Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť
627 územných plánov
947 článkov
4807 fotografií
04. 06. 2025, meniny má: Lenka
Do konca septembra 2024 máte možnosť pripomienkovať Návrh nového územného plánu Mesta Košice.
Dovoľujeme si Vás pozvať na podujatie, ktoré sa uskutoční v Košiciach a obciach východného Slovenska od 04. do 05. novembra 2022.
Tatry potrebujú Vaše nápady. Ďalší z cyklov projektu Mestské zásahy sa blíži do finále.
V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.
Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?
Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?
Ak chcete postaviť dom uprostred jazera Huron, na mieste, kde je výstavba neprimerane drahá, budete musieť byť poriadne vynaliezavý. Architekti z MOS navrhli plávajúci dom, ktorý sa vznáša na platforme z oceľových pontónov a umožňuje domu reagovať na zmenu hladiny jazera. Budova je krásna štruktúra s jednoduchými a čistými líniami, ale je to predovšetkým miesto a okolité prostredie, ktoré z nej robia tak žiadaný domov.
Brownfieldy a s nimi súvisiace environmentálne záťaže sú negatívnymi prvkami, ktoré predstavujú aj ekonomickú záťaž, pretože ich odstraňovanie je značne nákladné. Navyše dokázateľne pôsobia depresívne na psychiku človeka a majú deštrukčný vplyv na sociálne vzťahy. Krajiny EÚ v rámci podpory rozvoja miest podporujú tiež program revitalizácie brownfieldov. Krajinné výstavy sú jedným z nástrojov revitalizácie brownfieldov, pričom dochádza k zmene ich funkcie z priemyselnej zóny na verejné, resp. verejnosti prístupné priestranstvo. Systém krajinných výstav je overený najmä v Nemecku, ale postupne sa k tomuto systému pridalo Rakúsko, Holandsko a o jeho zavedení uvažujú aj iné krajiny.
Bo01 je časťou mesta Malmö premenenou z pôvodne industriálneho územia na prosperujúci, multikulturálny urbánny celok. Toto územie výnimočného charakteru pozostáva z 500 domácností, maloobchodných priestorov, parkov, vodných plôch, ale aj komerčných a komunitných zariadení.
Ostrava je príkladom mesta, ktorého rozmach sa spája s priemyselnou revolúciou, ťažbou uhlia, so železnicou, s hutami, oceliarňami a ďalšími oblasťami prevažne ťažkého priemyslu. Vzniknuté podniky často obklopovali obytné štvrte, typické boli banícke kolónie v blízkosti baní. Na začiatku 90. rokov minulého storočia však prišli veľké zmeny v podobe zatvorenia baní a redukcie priemyselných podnikov. Tento trend priniesol rad nových javov. Jedným z nich je aj vznik brownfieldov, ktoré v dôsledku historického vývoja Ostravy často ležia v intraviláne mesta. Ako sa mesto popasovalo s ich využitím?
Mesto či obec je živý organizmus, ktorý vzniká, žije, mení sa, rastie a zaniká. Vždy sa snaží dostať do stavu stability, pretože vtedy mu stačí na jeho existenciu a plynulý chod vydať najmenšie množstvo zdrojov a energie. Pôsobením viacerých vonkajších aj vnútorných faktorov dochádza k potrebe intervencie do tohto stabilného chodu, aby došlo k rastu, optimalizácii a ďalšiemu rozvoju štruktúry. Každý zásah znamená zmenu, ktorá spôsobuje v území jeho čiastočnú destabilizáciu, narušuje zabehané vzťahy a vzápätí vytvára nové väzby, preskupuje gravitačné jadrá a tvorí medzi nimi nové vzťahy. Pozrime sa na tri prípady revitalizácie brownfieldov na území regiónu Poprad-Tatry na západnom Spiši, ktoré sa líšia v tom, či zachovávajú pôvodnú funkciu alebo ju menia, ale aj v miere stavebných zásahov do pôvodnej štruktúry.
High Line je výsledkom synergie mnohých pozitívnych síl, ktoré sa stretli v dnes už známom newyorskom projekte. Citlivý urbanistický a architektonický zásah prakticky zrecykloval 2,5-kilometrový úsek opustenej nadzemnej dráhy na park s promenádou „vznášajúcou“ sa deväť metrov nad zemou a umožňujúcou návštevníkom zažiť dolný Manhattan doslova z novej perspektívy. Obchodnou značkou projektu sa stal atraktívny dizajn originálnych prvkov a mobiliára, ktorý rezonuje s krajinárskymi úpravami inšpirovanými pôvodnou náletovou zeleňou.
Mnoho rokov sa v zahraničí ani na Slovensku nevenovala brownfieldom dostatočná pozornosť. Avšak environmentálne problémy, nedostatok voľných plôch a stupňujúce sa požiadavky na funkčnú integráciu všetkých území v rámci mesta či obce vedú k tomu, že sa problematike rehabilitácie a regenerácie postihnutých území venuje vo svete a osobitne v krajinách Európskej únie čoraz väčšia pozornosť. Napriek finančnej a časovej náročnosti tohto procesu zahraničná prax ukazuje, že zhodnotenie brownfieldov môže prekonať všetky súčasné očakávania. Potenciály a možnosti ich využitia sa stávajú často dôležitou konkurenčnou výhodou mesta alebo obce v celoeurópskej konkurenčnej súťaži o investície, obyvateľov či návštevníkov.
Až teprve v roce 1973 byl postaven nejvyšší mrakodrap mimo New York. Stal se jím Sears Tower se 442 metry v Chicagu. I tato budova se roky potýkala s problémem nízké obsazenosti a za svou existenci mnohokrát změnila majitele. Ve 103. patře se nachází vyhlídková plošina a při zvláště větrných dnech lze v této výšce cítit kolébání budovy. V roce 2009 nový majitel budovu přejmenoval na Willis Tower, zrenovoval vyhlídkové patro a nechal zde vybudovat novou atrakci – tři celoprosklené balkony vystupující více než metr od budovy. Dodnes je tento mrakodrap nejvyšší v USA.
Poľnohospodárstvo tvorilo primárny sektor výroby, základ ekonomického fungovania vidieka. Zmena charakteru hospodárskych vzťahov vyvolaná spločensko-politickými zmenami a technickým a technologickým pokrokom vniesla do prostredia dovtedy konzervatívneho vidieka zásadný prevrat. Poľnohospodárska výroba sa výrazne utlmila, pracovné príležitosti rapídne ubudli, budovy a zariadenia sa v mnohých obciach prestali úplne využívať a začali pustnúť. Ak počas plnej prevádzky nie vždy poľnohospodárske objekty zapadali do koloritu krajiny, v stave devastácie sa stali jej nevypočítateľnou záťažou. Revitalizácia a prinavrátenie hospodárskej hodnoty poľnohospodárskym dvorom, objektom a stavbám je dlhodobým, pre obec často priveľmi náročným procesom. Systémový prístup a pozitívne príklady môžu naznačiť, ako postupovať, aby sa záťaž obce premenila na jej konkurenčnú výhodu.
V roce 1913 se stal nejvyšším mrakodrapem Woolworth Building a s 241 metry zůstal nepřekonán ještě celá bouřlivá dvacátá léta. Mrakodrap za svou impozantnost vděčí neméně impozantnímu egu pana Woolwortha. Ten plánoval výstavbu sídla své mimořádně úspěšné společnosti již od roku 1910, a to tak, aby nová budova nejen přinášela co možná nejvyšší zisky z pronájmu, ale sloužila i jako reklama společnosti. Neustále měnil výšku plánované budovy, jak postupně skupoval pozemky, až byla celková výměra parcely tak rozlehlá, že umožnila výstavbu opravdu vysokého mrakodrapu.
Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené
ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne