Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť
625 územných plánov
947 článkov
4807 fotografií
12. 09. 2024, meniny má: Mária
Do konca septembra 2024 máte možnosť pripomienkovať Návrh nového územného plánu Mesta Košice.
Dovoľujeme si Vás pozvať na podujatie, ktoré sa uskutoční v Košiciach a obciach východného Slovenska od 04. do 05. novembra 2022.
Tatry potrebujú Vaše nápady. Ďalší z cyklov projektu Mestské zásahy sa blíži do finále.
V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.
Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?
Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?
V roku 1965 počas vlády sociálnych demokratov prijal švédsky parlament rozhodnutie postaviť v priebehu desiatich rokov jeden milión bytov, čo malo vyriešiť vtedajší akútny nedostatok bytov. Výsledkom tohto takzvaného miliónprogramu bolo postavenie 1 006 000 nových bytových jednotiek, väčšinou bytov v obytných, ale i v radových domoch. Táto zástavba predstavuje približne 25 percent celkovej zástavby v dnešnom Švédsku. Jedným z najznámejších sídlisk z obdobia tejto masívnej obytnej výstavby je prímestské sídlisko Tensta na severozápade Štokholmu, ktorého vývoj až do dnešných dní môže byť poučný aj pre nás.
Z významných prvorepublikových funkcionalistických architektov môžeme menovať iba niekoľkých, ktorí dosiahli nadpriemerné architektonické výsledky bez zmeny svojho architektonického jazyka aj v dobe práce socialistických projektových ústavov a zmenených a oklieštených stavebných technológií. Nepochybne medzi nich patrí Michal M. Scheer (1902 – 2000), ktorý sa prejavil v predchádzajúcom období málo využitými schopnosťami urbanistu a preukázal svoju pretrvávajúcu spätosť s funkcionalizmom a jeho ďalším vývojom v druhej polovici 20. storočia.
Protipovodňová ochrana je v súčasnosti často diskutovanou témou. V krajinách EÚ sa v zmysle požiadaviek Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/60/ES o hodnotení a manažmente povodňových rizík [6] v nedávnej minulosti doplnili národné legislatívy príslušnými zákonmi (pre SR pozri [12]), vypracovávajú sa akčné plány ochrany proti povodniam [2] a prebieha systematické mapovanie a hodnotenie rizík pre celé krajiny. U nás sa okrem týchto aktivít, ktoré riadi MŽP SR, tiež zaviedol Program revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí SR, schválený Vládou SR 27. 10. 2010.
V Slovenskej republike je už niekoľko desaťročí zavedený systém predchádzania havárií a porúch vodných stavieb (v tomto článku budeme pod všeobecným pojmom vodné stavby rozumieť hlavne priehrady, hate, ochranné protipovodňové hrádze a odkaliská). Ide o odborný technicko-bezpečnostný dohľad, v rámci ktorého sú vytvorené legislatívne predpoklady a z nich vychádzajúca prax, ktorá sa realizuje od projekčnej prípravy, cez výstavbu, zabudovanie meracích zariadení, až po samotné zhodnotenie meraní. Obzvlášť je prepracovaný systém hodnotenia rizika vytvoreného jednotlivými typmi vodných stavieb, z ktorého sa na základe zakategorizovania vodných stavieb odvíjajú povinnosti stavebníkov a prevádzkovateľov vodných stavieb.
Sídlisko Hliny v Žiline začalo vyrastať po roku 1952 na nezastavanom priestore medzi nemocnicou, mestskou tržnicou a vilovou štvrťou Malá Praha. Predchádzalo tomu víťazstvo Jozefa Peňáza z roku 1929 v urbanistickej súťaži s regulačným plánom Žiliny, ktorý sa venoval vývoju mesta až do roku 2000. Po 30 rokoch sa začala realizovať výstavba na ploche, kde predtým boli polia, močiare a jamy, z ktorých sa ťažila hlina pre neďalekú tehelňu. Projekt prvého žilinského sídliska vypracoval akad. arch. Ferdinand Čapka. Skladá sa z ôsmich obvodov Hliny I až VIII. Toto sídlisko s jasnou urbanistickou štruktúrou v tesnej blízkosti centra mesta žije doteraz svojím vlastným životom a je príkladom sídliska, ktoré majú obyvatelia radi.
Koncom 60. a začiatkom 70. rokov 20. stor. zaznamenáva Nitra výraznejší hospodársky rozvoj; v pôvodne agrárnom meste sa výraznejšie presadzuje rozvoj priemyselnej výrobnej zložky. Prudký hospodársky rozvoj mesta si vynútil prípravu nového smerného územného plánu, ktorý opúšťa líniu prestavby starého mesta a rozširuje novú obytnú zástavbu na plochy s poľnohospodárskou pôdou na okrajovom území mesta za vodným tokom rieky Nitra. Na ľavom brehu rieky Nitra tak v rokoch 1964 až 1968 vzniká sídlisko Chrenová I od architekta Michala Scheera. Kvalitu tejto obytnej časti potvrdzuje aj to, že je zapísané do urbanisticko-architektonickej knihy UNESCO. Ako žije toto sídlisko teraz, po 45 rokoch od svojho vzniku?
Naše sídliská sú svedkom všetkých dynamických zmien spoločnosti, ktoré sa udiali za takmer polstoročie. Ich dnešné problémy nespôsobuje len to, že ani v čase svojho vzniku úplne nespĺňali potreby spoločnosti, keďže neboli dostavané podľa pôvodných plánov, ale aj radikálne zmeny v spoločnosti, ekonomike či v majetkovoprávnych vzťahoch, ktoré menia požiadavky na život v sídliskách. Miesto toho, aby sa sídliská revitalizovali pre potreby dneška, často sa v nich realizujú zásahy, ktoré ich stav ešte zhoršujú. Napriek tomu v nich – a niektorí aj radi – stále žijeme a predstavujú nezanedbateľnú časť bytového fondu Slovenska. S Ing. arch. Elenou Szolgayovou, PhD., riaditeľkou odboru bytovej politiky a mestského rozvoja Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, a Ing. arch. Jaroslavou Zapletalovou, CSc., riaditeľkou Inštitútu bývania, sme sa pozhovárali o problémoch našich sídlisk a o ich dostupných riešeniach.
Obytné súbory z druhej polovice minulého storočia nazývané sídliská predstavovali významnú etapu vo vývoji slovenských miest aj vo vývoji bývania. Vznikali ako riešenie kvantitatívneho nedostatku bytov a narastajúcich problémov s bývaním. Prvé sídliská na Slovensku boli spojené s procesmi industrializácie a urbanizácie, ale neskôr v 70. a ešte aj v 80. rokoch mali predovšetkým riešiť bytovú krízu v spoločnosti. Táto forma výstavby prevládala až do začiatku 90. rokov a patrí k jedným z najvýraznejších znakov socialistickej výstavby miest a vytvárania obytného prostredia pre veľký počet ľudí. Má mnohé sociologické aspekty, ktorých poznanie môže byť východiskom pri jej obnove.
Pri snahe zmapovať protichodné názory na slovenské sídliská sme proti sebe postavili dve generácie urbanistov. Prof. Ing. arch. Tibor Alexy, PhD., bol počas vzniku hromadnej bytovej výstavby aktívnym urbanistom a vnímal ako odborník všetky súvislosti doby. Proti nemu si sadla mladá architektka Katarína Jägrová, predstaviteľka názorov mladej generácie ľudí, ktorí „panelákové“ sídliská vnímali odmalička ako samozrejmosť, ale ako nedávno vyštudovaní architekti sa zamýšľajú nad možnosťami, ako v nich skvalitniť život tak, aby sa stali príjemnejším miestom na život. Čakali sme ostrú výmenu protichodných názorov. No debata sa viedla v zaujímavom súlade.
„Blíž k přírodě! stalo se heslem moderní doby a moderního člověka městského. A přirozeno, neboť právě ve velkoměstech sociální poměry, těžší životní podmínky a stupňované životní nároky nutí každého, aby napnul své nejlepší síly, duševní i tělesné k uhájení své a své rodiny existence. Ký div, že toto nepřirozené přepínání sil nezbytně vyvolati musí reakci touhu po klidu a odpočinku a že tělesně vysílen, nervově rozrušen hledá měšťák místo, kde by nalezl celkového uklidnění. Odtud ta touha po lázních, letních bytech, odtud pak v poslední době utěšeně se vzmáhající touha po vlastním, útulném rodinném domku, stuleném v zeleni a květu vlastní zahrádky.
Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené
ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne