Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť
625 územných plánov
947 článkov
4807 fotografií
11. 12. 2024, meniny má: Hilda
Do konca septembra 2024 máte možnosť pripomienkovať Návrh nového územného plánu Mesta Košice.
Dovoľujeme si Vás pozvať na podujatie, ktoré sa uskutoční v Košiciach a obciach východného Slovenska od 04. do 05. novembra 2022.
Tatry potrebujú Vaše nápady. Ďalší z cyklov projektu Mestské zásahy sa blíži do finále.
V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.
Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?
Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?
Sídlisko Hliny v Žiline začalo vyrastať po roku 1952 na nezastavanom priestore medzi nemocnicou, mestskou tržnicou a vilovou štvrťou Malá Praha. Predchádzalo tomu víťazstvo Jozefa Peňáza z roku 1929 v urbanistickej súťaži s regulačným plánom Žiliny, ktorý sa venoval vývoju mesta až do roku 2000. Po 30 rokoch sa začala realizovať výstavba na ploche, kde predtým boli polia, močiare a jamy, z ktorých sa ťažila hlina pre neďalekú tehelňu. Projekt prvého žilinského sídliska vypracoval akad. arch. Ferdinand Čapka. Skladá sa z ôsmich obvodov Hliny I až VIII. Toto sídlisko s jasnou urbanistickou štruktúrou v tesnej blízkosti centra mesta žije doteraz svojím vlastným životom a je príkladom sídliska, ktoré majú obyvatelia radi.
Koncom 60. a začiatkom 70. rokov 20. stor. zaznamenáva Nitra výraznejší hospodársky rozvoj; v pôvodne agrárnom meste sa výraznejšie presadzuje rozvoj priemyselnej výrobnej zložky. Prudký hospodársky rozvoj mesta si vynútil prípravu nového smerného územného plánu, ktorý opúšťa líniu prestavby starého mesta a rozširuje novú obytnú zástavbu na plochy s poľnohospodárskou pôdou na okrajovom území mesta za vodným tokom rieky Nitra. Na ľavom brehu rieky Nitra tak v rokoch 1964 až 1968 vzniká sídlisko Chrenová I od architekta Michala Scheera. Kvalitu tejto obytnej časti potvrdzuje aj to, že je zapísané do urbanisticko-architektonickej knihy UNESCO. Ako žije toto sídlisko teraz, po 45 rokoch od svojho vzniku?
Naše sídliská sú svedkom všetkých dynamických zmien spoločnosti, ktoré sa udiali za takmer polstoročie. Ich dnešné problémy nespôsobuje len to, že ani v čase svojho vzniku úplne nespĺňali potreby spoločnosti, keďže neboli dostavané podľa pôvodných plánov, ale aj radikálne zmeny v spoločnosti, ekonomike či v majetkovoprávnych vzťahoch, ktoré menia požiadavky na život v sídliskách. Miesto toho, aby sa sídliská revitalizovali pre potreby dneška, často sa v nich realizujú zásahy, ktoré ich stav ešte zhoršujú. Napriek tomu v nich – a niektorí aj radi – stále žijeme a predstavujú nezanedbateľnú časť bytového fondu Slovenska. S Ing. arch. Elenou Szolgayovou, PhD., riaditeľkou odboru bytovej politiky a mestského rozvoja Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, a Ing. arch. Jaroslavou Zapletalovou, CSc., riaditeľkou Inštitútu bývania, sme sa pozhovárali o problémoch našich sídlisk a o ich dostupných riešeniach.
Obytné súbory z druhej polovice minulého storočia nazývané sídliská predstavovali významnú etapu vo vývoji slovenských miest aj vo vývoji bývania. Vznikali ako riešenie kvantitatívneho nedostatku bytov a narastajúcich problémov s bývaním. Prvé sídliská na Slovensku boli spojené s procesmi industrializácie a urbanizácie, ale neskôr v 70. a ešte aj v 80. rokoch mali predovšetkým riešiť bytovú krízu v spoločnosti. Táto forma výstavby prevládala až do začiatku 90. rokov a patrí k jedným z najvýraznejších znakov socialistickej výstavby miest a vytvárania obytného prostredia pre veľký počet ľudí. Má mnohé sociologické aspekty, ktorých poznanie môže byť východiskom pri jej obnove.
Pri snahe zmapovať protichodné názory na slovenské sídliská sme proti sebe postavili dve generácie urbanistov. Prof. Ing. arch. Tibor Alexy, PhD., bol počas vzniku hromadnej bytovej výstavby aktívnym urbanistom a vnímal ako odborník všetky súvislosti doby. Proti nemu si sadla mladá architektka Katarína Jägrová, predstaviteľka názorov mladej generácie ľudí, ktorí „panelákové“ sídliská vnímali odmalička ako samozrejmosť, ale ako nedávno vyštudovaní architekti sa zamýšľajú nad možnosťami, ako v nich skvalitniť život tak, aby sa stali príjemnejším miestom na život. Čakali sme ostrú výmenu protichodných názorov. No debata sa viedla v zaujímavom súlade.
„Blíž k přírodě! stalo se heslem moderní doby a moderního člověka městského. A přirozeno, neboť právě ve velkoměstech sociální poměry, těžší životní podmínky a stupňované životní nároky nutí každého, aby napnul své nejlepší síly, duševní i tělesné k uhájení své a své rodiny existence. Ký div, že toto nepřirozené přepínání sil nezbytně vyvolati musí reakci touhu po klidu a odpočinku a že tělesně vysílen, nervově rozrušen hledá měšťák místo, kde by nalezl celkového uklidnění. Odtud ta touha po lázních, letních bytech, odtud pak v poslední době utěšeně se vzmáhající touha po vlastním, útulném rodinném domku, stuleném v zeleni a květu vlastní zahrádky.
Hostomice jsou malé město s jedinečným veřejným prostranstvím Tyršova náměstí, za jehož velkorysost by se nemusela stydět ani Praha. Tyršovo náměstí dosahuje téměř délky Karlova náměstí a svou plochou směle dohání náměstí Vaclavské. Na druhé straně je však výjimečné svým venkovským rázem, který připomíná velkou zelenou náves.
Nová budova Admirant je súčasťou novovybudovanej nákupnej zóny Heijmans Real Estate. Situovaná je na hranici medzi novou časťou a Námestím 18. septembra a vytvára hlavnú bránu do novej nákupnej osi. Táto lokalita si žiadala ikonickú stavbu, ktorou Vstupná budova Admirant z architektonickej kancerárie Massimiliano Fuksas určite je. Priťahuje pozornosť verejnosti a vedie chodcov do srdca novej štvrte.
Verejný priestor je súčasťou každého sídla. V podstate bol prvotný, privátne priestory vznikli postupným obsadzovaním verejného. V sídlach, najmä mestách, verejný priestor plnil naraz niekoľko funkcií. Tvoril prístup k obydliam a verejným stavbám a stal sa tak aj miestom spoločenských kontaktov.
Náměstí českých středověkých měst, ať zakládaných na pravidelném roštu, nebo rostlých v nepravidelných formách, určovaných živou modelací prapůvodní krajiny, prošla dlouhou historií, a jakkoli se domy na jejich obvodu kromě kostelů, radnic a paláců častěji měnily, jejich základní tvary přežily dodnes.
Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené
ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne