Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť
625 územných plánov
947 článkov
4807 fotografií
05. 12. 2024, meniny má: Oto
Do konca septembra 2024 máte možnosť pripomienkovať Návrh nového územného plánu Mesta Košice.
Dovoľujeme si Vás pozvať na podujatie, ktoré sa uskutoční v Košiciach a obciach východného Slovenska od 04. do 05. novembra 2022.
Tatry potrebujú Vaše nápady. Ďalší z cyklov projektu Mestské zásahy sa blíži do finále.
V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.
Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?
Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?
Realizácie Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy vyzval desať francúzskych i zahraničných architekonických tímov na riešenie Veľkého Paríža, obrovskej mestskej aglomerácie s rozlohou takmer 15 miliónov metrov štvorcových, ktorá sa vytvorila okolo hlavného mesta tak, aby vznikla moderná metropola v súlade s Kjótskym protokolom.
„Finn Geipel patrí k významným osobnostiam architektúry vo Francúzsku, pracuje na mnohých významných domácich aj zahraničných projektoch a zároveň je vedúcim výskumného inštitútu LIA (Laboratory for Integrative Architecture) na Technickej univerzite v Berlíne,“ predstavil na prednáške z cyklu Mesto v pohybe nemeckého architekta pôsobiaceho v Paríži Štefan Šlachta, hlavný architekt Bratislavy. Finn Geipel, pod ktorého vedením vznikal aj veľkolepý urbanistický projekt Grand Paris, o svojej tvorbe hovorí, že sa zaoberá tromi základnými aspektmi – neohraničenosťou v čase, neohraničenosťou v priestore a diverzitou.
Územné a krajinné plánovanie významne ovplyvňuje kvalitu života obyvateľov a návštevníkov mestského, vidieckeho aj prírodného prostredia. Hmotné životné prostredie možno považovať za komfortné len vtedy, keď sa v ňom užívatelia cítia príjemne, bezpečne, keď sa v ňom dokážu ľahko a intuitívne pohybovať a súčasne dokáže u nich vyvolať estetické dojmy. Túto výzvu nie je ľahké naplniť a úspešne ju možno zvládnuť len vtedy, keď urbanisti, architekti a dizajnéri pri svojej tvorbe zohľadnia diverzitu užívateľov prostredia bezbariérovými riešeniami. Výška a schopnosti človeka sa výraznejšie premietajú do tvorby v architektúre a dizajne, avšak v územnoplánovacej dokumentácii sa tiež musia zohľadňovať nároky budúcich užívateľov prostredia s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie – hlavne pri tvorbe komunikácií pre peších a pri tvorbe verejných plôch.
Riešenie verejných priestorov nie je len vecou samotného urbanizmu a architektúry. Zahŕňa množstvo vrstiev prelínajúcich sa súvislostí a je indikátorom celkovej úrovne spoločnosti a v nej prebiehajúcich javov. Dobrý pozorovateľ rozpozná na základe verejných priestranstiev aj celkovú úroveň politiky a demokracie v krajine. Verejný priestor je spoločensky veľmi citlivým fenoménom. Preto treba dbať na transparentnosť v nakladaní s ním a viesť spoločensky širší diskurz o jeho premenách. Riešenie a spôsob užívania verejného priestoru je dôležitým faktorom možných rozvojových politík v mestách a obciach, ale i v rámci krajiny.
Mestský dizajn sa v ostatných rokoch stal jednou z prominentných tém debát architektov, urbanistov, dizajnérov, priestorových plánovačov, sociológov či odborníkov z ostatných profesií. Tento trend sa dotkol aj našich miest, ktoré prestávajú byť pasívnymi aktérmi vývoja na svojom teritóriu, ale prostredníctvom manažmentu a zastupiteľských orgánov vstupujú do tohto diskurzu. Mestský dizajn je neobyčajne širokým pojmom. V širšom ponímaní predstavuje širokú škálu prvkov od celkovej urbanistickej koncepcie mesta, premietajúcej sa do jeho vizuálneho pôsobenia, až po vizuálny štýl mesta ako súčasti mestskej Corporate Identity (CI).
Kultúrna kvalita verejných priestorov sa stáva jednou z významných vlastností sídiel. V súvislosti s touto problematikou sa objavujú tiež pojmy, ako verejný urbánny priestor, urbanistický parter, mestský interiér či interiér mesta. Je to téma, ktorá sa dotýka tvorby vnútorného obrazu mesta. Jedinečnosť založenia každého sídla, poloha v krajine a originalita jeho priestorovej štruktúry spolupôsobia na vytváranie jeho genia loci. Dnes mestá hľadajú aj ďalší rozmer svojej originality – v novom stvárnení vnútorných priestorov, predovšetkým tých, ktoré sú v štruktúre mesta ťažiskové a referenčné. Pozrime sa bližšie na niektoré otázky návrhu, prípravy a realizácie stavieb verejných priestorov z pohľadu projektantov, ale aj samospráv.
Verejné mestské priestory sa týkajú každého. Ovplyvňujú kvalitu
nášho života možno oveľa viac, ako si uvedomujeme, a každý sa svojím
spôsobom podieľame na tom, ako verejné priestory vyzerajú a ako fungujú. Je
to vizitka každého mesta, ktorá návštevníkovi povie o meste, jeho
obyvateľoch i celej spoločnosti oveľa viac než akokoľvek dobre zacielená
kampaň turistického ruchu. Na tom, ako tieto priestory vyzerajú, sa podieľa
samospráva, urbanisti, odborníci, developeri, investori aj každý občan
svojou činnosťou i tým, ako volil a ako sa zaujíma o veci verejné.
Každý vidí túto problematiku a aj svoj podiel na tvorbe verejných
priestorov z iného uhla pohľadu.
Preto sme s našimi otázkami oslovili hlavného architekta Bratislavy Štefana
Šlachtu, urbanistu Jána Komrsku, architekta zastupujúceho zámery investora
Michala Smoleca, dopravného inžiniera Petra Rakšányiho aj výtvarníka
Dušana Badu.
Architektmi i kritikmi obdivovaná novovzniknutá obytná štvrť Västra Hamnen vo švédskom Malmö je fascinujúcim príkladom revitalizácie pôvodne priemyselnej štvrte na obytnú zónu so všetkými prvkami trvalej udržateľnosti. Okrem výnimočnej architektúry, energetickej efektívnosti, biodiverzity a premysleného konceptu zástavby je zaujímavá aj konceptom riešenia verejných priestorov – nábrežia, peších zón, malej architektúry, mobiliáru a výtvarných diel. Vďaka nemu v novej štvrti, ktorá bola pred revitalizáciou smutnou pripomienkou zašlej slávy priemyselnej etapy vývoja mesta, obyvatelia s radosťou korzujú, oddychujú, plávajú či športujú – Västra Hamnen skutočne žije. Dajme sa inšpirovať.
Efektívnosť, pružnosť a schopnosť reagovať na aktuálne požiadavky a prax územného rozvoja je vo vzťahu k plánovacím systémom v manažmente územného rozvoja aktuálnou témou nielen na Slovensku. Tento široký a interdisciplinárny problém je predmetom odborných i politických diskusií aj v analyzovaných plánovacích systémoch vyspelých krajín EÚ. Preto dalo MVVR SR spracovať analýzu právneho prostredia vybraných štátov EÚ s dôrazom na vykonávacie predpisy. Výstupy z týchto analýz sú však oveľa širšie a prinášajú mnohé inšpirácie aj pre samotnú filozofiu manažmentu priestorového rozvoja a zvlášť postavenie plánovania v ňom.
Renomovaný rotterdamský architektonický ateliér MVRDV pôsobí na svetovej scéne už skoro dve desaťročia. Venuje sa tak malej architektúre, ako aj rozsiahlym urbanistickým projektom. Fakt, že si výsledkami svojej práce získal záujem a priazeň najvýznamnejších klientov, určite nie je náhodný. Návrhom s copyrightom tohto štúdia rozhodne nechýba presvedčivosť, invencia, moderný prístup, ale aj potrebná odvaha. V posledných mesiacoch zožal tvorivý kolektív architektov MVRDV dva veľké úspechy. Na jeseň minulého roka zvíťazil v náročnom konkurze na projekt ekologického mesta v španielskej provincii La Rioja a o pár mesiacov neskôr zabodoval na ázijskom kontinente návrhom nového mestského centra Gwanggyo v Kórejskej republike (neoficiálne nazývanej aj Južná Kórea).
Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené
ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne