Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť
625 územných plánov
947 článkov
4807 fotografií
08. 11. 2024, meniny má: Bohumír
Do konca septembra 2024 máte možnosť pripomienkovať Návrh nového územného plánu Mesta Košice.
Dovoľujeme si Vás pozvať na podujatie, ktoré sa uskutoční v Košiciach a obciach východného Slovenska od 04. do 05. novembra 2022.
Tatry potrebujú Vaše nápady. Ďalší z cyklov projektu Mestské zásahy sa blíži do finále.
V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.
Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?
Prof. Ing. arch. Bohumil Kováč, PhD.
250690
31. 10. 2011
Celkový počet hlasov: 1092
Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?
Reč, či už v písanej alebo verbálnej forme, je hlavným komunikačným prostriedkom. Pri výkone povolania alebo v procesoch výstavby používame odbornú reč, pre ktorú budujeme aj odbornú terminológiu. Slovenský jazyk má kodifikovanú podobu čo sa týka pravopisu, výslovnosti a výkladu slov, slovných spojení a pojmov. Táto kodifikácia je zachytená v slovníkoch pravopisu a gramatiky, výkladových slovníkoch a pravidlách výslovnosti.
Výklad cudzích slov používaných v našej reči zabezpečujú špecializované slovníky. My sa zasa usilujeme, aby výklad odborných pojmov bol obsahom našich odborných zákonov, vyhlášok, projektov a územných plánov. Keďže sa činnosti spojené s územným rozvojom a výstavbou dotýkajú práva, správnosť používania a výkladu pojmov je veľmi dôležitá. Je preto dôležité, aby pre ten istý pojem neplatili tri výklady, až napokon rozhodne súd, že je to inak. Preto by sme sa mali snažiť o súlad odbornej terminológie a používanie odborného jazyka čo najviac zosúladiť s jeho kodifikovanou podobou. Uveďme si niekoľko príkladov z našej praxe.
V textových častiach územných plánov sa často stretávame s pojmom zastaviteľné územie. A to napriek tomu že zákon používa pojem zastavateľné územie. Myslímsi, že už prvý pohľad na významový rozdiel je zjavný. Kým pojem zastaviteľný je odvodený od zastaviť (aby niekto, niečo prestalo postupovať), pojem zastavateľný je odvodený od pojmu zastavať (pokryť stavbou pozemok, jeho časť). Ak územný plán píše o koeficiente zastaviteľnosti 0,8, čo to môže znamenať ak sa povoľovacie konanie dostane na súd a sudca v úcte pred štátnym jazykom otvorí jeho výkladový slovník? Pri písaní tohto článku mi môj automatický vyhľadávač chýb ukázal, že nepozná slovo „zastavateľný“ a jeho modifikácie a napomenul ma na opravu na „zastaviteľný“. Možno je aj automatické prenechávanie opráv počítačom príčinou nesprávneho použitia a zámeny týchto dvoch pojmov.
Nechcem na tomto mieste spomínať nejasnosti, ktoré často vyvoláva použitie spojenia zastavané územie, ktoré každý odbor vysvetľuje inak. Zákon a vyhláška požadujú, aby územný plán obce vymedzil zastavané územie obce (medzi vymedzením a vyhlásením je tiež rozdiel). V územnom plánovaní sa ním rozumie súčet zastavaného územia vyhláseného hranicami podľa zákona (intravilán) plus územia určeného k zastavaniu podľa územného plánu.
Problém môže byť v tom, že často sú súčasťou týchto plôch už aj medzitým fyzicky zastavané plochy. Terminologicky je diskutabilný aj zákonný pojem „určený na zastavanie“, pretože územné plány nemajú príkazový a regulatívny charakter. Tu by bolo lepšie použiť spojenie „územným plánom zastavateľné územie“. Kde končí a kde začína zastavané územie je dôležité napr. pri ochranných pásmach komunikácií, čo tesne súvisí s umiestňovaním stavieb.
Zaujímavým pojmom je aj zeleň a s ním súvisiaci koeficient zelene Kz. Krajinár docent Milan Kodoň nás napomínal, že zeleň je len v kartách.
A skutočne, aj výkladový slovník to uvádza ako samostatný pojem – jedna zo štyroch farieb v kartách. Súčasne je však zeleňou aj podiel zeleného farbiva, takže Kz by mohlo vyjadrovať aj intenzitu zelenej farby resp. podiel zeleného farbiva. Ako tretí výklad je uvedený zelený porast, teda Kz je v tomto prípade podielom zeleného porastu.
Aj vyhláška hovorí o podieli zelene. Táto definícia má ten nedostatok, že v našich podmienkach vidíme skutočnú zeleň len menšiu časť roka. Preto krajinári skôr hovoria o vegetácii a vegetačných plochách.Týmto pojmom sa nazýva plocha, kde sa nachádza vegetácia alebo plocha, ktorá je určená pre vegetáciu bez ohľadu na farbu lístia, opadavosť, druhovosť, objem. Preto by sme mohli uvažovať o koeficiente (indexe) vegetačných plôch (Kvp, Ivp) ako podielu vegetačných plôch k celkovej porovnávacej ploche.
Okrem pojmu koeficient používame paralelne pojem index. Vedľa seba sa vyskytuje koeficient zastavanosti a index podlažných plôch. Pojmom koeficient sa rozumie súčiniteľ, číselná konštanta pri premennej alebo neznámej veličine. Pojem index vyjadruje (okrem dokladu vysokoškoláka) aj ukazovateľ pomeru dvoch veličín. Keďže o oboch prípadoch ide o pomer veličín, vhodnejší je pojem index. Nech je tak alebo onak, mali by sme používať len jeden z týchto pojmov, teda napr. index zastavanosti, index vegetačných plôch, index podlažných plôch. O to viac, že zahraničná aj naša literatúra už zavádza aj pojem ekoindex, ktorý vyjadruje aj kvalitatívny aspekt zastúpenia rôznych foriem vegetácie a spôsob zastavaných plôch v území. Tí, čo sa tomuto chcú vyhnúť, udávajú zastúpenie požadovanej vlastnosti v percentách (napr. pri vyjadrovaní minimálneho podielu „zelene“).
V súvislosti s podlažnosťou vyhláška hovorí o indexe podlažnosti. Podlažnosťou sa však rozumie vyjadrenie počtu podlaží stavby, ale tu sa myslí podiel všetkých podlažných plôch stavby k ploche pozemku (územia), čiže by sme mali hovoriť o indexe podlažných plôch. V každom prípade by sa metodika ÚPD mala týmito pojmami zaoberať. Napr. aj v súvislosti so zápočtom podzemných podlaží v prípade Ipp. Ak má stavba dve nadzemné podlažia určené na bývanie a štyri podzemné na parkingaráže, tak len zápočet nadzemných podlaží značne skresľuje pohľad na klasifikáciu a objem stavby a jej skutočnú mieru záťaže na pozemku.
V súvislosti s podlažnosťou sa často používa aj pojem nízkopodlažná zástavba. Myslí sa tým zástavba s nízkym počtom podlaží, čo ale výraz nevystihuje, lebo jeho výklad môže byť, že ide o zástavbu s nízkymi podlažiami. Preto je tu namieste jednoznačne výraz malopodlažná alebo málopodlažná zástavba, budova, adekvátne k tomu viacpodlažná. V kontexte s týmito úvahami sa otvárajú aj otázniky nad významom spojenia priemerná podlažnosť.
Ide o priemernú výmeru podlažných plôch alebo o priemernú výšku zástavby meranú počtom podlaží? V územných plánoch je frekventovaným pojmom aj novostavba. Tento pojem nenájdeme v stavebnom zákone. Ten pozná stavby pozemné a inžinierske, z hľadiska stavu dokončené (§76), a pozná aj zmenu stavby pred dokončením. Zákon ale nedelí stavby na staré a nové (aj nová stavba napokon môže vyzerať ako stará) a to dokonca ani pri kolaudácii. Krátky slovník slovenského jazyka (Kačala a kol. 1987) pod pojmom novostavba rozumie „rozostavanú alebo nedávno postavenú budovu“, ale nie stavbu, ktorá sa má ešte len postaviť. Územný plán však často za novostavbu považuje stavbu, ktorá fyzicky ešte neexistuje a stanovuje regulatívy pre jej výstavbu. Územný plán veľkého mesta navrhuje, že „novostavbou je nová stavba (samozrejme…) so samostatnou prevádzkou, rešpektujúca regulačné prvky funkčnej plochy“.
Stavba, ktorá regulačné prvky nerešpektuje, čo je u nás bežné, potom nie je novostavbou. Ak ide o požiadavky na povoľovanie stavieb, tak táto definícia mala znieť inakšie. Ak uvážime, že novostavbou môže byť aj stavba parku, ulice alebo kanalizačnej stoky, tak nie je namieste zavádzať tento pojem dokonca v súvislosti s podlažnými plochami formuláciou: povoľujú sa novostavby do 6 podlaží. Podľa mňa môže byť výklad aj taký, že ak v území stojí novopostavená stavba bez stavebného povolenia, a územný plán „novostavby“ povoľuje, tak je to vlastne postup podľa územného plánu. Aby sa tak mohlo stať, tak stavbu treba najprv postaviť či aspoň začať stavať, tým bude automaticky spätne v súlade s ÚPN (čo sa žiaľ aj často robí…). V územných plánoch nájdeme aj vyjadrenie „Posudzovanie prestavieb, nadstavieb a novostavieb“.
Toto spojenie skôr vyjadruje, akoby išlo o posudzovanie už postavených stavieb. Ak sa myslí na pripravovanú výstavbu, správnejšie je použiť pojem „posudzovanie projektov (zámerov) prestavieb, nadstavieb budov…“ alebo slovo posudzovanie nahradiť pojmom „povoľovanie“ čo zodpovedá praxi.
Ani stavbám ktoré boli postavené bez stavebného povolenia, nedáva zákon žiaden prívlastok (len v žargóne vravíme o čiernej stavbe), ale umožňuje ich dodatočné povolenie alebo odstránenie. Pojem nepovolená stavba, ktorý v tejto situácii často používame, môže znamenať dve rôzne situácie – že stavba nebola postavená, lebo povolenie bolo zamietnuté alebo že bola postavená ale bez povolenia. Zákon sa všeobecne snaží vyhýbať nejasne ohraničeným prívlastkom, nepozná napr. ani pojem polyfunkčný bytový dom. V kategórii bytové budovy, ktoré vymedzuje s ohľadom na podiel iných s bývaním zlučiteľných funkcií, definuje len bytové domy. Bytový aj rodinný dom tam môžu byť zo zákona „polyfunkčné“. Napriek tomu žiadame, aby nám bolo vydané stavebné povolenie na polyfunkčný bytový dom.
V našej komore overujeme súťaže. Nie všetci vyhlasovatelia žiadajú komoru (neexistuje k tomu žiaden príkaz) o overenie etiky súťažných podmienok. A tak sa kolegovia pre istotu pýtajú: je tá súťaž overená alebo neoverená? Tu rozlišujeme pojmy neoverená a neoverovaná, v čom je istý významový rozdiel. Kým neoverená súťaž prešla neúspešne overovaním, neoverovaná súťaž si žije bez overovania komorou a pokojne môže byť „čistá“.
Z právneho hľadiska môžeme vyvodzovať voči členovi komory dôsledky len vtedy, ak sa zúčastnil neoverenej súťaže alebo súťaže, kde iným spôsobom komora zistila jej resty voči korektnému súťaženiu. V druhom prípade je namieste, aby upozornil komoru na existenciu súťaže aby sa k nej vyjadrila, pokiaľ má pochybnosti o čestnosti súťaženia.
Naschvál pretáčam, ale nevidím žiadne opodstatnenie, prečo by mali vyhlášky, metodiky, projekty či územné plány prinášať iné významy pojmov ako zákon alebo kodifikovaný jazyk. A to ani v prípade, ak by napr. územný plán priniesol vlastný výkladový slovník, kde by novostavbu definoval ako stavbu, ktorú je možné postaviť. Potom našej reči už nebude rozumieť nikto, ak tú istú vec budeme vykladať rôzne v gramatických slovníkoch a rôzne v odbornej literatúre a legislatíve vrátane noriem. Kodifikáciu jazyka, ktorý je štátnym jazykom, by sme nemali brať na ľahkú váhu.
Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené | DB: 65 | T: 0.420468
ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne