Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť
625 územných plánov
947 článkov
4807 fotografií
11. 12. 2024, meniny má: Hilda
Do konca septembra 2024 máte možnosť pripomienkovať Návrh nového územného plánu Mesta Košice.
Dovoľujeme si Vás pozvať na podujatie, ktoré sa uskutoční v Košiciach a obciach východného Slovenska od 04. do 05. novembra 2022.
Tatry potrebujú Vaše nápady. Ďalší z cyklov projektu Mestské zásahy sa blíži do finále.
V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.
Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?
Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?
Realizácia výstavby obchodno–zábavných centier, priemyselných parkov a logistických centier predstavuje z územného hľadiska významnú položku súčasného rozvoja. Dotýka sa problematiky urbanizovaného územia sídiel, najmä však voľnej krajiny, kde spolu s diaľnicami predstavujú najvýraznejšie prvky jej urbanizácie. Tieto stavby majú výrazný vplyv na obraz územia, ekológiu, ekonomiku a na dopravu. Nové nákupné centrá svojou konkurenčnou ponukou však majú aj urbanistické dosahy na centrá miest. Tieto procesy sú výsledkom globalizácie ekonomiky, kde sa ekonomické aktivity rozptyľujú do priestoru. Veľké mestá so svojím ľudským a technickým potenciálom, v blízkosti spotrebných a zábavných centier, s dobrou vzájomnou dostupnosťou firiem sú z ekonomického pohľadu kľúčovými miestami [2].
Jesenice u Prahy
Kompozícia štvrte SolarCity Linz-Pichling je vlastne zmesou rôznorodých architektonických prístupov z vyše tucta rôznych ateliérov, ktoré spája základný koncept a vízia využitia slnečnej energie. Dostávame tým pestrú skladačku priestorov, stále však v nej pociťujeme spätosť s celkom. Jedným z týchto priestorov je východná časť súboru, ktorú tvoria tri typy dosť rôznych budov – tentoraz však z jednej dielne, z ateliéru Herzog Partner (v spolupráci s Franzom Kneidingerom) [1]. Pozrime sa na ne – na obytný súbor WAG…
Jedným z neprehliadnuteľných objektov, ktorý upúta pozornosť návštevníkov Vaduzu, hlavného mesta Lichtenštajnska, je krajinský parlament. Jeho čistá krása okúzli nielen tvarom, ale i použitým materiálom. Tým druhým je konverzia priemyselnej architektúry na objekt vysokej školy od architektov L. Karla a M. Probsta. V meste Vaduz, tak ako v celom kniežatstve cítiť hrdosť a úctu k minulosti, ku krajine, ktorá upozorňuje na bohatú históriu, pamiatky i prírodné krásy. Aj preto sa snažia historické objekty, ktoré už doslúžili svojmu účelu, zachovať a dať im nový zmysel.
Reč, či už v písanej alebo verbálnej forme, je hlavným komunikačným prostriedkom. Pri výkone povolania alebo v procesoch výstavby používame odbornú reč, pre ktorú budujeme aj odbornú terminológiu. Slovenský jazyk má kodifikovanú podobu čo sa týka pravopisu, výslovnosti a výkladu slov, slovných spojení a pojmov. Táto kodifikácia je zachytená v slovníkoch pravopisu a gramatiky, výkladových slovníkoch a pravidlách výslovnosti.
Rozsiahla mestská štvrť Bijlmermeer na juhovýchode Amsterdamu sa začala stavať na zelenej lúke v 60. rokoch minulého storočia. Budovy mali desať poschodí a sú umiestnené do tvaru včelích plástov. Betónová štruktúra budov bola typickou estetikou tej doby. Zámer projektantov vybudovať moderné funkcionalistické mesto ponúkajúce nový spôsob bývania sa u vtedajších obyvateľov Amsterdamu nestretol s pochopením a štvrť sa musela pasovať s viacerými problémami prevažne sociálneho charakteru. Ako žije táto obytná štvrť teraz, po viac ako 40 rokoch od svojho vzniku?
Centrum sídliska Dlhé Diely sa vyvíjalo do roku 1989 podľa národohospodárskych plánov a limitov technicko-hospodárskych ukazovateľov. Napriek stereotypu a uniformite panelovej technológie vytvorili autori projektov v terénne náročnom, ale polohou exkluzívnom priestore na svahoch Malých Karpát územné predpoklady na kompozíciu spoločenského mestského prostredia s námestiami, alejami, galériami a pasážami. V porevolučnej eufórii 90. rokov 20. storočia sa v lokalite Centra menia majetkovoprávne vzťahy a prichádza zásadná zmena rozvojových zámerov. Pozrime sa bližšie na rozvoj Centra, ktoré je reprezentatívnym príkladom rozhodovania o rozvoji územia so zreteľom na krátkodobý ekonomický profit, ktoré má však dlhodobý kumulatívny negatívny vplyv nielen na život obyvateľov sídliska, ale aj na širšie územie mesta.
Ak ide o plány do budúcnosti, „dnes nie je otázkou koncepcie mesta, čo je centrum, ale to, čo ho obkolesuje. Treba sa oslobodiť od myšlienky, že je len centrum a predmestie“, zdôrazňujú Bernardo Secchi a Paola Vigano, talianski architekti a urbanisti, ktorí sa na pozvanie francúzskeho prezidenta zúčastnili konzultácie na tému Veľký Paríž. „Ak sa sústredíte na rozširovanie mesta, riskujete, že nevyriešite problémy, ktoré máte v meste,“ upozorňujú ďalej architekti dodávajúc, že pre nich je hlavnou témou to, ako dobre žiť vo Veľkom Paríži. To znamená predovšetkým nájsť spôsob, ako začleniť prímestské sídliská do mestkého systému. Treba však začať s otázkou, podľa akého vzoru. Dnes už je zrejmé, že premena predmestských sídlisk môže byť stratégiou rozvoja mesta.
V roku 1965 počas vlády sociálnych demokratov prijal švédsky parlament rozhodnutie postaviť v priebehu desiatich rokov jeden milión bytov, čo malo vyriešiť vtedajší akútny nedostatok bytov. Výsledkom tohto takzvaného miliónprogramu bolo postavenie 1 006 000 nových bytových jednotiek, väčšinou bytov v obytných, ale i v radových domoch. Táto zástavba predstavuje približne 25 percent celkovej zástavby v dnešnom Švédsku. Jedným z najznámejších sídlisk z obdobia tejto masívnej obytnej výstavby je prímestské sídlisko Tensta na severozápade Štokholmu, ktorého vývoj až do dnešných dní môže byť poučný aj pre nás.
Z významných prvorepublikových funkcionalistických architektov môžeme menovať iba niekoľkých, ktorí dosiahli nadpriemerné architektonické výsledky bez zmeny svojho architektonického jazyka aj v dobe práce socialistických projektových ústavov a zmenených a oklieštených stavebných technológií. Nepochybne medzi nich patrí Michal M. Scheer (1902 – 2000), ktorý sa prejavil v predchádzajúcom období málo využitými schopnosťami urbanistu a preukázal svoju pretrvávajúcu spätosť s funkcionalizmom a jeho ďalším vývojom v druhej polovici 20. storočia.
Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené
ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne