Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť
626 územných plánov
947 článkov
4807 fotografií
12. 02. 2025, meniny má: Perla
Do konca septembra 2024 máte možnosť pripomienkovať Návrh nového územného plánu Mesta Košice.
Dovoľujeme si Vás pozvať na podujatie, ktoré sa uskutoční v Košiciach a obciach východného Slovenska od 04. do 05. novembra 2022.
Tatry potrebujú Vaše nápady. Ďalší z cyklov projektu Mestské zásahy sa blíži do finále.
V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.
Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?
Ing. arch. Lea Rollová, PhD.
CEDA, FA STU
21943
12. 07. 2010
Celkový počet hlasov: 1228
Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?
Územné a krajinné plánovanie významne ovplyvňuje kvalitu života obyvateľov a návštevníkov mestského, vidieckeho aj prírodného prostredia. Hmotné životné prostredie možno považovať za komfortné len vtedy, keď sa v ňom užívatelia cítia príjemne, bezpečne, keď sa v ňom dokážu ľahko a intuitívne pohybovať a súčasne dokáže u nich vyvolať estetické dojmy. Túto výzvu nie je ľahké naplniť a úspešne ju možno zvládnuť len vtedy, keď urbanisti, architekti a dizajnéri pri svojej tvorbe zohľadnia diverzitu užívateľov prostredia bezbariérovými riešeniami. Výška a schopnosti človeka sa výraznejšie premietajú do tvorby v architektúre a dizajne, avšak v územnoplánovacej dokumentácii sa tiež musia zohľadňovať nároky budúcich užívateľov prostredia s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie – hlavne pri tvorbe komunikácií pre peších a pri tvorbe verejných plôch.
Vplyv urbánneho a krajinného prostredia na život jednotlivca a
spoločnosti je predmetom mnohých výskumov a iniciatív vo svetovom,
európskom i národnom meradle.
Popri presadzovaní metódy trvalo udržateľného rozvoja životného
prostredia do praxe, ktorá je založená na súlade ekológie, ekonómie a
etiky, sa stále častejšie dostáva do povedomia práve etická stránka,
pretože tá má bezprostredný a okamžitý vplyv na každodenný život
užívateľov prostredia. Významným impulzom na výskum a následnú
implementáciu požiadaviek etiky a humánnosti pri tvorbe prostredia
prístupného pre všetkých ľudí bolo prijatie antidiskriminačných zákonov
vo vyspelých, ale aj v mnohých rozvojových krajinách v rokoch 2001 až
2005. Na Slovensku bol prijatý antidiskriminačný zákon [1]
v roku 2004.
Za „odrazový mostík“ pri výskumnej činnosti možno
považovať metódu Universal Design (univerzálne navrhovanie, univerzálny
dizajn), ktorá bola vypracovaná v deväťdesiatych rokoch minulého storočia
na prestížnom Pratt Institute New York.
Podľa jedného z autorov, architekta Rona Macea z North Carolina State
University, by
sa pri aplikácii metódy univerzálneho navrhovania do praxe malo vytvoriť také prostredie, ktoré by zohľadňovalo nároky všetkých skupín užívateľov prostredia, produktov a služieb tak, aby ich mohli všetci používať, pokiaľ možno, samostatne, bez cudzej pomoci.
Univerzálny dizajn je teda taký prístup k navrhovaniu, ktorý zohľadňuje obmedzené schopnosti niektorých užívateľov prostredia, ale aj zmeny v živote jednotlivca, ako sú napríklad procesy dospievania a starnutia, ale aj náhle zmeny zdravotného stavu, úrazy alebo nehody, ktoré môžu spôsobiť trvalé alebo dočasné poruchy mobility, zraku, sluchu alebo orientácie. Takto vytvorené prostredie by teda malo uľahčiť pohyb a orientáciu nielen užívateľom s rôznymi druhmi zdravotného postihnutia a seniorom, ale napríklad aj rodičom s kočíkom, tehotným ženám, ľuďom s rozmernou batožinou alebo s ťažkým nákupom. Uplatňovanie metódy univerzálneho navrhovania v praxi možno považovať za kultúrnu zmenu, pretože empatia k slabším, menej schopným alebo diskriminovaným skupinám je jedným z ukazovateľov humanity, kultúrnosti a vyspelosti spoločnosti.
V európskych krajinách sa spracúva rovnaký zámer výskumu, táto metóda tvorby prostredia sa však častejšie označuje pojmami Design for All (navrhovanie pre všetkých), Inclusive Design (inkluzívne navrhovanie) alebo Friendly Design (ústretové navrhovanie). To, že sa tento nový prístup k tvorbe presadzuje v praxi, dokazujú mnohé novostavby a verejné architektonické súťaže, v ktorých sa často zohľadňuje aj podmienka bezbariérovosti. Prideľujú sa ocenenia za realizácie, napríklad prestížne ocenenie Inclusive Design Award za najlepšiu bezbariérovú stavbu roka od RIBA (Royal Institute of British Architects). Metódu univerzálneho navrhovania si postupne osvojujú aj architektonické školy a do svojich učebných osnov zaraďujú výučbu metódy univerzálneho navrhovania. V tomto školskom roku prebieha už tretí ročník medzinárodnej študentskej súťaže Schindler Award, ktorá oceňuje najlepšie študentské projekty vytvorené touto metódou. Súťažné projekty pozostávajú z urbanistickej štúdie a z architektonického návrhu stavby. V tomto ročníku súťaže sa rieši Olympijský areál v Berlíne a návrhy stavieb stanice metra, hotela a debariérizácie amfiteátra.
Vyčísliť percento zdravotne postihnutých občanov v Slovenskej republike nie je možné, lebo Štatistický úrad SR doteraz takúto štatistiku nerealizoval. Podľa dostupných európskych štatistík žije v Európskej únii 127 miliónov ľudí, ktorí majú obmedzenú mobilitu a orientáciu alebo nedokážu vykonávať niektoré aktivity [2]. Toto číslo však okrem ťažko zdravotne postihnutých osôb zahŕňa aj skupinu seniorov, ktorí majú vzhľadom na svoj vek rôzny stupeň porúch mobility, sluchu alebo zraku. V súvislosti s prognózami o starnutí obyvateľstva sa bude percento ľudí s poruchami pohybu a orientácie zvyšovať. Podľa údajov Európskeho štatistického úradu sa v krajinách EÚ do roku 2050 predpokladá nárast podielu obyvateľov starších ako 65 rokov z terajších 17 % na 30 % z celkovej populácie [3]. Aj tieto štatistické údaje sú dostatočným podnetom na to, aby sa od základu zmenil prístup k tvorbe prostredia, pri ktorej sa nezohľadňujú len nároky zdravého, schopného a priemerne vysokého človeka, ktoré nezodpovedajú skutočnej ľudskej rozmanitosti.
Automobily parkujúce na chodníkoch sú prekážkou pre ľudí na vozíku
aj pre rodičov s kočíkmi.
V roku 2001 schválila slovenská vláda Národný program rozvoja
životných podmienok občanov so zdravotným postihnutím vo všetkých
oblastiach života, ktorého spracovanie vychádzalo z dokumentu Štandardné
pravidlá na vytváranie rovnakých príležitostí pre osoby so zdravotným
postihnutím, prijatého Valným zhromaždením OSN v roku 1993.
Jednotlivým rezortom sa ukladá, aby zabezpečili výskum danej problematiky a
vypracovali vecný a časový harmonogram tak, aby sa zabezpečila integrácia
zdravotne postihnutých osôb vo všetkých krajoch a regiónoch Slovenska
v časovom horizonte 10 rokov. Napríklad Sekcia turizmu MH SR má záujem
rozvíjať na Slovensku bezbariérový turizmus a v tej súvislosti zadala
vypracovanie štúdie o bezbariérovom turizme a o nárokoch osôb so
zdravotným postihnutím na ubytovacie zariadenia.
V roku 2002 nadobudla účinnosť vyhláška MŽP SR č. 532/2002
Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických
požiadavkách na výstavbu a stavby užívané osobami s obmedzenou
schopnosťou pohybu a orientácie.
Podľa tejto vyhlášky sa postupuje pri projektovaní a schvaľovaní
územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie a pri
umiestňovaní, projektovaní, povoľovaní, uskutočňovaní, kolaudovaní,
užívaní a odstraňovaní stavby. V prvej časti vyhlášky s názvom
Územnotechnické požiadavky na výstavbu však nie sú stanovené zásady ani
metódy implementácie požiadaviek bezbariérovosti pri projektovaní
územnoplánovacích podkladov.
Požiadavky štvrtej časti vyhlášky s názvom Všeobecné technické požiadavky na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie sa vzťahujú na bytové domy, rodinné domy, nebytové budovy a stavby, v ktorých sa predpokladá zamestnávanie osôb s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. Pre urbanistov by mali byť relevantné ustanovenia v § 58, v ktorom sú sformulované základné požiadavky na tvorbu a dimenzovanie chodníkov, podchodov, nadchodov, odstavných a parkovacích plôch, prístupu na verejnú plochu, nekryté športové ihrisko, do sadu a parku. Podrobnejšie sú tieto požiadavky špecifikované v prílohe k vyhláške v bode 1. Komunikácie.
Pri návrhu nových vyhlášok k stavebnému zákonu treba dosiahnuť kompatibilitu s európskou stavebnou legislatívou. Spracovatelia návrhu preto vychádzali z požiadaviek normy ISO/DIS 21542 – „Accessibility and Usability of the Built Environment“ a z legislatívy Anglicka, Česka, Nemecka a Rakúska.
Podľa návrhu vyhlášky o využití územia je Všeobecnou požiadavkou na využitie územia z hľadiska nárokov osôb so zníženou schopnosťou pohybu a orientácie zabezpečenie bezbariérovej prístupnosti všetkých plôch a pozemkov súvisiacich s bývaním, vzdelávaním, zamestnaním, so zdravotníckou a sociálnou starostlivosťou, s trávením voľného času a ich vzájomným bezbariérovým prepojením dopravnou infraštruktúrou.
Z hľadiska bezbariérovej prístupnosti územia sú najdôležitejšie tieto požiadavky:
Problematické je vytvárať bezbariérové komunikácie pre chodcov
na existujúcom zastavanom území, kde je nepriaznivá konfigurácia terénu,
teda kde je sklon chodníkov väčší ako 1 : 20, pretože chodníky
so sklonom väčším ako 1 : 20 sa už musia riešiť ako rampy s držadlami
po obidvoch stranách. Maximálny sklon rampy môže byť v pomere 1 : 8,
avšak najväčšia prípustná dĺžka rampy s týmto sklonom môže byť
podľa nového návrhu len 1 600 mm. Je nereálne, aby sa v existujúcom
zastavanom území tieto požiadavky podarilo splniť.
Preto je v návrhu vyhlášky stanovené, že treba vytvoriť aspoň vybratú
sieť bezbariérových trás s prípustným sklonom komunikácií pre peších,
ktoré sprístupnia dôležité plochy bývania, občianskej vybavenosti a
rekreácie. Toto ustanovenie teda pripúšťa, že na existujúcom zastavanom
území nemusia byť bezbariérovo prístupné všetky komunikácie pre
peších. Iná situácia je pri návrhu územnoplánovacej dokumentácie na
nezastavanom území, kde by mali byť komunikácie pre peších vedené
v záujme bezbariérovej prístupnosti hlavne v smere vrstevníc, to znamená,
že pešie komunikácie a plochy by mali byť východiskovým prvkom pri tvorbe
nového využitia územia.
Na plochách s rekreačným využitím, v prírodných parkoch a horskom a vysokohorskom prostredí je žiaduce vytvárať bezbariérové turistické trasy, ktoré sprístupnia časti s prírodnými atrakciami alebo miesta s výhľadom na krajinu, miesta na pozorovanie vtáctva, zveri, rastlín, drevín a podobne, pokiaľ je to možné. Najväčší prípustný sklon bezbariérovej turistickej trasy je stanovený v pomere 1 : 15. Úseky so sklonom väčším ako 1 : 15 musia byť dimenzované a vybavené ako rampa. Aj pri tvorbe rekreačných plôch teda platí, že všetky turistické trasy nemusia byť prístupné bezbariérovo .
V praxi sa javí takisto ako problematické bezbariérové sprístupnenie stavby, pokiaľ sa debariérizácia stavby realizuje na verejnom priestranstve, pretože sa pri tom často zasahuje do autorského práva iného architekta (napr. pešej zóny), alebo je v diskrepancii s pamiatkovými hodnotami prostredia a podobne. Autor stavby by mal pri zmene dokončenej stavby vyriešiť bezbariérový prístup na pozemku stavby, pokiaľ je to možné. Ak neexistuje iné riešenie, autor by mal koordinovať spôsob debariérizácie stavby na verejnom priestranstve spolu so spravovateľom územia, prípadne s autorom realizovanej stavby na verejnom priestranstve.
(vľavo) Označenie bezbariérovej turistickej trasy
Jízerská magistrála
(vpravo) Reliéfna mapa zelene pre nevidiacich v mestskom
parku Rheinau Bonn
Univerzálne navrhovanie je medzirezortnou problematikou, ktorú
treba riešiť na vládnej, regionálnej aj samosprávnej úrovni.
Cieľom je, aby sa postupne zabezpečila bezbariérová prístupnosť všetkých
plôch, pozemkov a stavieb súvisiacich s bývaním, so vzdelávaním,
zamestnaním, zdravotníckou a sociálnou starostlivosťou, s trávením
voľného času vrátane historických pamiatok s ohľadom na záujmy štátnej
pamiatkovej starostlivosti. Bezbariérovosť exteriérového prostredia je
jednou z najdôležitejších podmienok inklúzie osôb so zdravotným
postihnutím do života spoločnosti, bez ktorej by bola bezbariérovosť
interiéru budov značne obmedzená.
Ing. arch. Lea Rollová, PhD., pracuje vo Výskumnom a školiacom centre bezbariérového navrhovania CEDA na Fakulte architektúry STU v Bratislave. Dlhodobo sa venuje bezbariérovému navrhovaniu v architektúre.
Literatúra:
[1] Zákon NR SR č. 85/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon è.
365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane
pred diskrimináciou
[2] SCHENNER, J., UDOLF-STOBL, E.:Tourismus für Alle – Barrierefreies
Planen und Bauen in der Tourismus- und Freizeitwirtschaft. Wien:
Bundesministerium für Wirtschaft, Familie und Jugend & Wirtschaftskammer
Osterreich, 2009, Teil 1. Warum barrierefreiheit?, s. 2
[3] SCHÄFER, G. et al.: Europe in figures – Eurostat yearbook
2008. Luxembourg: Office for Official Publications of the European
Communities, 2008, Part – In the spotlight – Demographic change: challenge
or opportunity?, s. 30
Territorial and landscape planning significantly influences the quality of life of the inhabitants and visitors to the urban, rural and natural environment. Materially, the environment can be considered as comfortable when its users feel pleasant and secure, when they are able to move easily and intuitively in it, and at the same time gain some esthetic impressions from it. It is not easy to meet this challenge, and it can be managed successfully only when urbanists, architects and designers take into consideration in its creation the diversity of its users, by means of barrier-free solutions. The height and capacities of a person are reflected in creation of architecture and design, but the requirements of environment users with limited ability of movement and orientation must also be taken into account in land-planning legislation – chiefly in the creation of footpaths and the formation of public areas.
Tento článok časopisu Urbanita si môžete prečítať v pôvodnej forme tu.
Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené | DB: 65 | T: 0.382740
ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne