostorem. Písek se po léta obracel k řece Otavě zády, přestože v průběhu staletí modelovala tvář města i život jeho obyvatel. Na břehu Otavy vedla vyšlapaná cesta ve vysokém plevelu kolem zchátralé historické sladovny vzhůru k „nedobytným“ parkánům, tedy hradebnímu příkopu, kde kromě několika keřů rajčat pana správce rostla jen lebeda… Katastrofální povodeň roku 2002 se paradoxně stala impulsem k nápravě. Bylo jasné, že na tváři této lokality, která patří svou polohou a architektonickou kompozicí k nejkrásnějším v Písku, je nutné zapracovat.
Verejné mestské priestory sa týkajú každého. Ovplyvňujú kvalitu nášho života možno oveľa viac, ako si uvedomujeme, a každý sa svojím spôsobom podieľame na tom, ako verejné priestory vyzerajú a ako fungujú. Je to vizitka každého mesta, ktorá návštevníkovi povie o meste, jeho obyvateľoch i celej spoločnosti oveľa viac než akokoľvek dobre zacielená kampaň turistického ruchu. Na tom, ako tieto priestory vyzerajú, sa podieľa samospráva, urbanisti, odborníci, developeri, investori aj každý občan svojou činnosťou i tým, ako volil a ako sa zaujíma o veci verejné. Každý vidí túto problematiku a aj svoj podiel na tvorbe verejných priestorov z iného uhla pohľadu. Preto sme s našimi otázkami oslovili hlavného architekta Bratislavy Štefana Šlachtu, urbanistu Jána Komrsku, architekta zastupujúceho zámery investora Michala Smoleca, dopravného inžiniera Petra Rakšányiho aj výtvarníka Dušana Badu.
V minulom čísle sme načrtli príčiny rozvoja nášho hlavného mesta a z časti sme nazreli aj jeho históriu. Dnes sa pozrieme ako to s Bratislavou bolo začiatkom 19. storočia.
SLOBODA ČLOVEKA V KONTEXTE ARCHITEKTÚRY A URBANIZMU
Bratislava, hlavné mesto Slovenskej republiky, bola skoro vždy iba obyčajné provinčné mesto. V histórii bola zatienená Viedňou, Budapešťou či Prahou. Po získaní nezávislosti Slovenska v roku 1993 sa však Bratislava stala metropolou mladej krajiny. Hoci by sa deväťdesiate roky dali z hľadiska rozvoja mesta nazvať relatívne nudné, teraz, na začiatku 21. storočia, zažíva Bratislava nebývalý stavebný boom.
Způsob života společnosti a jednotlivců utváří podobu města, stejně tak jako podoba města zpětně ovlivňuje způsob života lidí v něm. Ideální míra a formy tohoto vzájemného ovlivňování jsou předmětem úvah architektů a urbanistů jak při tvorbě nových městských prostorů, tak při zásazích do stávajících městských struktur. I při sebezodpovědnějším přístupu v úrovni teoretické práce, při zahrnutí nejširších prostředků plánování: urbanismu, sociologie či psychologie, však v konfrontaci s konkrétními projevy životní reality často zjišťujeme, že vše je ještě jinak.
Výber z toho, čo odznelo na 14. konferencii FORUM 2000 v Prahe v októbri 2010
Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené
ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne