Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť
625 územných plánov
947 článkov
4807 fotografií
07. 10. 2024, meniny má: Eliška
Do konca septembra 2024 máte možnosť pripomienkovať Návrh nového územného plánu Mesta Košice.
Dovoľujeme si Vás pozvať na podujatie, ktoré sa uskutoční v Košiciach a obciach východného Slovenska od 04. do 05. novembra 2022.
Tatry potrebujú Vaše nápady. Ďalší z cyklov projektu Mestské zásahy sa blíži do finále.
V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.
Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?
Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?
Brownfieldy a s nimi súvisiace environmentálne záťaže sú negatívnymi prvkami, ktoré predstavujú aj ekonomickú záťaž, pretože ich odstraňovanie je značne nákladné. Navyše dokázateľne pôsobia depresívne na psychiku človeka a majú deštrukčný vplyv na sociálne vzťahy. Krajiny EÚ v rámci podpory rozvoja miest podporujú tiež program revitalizácie brownfieldov. Krajinné výstavy sú jedným z nástrojov revitalizácie brownfieldov, pričom dochádza k zmene ich funkcie z priemyselnej zóny na verejné, resp. verejnosti prístupné priestranstvo. Systém krajinných výstav je overený najmä v Nemecku, ale postupne sa k tomuto systému pridalo Rakúsko, Holandsko a o jeho zavedení uvažujú aj iné krajiny.
Ostrava je príkladom mesta, ktorého rozmach sa spája s priemyselnou revolúciou, ťažbou uhlia, so železnicou, s hutami, oceliarňami a ďalšími oblasťami prevažne ťažkého priemyslu. Vzniknuté podniky často obklopovali obytné štvrte, typické boli banícke kolónie v blízkosti baní. Na začiatku 90. rokov minulého storočia však prišli veľké zmeny v podobe zatvorenia baní a redukcie priemyselných podnikov. Tento trend priniesol rad nových javov. Jedným z nich je aj vznik brownfieldov, ktoré v dôsledku historického vývoja Ostravy často ležia v intraviláne mesta. Ako sa mesto popasovalo s ich využitím?
Mesto či obec je živý organizmus, ktorý vzniká, žije, mení sa, rastie a zaniká. Vždy sa snaží dostať do stavu stability, pretože vtedy mu stačí na jeho existenciu a plynulý chod vydať najmenšie množstvo zdrojov a energie. Pôsobením viacerých vonkajších aj vnútorných faktorov dochádza k potrebe intervencie do tohto stabilného chodu, aby došlo k rastu, optimalizácii a ďalšiemu rozvoju štruktúry. Každý zásah znamená zmenu, ktorá spôsobuje v území jeho čiastočnú destabilizáciu, narušuje zabehané vzťahy a vzápätí vytvára nové väzby, preskupuje gravitačné jadrá a tvorí medzi nimi nové vzťahy. Pozrime sa na tri prípady revitalizácie brownfieldov na území regiónu Poprad-Tatry na západnom Spiši, ktoré sa líšia v tom, či zachovávajú pôvodnú funkciu alebo ju menia, ale aj v miere stavebných zásahov do pôvodnej štruktúry.
Mnoho rokov sa v zahraničí ani na Slovensku nevenovala brownfieldom dostatočná pozornosť. Avšak environmentálne problémy, nedostatok voľných plôch a stupňujúce sa požiadavky na funkčnú integráciu všetkých území v rámci mesta či obce vedú k tomu, že sa problematike rehabilitácie a regenerácie postihnutých území venuje vo svete a osobitne v krajinách Európskej únie čoraz väčšia pozornosť. Napriek finančnej a časovej náročnosti tohto procesu zahraničná prax ukazuje, že zhodnotenie brownfieldov môže prekonať všetky súčasné očakávania. Potenciály a možnosti ich využitia sa stávajú často dôležitou konkurenčnou výhodou mesta alebo obce v celoeurópskej konkurenčnej súťaži o investície, obyvateľov či návštevníkov.
Poľnohospodárstvo tvorilo primárny sektor výroby, základ ekonomického fungovania vidieka. Zmena charakteru hospodárskych vzťahov vyvolaná spločensko-politickými zmenami a technickým a technologickým pokrokom vniesla do prostredia dovtedy konzervatívneho vidieka zásadný prevrat. Poľnohospodárska výroba sa výrazne utlmila, pracovné príležitosti rapídne ubudli, budovy a zariadenia sa v mnohých obciach prestali úplne využívať a začali pustnúť. Ak počas plnej prevádzky nie vždy poľnohospodárske objekty zapadali do koloritu krajiny, v stave devastácie sa stali jej nevypočítateľnou záťažou. Revitalizácia a prinavrátenie hospodárskej hodnoty poľnohospodárskym dvorom, objektom a stavbám je dlhodobým, pre obec často priveľmi náročným procesom. Systémový prístup a pozitívne príklady môžu naznačiť, ako postupovať, aby sa záťaž obce premenila na jej konkurenčnú výhodu.
Brownfieldy sú široká, obsahovo zložitá a významovo vrstevnatá téma. Okrem ekonomických a ekologických faktorov v nej pôsobia fenomény z celého spektra spoločenského života – technické, sociálne, kultúrne, a to s výrazne polarizovanými hodnotovými kapacitami. K faktorom, ktoré sa v súvislosti s riešením problematiky brownfieldov veľmi často bagatelizujú až prehliadajú, patria ich kultúrne dimenzie. Ktoré to sú a ako ich v brownfieldoch vhodne zachovať?
Revitalizácia brownfieldov láka investorov často menej, ako stavať „na zelenej lúke“. Mnohé brownfieldy si nedokážu nájsť nové uplatnenie aj preto, že investor má niekedy opodstatnené, niekedy však aj zbytočne prehnané obavy zo zvýšených nákladov súvisiacich s likvidáciou environmentálnych záťaží z predchádzajúceho využívania pozemkov, ktoré spôsobujú kontamináciu pôdy, horninového prostredia a podzemných vôd. Aj na odstránenie envirozáťaží sú však účinné legislatívne nástroje a Štátny program sanácie environmentálnych záťaží.
Množstvo brownfieldov, ktoré v dôsledku nedostatku financií zostávajú nevyužívané, je zároveň spojených so starými ekologickými záťažami. Investície do ich regenerácie sú spojené s vysokými rizikami a developeri bez presného vyčíslenia nákladov a rizikových faktorov nevedia posúdiť reálnu výnosnosť projektu regenerácie, a preto sa obávajú využívať hnedé plochy a uprednostňujú výstavbu na greenfieldoch.
Akokoľvek sporná a neuchopiteľná sa môže zdať je definícia pojmu “zelený” (alebo aj“ekologický” či “trvalo udržateľný”) urbanizmus, z racionálneho pohľadu sa jedná o holistický prístup k tvorbe miest, ktorý presahuje úroveň jednej budovy a zasahuje do väčších urbánnych celkov.
Kľúčovým problémom mnohých brownfieldov je nedostatočná mobilizácia vlastných endogénnych zdrojov, ktoré sú potrebné na štart nového životného cyklu či alternatívneho zhodnotenia územia. Vlastné organizačné, finančné a technologické zdroje často nestačia a takéto územie je odkázané na intervenciu zvonku. Preto treba vytvoriť bázu poznatkov, ale aj organizačný, inštitucionálny a finančný rámec regenerácie brownfieldov, ktorý bude súčasťou komplexných stratégií na zabezpečenie udržateľného rozvoja. Je nevyhnutné zvýšiť povedomie odbornej i laickej verejnosti o potrebe venovať tejto problematike mimoriadnu pozornosť. Aj preto sa jej venuje toto číslo Urbanity. Skúsme sa na úvod zamyslieť, čo sú a ako vznikajú brownfieldy a ako tieto územia revitalizovať tak, aby neboli brzdou, ale naopak impulzom ďalšieho vývoja sídla.
Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené
ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne