Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť
ÚzemnéPlány.sk
627 územných plánov
947 článkov
4807 fotografií
27. 06. 2025, meniny má: Ladislav, Ladislava
Aktuality
Nový územný plán Mesta Košice
Do konca septembra 2024 máte možnosť pripomienkovať Návrh nového územného plánu Mesta Košice.
Urban Upgrades 2022
Dovoľujeme si Vás pozvať na podujatie, ktoré sa uskutoční v Košiciach a obciach východného Slovenska od 04. do 05. novembra 2022.
Mestské zásahy Tatry
Tatry potrebujú Vaše nápady. Ďalší z cyklov projektu Mestské zásahy sa blíži do finále.
Terasy Trstany spúšťajú predaj
V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.
Pocitové mapy Slovenska spustené
Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?
Partneri
Generálny partner
Hlavní partneri
Partneri
Mediálni partneri
Anketa
Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?
Najnovšie komentáre
Zákony (Články)
Bijlmermeer – mestská štvrť, ktorá sa vyvíja viac ako 40 rokov
Rozsiahla mestská štvrť Bijlmermeer na juhovýchode Amsterdamu sa začala stavať na zelenej lúke v 60. rokoch minulého storočia. Budovy mali desať poschodí a sú umiestnené do tvaru včelích plástov. Betónová štruktúra budov bola typickou estetikou tej doby. Zámer projektantov vybudovať moderné funkcionalistické mesto ponúkajúce nový spôsob bývania sa u vtedajších obyvateľov Amsterdamu nestretol s pochopením a štvrť sa musela pasovať s viacerými problémami prevažne sociálneho charakteru. Ako žije táto obytná štvrť teraz, po viac ako 40 rokoch od svojho vzniku?
CENA ARCH 2011
Cena ARCH je prestížnou cenou za architektúru, od roku 1998 udeľovanou mienkotvorným odborným časopisom ARCH o architektúre a inej kultúre, ktorý vydáva Vydavateľstvo Eurostav, s.r.o. Zámerom ceny je vyzdvihnúť pozoruhodné diela domácej architektonickej scény a prispieť tak k jej ďalšej kultivácii. Cena ARCH má vysoký profesionálny kredit, ktorý zabezpečuje účasť špičkových európskych architektov v porote. Jej špecifickým znakom je pravidlo, že sa do nej nemožno prihlásiť. Nominácie na Cenu ARCH udeľuje každoročne redakčná rada časopisu, ktorú tvoria významné osobnosti slovenskej a stredoeurópskej architektonickej scény.
Centrum sídliska Dlhé Diely / Bodka za KBV v Bratislave
Centrum sídliska Dlhé Diely sa vyvíjalo do roku 1989 podľa národohospodárskych plánov a limitov technicko-hospodárskych ukazovateľov. Napriek stereotypu a uniformite panelovej technológie vytvorili autori projektov v terénne náročnom, ale polohou exkluzívnom priestore na svahoch Malých Karpát územné predpoklady na kompozíciu spoločenského mestského prostredia s námestiami, alejami, galériami a pasážami. V porevolučnej eufórii 90. rokov 20. storočia sa v lokalite Centra menia majetkovoprávne vzťahy a prichádza zásadná zmena rozvojových zámerov. Pozrime sa bližšie na rozvoj Centra, ktoré je reprezentatívnym príkladom rozhodovania o rozvoji územia so zreteľom na krátkodobý ekonomický profit, ktoré má však dlhodobý kumulatívny negatívny vplyv nielen na život obyvateľov sídliska, ale aj na širšie územie mesta.
Premena predmestských sídlisk ako stratégia rozvoja
Ak ide o plány do budúcnosti, „dnes nie je otázkou koncepcie mesta, čo je centrum, ale to, čo ho obkolesuje. Treba sa oslobodiť od myšlienky, že je len centrum a predmestie“, zdôrazňujú Bernardo Secchi a Paola Vigano, talianski architekti a urbanisti, ktorí sa na pozvanie francúzskeho prezidenta zúčastnili konzultácie na tému Veľký Paríž. „Ak sa sústredíte na rozširovanie mesta, riskujete, že nevyriešite problémy, ktoré máte v meste,“ upozorňujú ďalej architekti dodávajúc, že pre nich je hlavnou témou to, ako dobre žiť vo Veľkom Paríži. To znamená predovšetkým nájsť spôsob, ako začleniť prímestské sídliská do mestkého systému. Treba však začať s otázkou, podľa akého vzoru. Dnes už je zrejmé, že premena predmestských sídlisk môže byť stratégiou rozvoja mesta.
Tensta / Predmestské sídlisko v Štokholme
V roku 1965 počas vlády sociálnych demokratov prijal švédsky parlament rozhodnutie postaviť v priebehu desiatich rokov jeden milión bytov, čo malo vyriešiť vtedajší akútny nedostatok bytov. Výsledkom tohto takzvaného miliónprogramu bolo postavenie 1 006 000 nových bytových jednotiek, väčšinou bytov v obytných, ale i v radových domoch. Táto zástavba predstavuje približne 25 percent celkovej zástavby v dnešnom Švédsku. Jedným z najznámejších sídlisk z obdobia tejto masívnej obytnej výstavby je prímestské sídlisko Tensta na severozápade Štokholmu, ktorého vývoj až do dnešných dní môže byť poučný aj pre nás.
Vznik sídliska Chrenová I v historických súvislostiach
Z významných prvorepublikových funkcionalistických architektov môžeme menovať iba niekoľkých, ktorí dosiahli nadpriemerné architektonické výsledky bez zmeny svojho architektonického jazyka aj v dobe práce socialistických projektových ústavov a zmenených a oklieštených stavebných technológií. Nepochybne medzi nich patrí Michal M. Scheer (1902 – 2000), ktorý sa prejavil v predchádzajúcom období málo využitými schopnosťami urbanistu a preukázal svoju pretrvávajúcu spätosť s funkcionalizmom a jeho ďalším vývojom v druhej polovici 20. storočia.
Železniční stanice Zhangzhou
Zadání soutěže do Zhangzhou požadovalo návrh nové železniční stanice pro pětimilionové město a vyřešení urbanistické studie pro okolí nádraží, včetně návrhu nového autobusového nádraží, terminálu veřejné dopravy, hotelu, parkovišť, taxi stanic a velkého náměstí před budovou nádraží. Vše bylo nutno dopravně vyřešit a napojit, aby nedocházelo ke křížení jednotlivých funkc
Čína jako inspirace
Jak rozumět proměně Šanghaje, Pekingu a mnoha dalších míst, o kterých většina Čechů nikdy neslyšela? Je možné, že by se v Číně opravdu stavěly dvě miliardy metrů čtverečních bytů každý rok (v Česku je to někde mezi padesáti až sto tisíci metrů čtverečních, a v poslední letech ani to ne)? A k tomu to všechno ostatní – kanceláře, hotely, obchodní domy a prodejní pasáže, školy, nemocnice… jak je to možné všechno zvládnout? A kdo to všechno platí? A jak se pak dívat na architekturu současné Číny?
Solarcity Linz / BRW – sídlisko bytových domov
Obytné sídlisko BRW zahŕňa štyri bytové domy so spoločenským zariadením pre trávenie voľného času rodičov s deťmi tu bývajúcich, ako i pre celú miestnu komunitu rodičov z okolitých sídelných súborov solárneho mesta Pichling v blízkosti mesta Linz. V bytových domoch je situovaných 74 bytov s obytnou plochou cca 8 200 m2. Realizácia stavieb prebehla v rokoch 2003 – 2004 a autorom obytného súboru je miestny architekt Reinhard Stummer.
Princípy ochrany proti povodniam
Protipovodňová ochrana je v súčasnosti často diskutovanou témou. V krajinách EÚ sa v zmysle požiadaviek Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/60/ES o hodnotení a manažmente povodňových rizík [6] v nedávnej minulosti doplnili národné legislatívy príslušnými zákonmi (pre SR pozri [12]), vypracovávajú sa akčné plány ochrany proti povodniam [2] a prebieha systematické mapovanie a hodnotenie rizík pre celé krajiny. U nás sa okrem týchto aktivít, ktoré riadi MŽP SR, tiež zaviedol Program revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí SR, schválený Vládou SR 27. 10. 2010.
Prehľad vodných stavieb na Slovensku a ich kategorizácia
V Slovenskej republike je už niekoľko desaťročí zavedený systém predchádzania havárií a porúch vodných stavieb (v tomto článku budeme pod všeobecným pojmom vodné stavby rozumieť hlavne priehrady, hate, ochranné protipovodňové hrádze a odkaliská). Ide o odborný technicko-bezpečnostný dohľad, v rámci ktorého sú vytvorené legislatívne predpoklady a z nich vychádzajúca prax, ktorá sa realizuje od projekčnej prípravy, cez výstavbu, zabudovanie meracích zariadení, až po samotné zhodnotenie meraní. Obzvlášť je prepracovaný systém hodnotenia rizika vytvoreného jednotlivými typmi vodných stavieb, z ktorého sa na základe zakategorizovania vodných stavieb odvíjajú povinnosti stavebníkov a prevádzkovateľov vodných stavieb.
Nádrže a priehrady od minulosti po súčasnosť – a ako ďalej?
História výstavby nádrží a priehrad sa spája najmä s tými oblasťami sveta, kde je akútny nedostatok vody. Prečo ale treba stavať tieto vodné stavby aj na našom území? Jedným z dôvodov je fakt, že Slovensko spolu s Českou republikou sú súčasťou hydrologickej strechy Európy. Rieky, prameniace na našom území, sú charakteristické veľkou rozkolísanosťou. To má za následok, že maximálne prietoky sú oproti minimálnym výrazne vyššie, v niektorých prípadoch viac ako 1 000 násobne. A tak extrémne prietoky v korytách riek prinášajú so sebou akútne nedostatky aj nebezpečné prebytky vody.
Univerzita v Moskve dostane zelenú tvár
nternát z dielne ateliéru Mecanoo pre Národnú univerzitu vedy a techniky ponúka zelené riešenie vysokoškolského areálu pričom počíta s možnosťami ďalšieho rozširovania. Univerzitný areál vychádza v ústrety chodcom a je plný zelených priestorov.
Štart festivalu Street Art Communication 2011
Štvrtý ročník tohto projektu sa po prvý krát presúva do jadra Košíc. V uliciach Starého mesta bude maľovať niekoľko svetovo uznávaných street-artových umelcov z východnej a západnej časti Európy.
Žilinské sídliská Hliny / Koncept, ktorý overil čas
Sídlisko Hliny v Žiline začalo vyrastať po roku 1952 na nezastavanom priestore medzi nemocnicou, mestskou tržnicou a vilovou štvrťou Malá Praha. Predchádzalo tomu víťazstvo Jozefa Peňáza z roku 1929 v urbanistickej súťaži s regulačným plánom Žiliny, ktorý sa venoval vývoju mesta až do roku 2000. Po 30 rokoch sa začala realizovať výstavba na ploche, kde predtým boli polia, močiare a jamy, z ktorých sa ťažila hlina pre neďalekú tehelňu. Projekt prvého žilinského sídliska vypracoval akad. arch. Ferdinand Čapka. Skladá sa z ôsmich obvodov Hliny I až VIII. Toto sídlisko s jasnou urbanistickou štruktúrou v tesnej blízkosti centra mesta žije doteraz svojím vlastným životom a je príkladom sídliska, ktoré majú obyvatelia radi.
Chrenová I v Nitre
Koncom 60. a začiatkom 70. rokov 20. stor. zaznamenáva Nitra výraznejší hospodársky rozvoj; v pôvodne agrárnom meste sa výraznejšie presadzuje rozvoj priemyselnej výrobnej zložky. Prudký hospodársky rozvoj mesta si vynútil prípravu nového smerného územného plánu, ktorý opúšťa líniu prestavby starého mesta a rozširuje novú obytnú zástavbu na plochy s poľnohospodárskou pôdou na okrajovom území mesta za vodným tokom rieky Nitra. Na ľavom brehu rieky Nitra tak v rokoch 1964 až 1968 vzniká sídlisko Chrenová I od architekta Michala Scheera. Kvalitu tejto obytnej časti potvrdzuje aj to, že je zapísané do urbanisticko-architektonickej knihy UNESCO. Ako žije toto sídlisko teraz, po 45 rokoch od svojho vzniku?
Sídliská včera a dnes
Naše sídliská sú svedkom všetkých dynamických zmien spoločnosti, ktoré sa udiali za takmer polstoročie. Ich dnešné problémy nespôsobuje len to, že ani v čase svojho vzniku úplne nespĺňali potreby spoločnosti, keďže neboli dostavané podľa pôvodných plánov, ale aj radikálne zmeny v spoločnosti, ekonomike či v majetkovoprávnych vzťahoch, ktoré menia požiadavky na život v sídliskách. Miesto toho, aby sa sídliská revitalizovali pre potreby dneška, často sa v nich realizujú zásahy, ktoré ich stav ešte zhoršujú. Napriek tomu v nich – a niektorí aj radi – stále žijeme a predstavujú nezanedbateľnú časť bytového fondu Slovenska. S Ing. arch. Elenou Szolgayovou, PhD., riaditeľkou odboru bytovej politiky a mestského rozvoja Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, a Ing. arch. Jaroslavou Zapletalovou, CSc., riaditeľkou Inštitútu bývania, sme sa pozhovárali o problémoch našich sídlisk a o ich dostupných riešeniach.
Sídliskové premeny
Obytné súbory z druhej polovice minulého storočia nazývané sídliská predstavovali významnú etapu vo vývoji slovenských miest aj vo vývoji bývania. Vznikali ako riešenie kvantitatívneho nedostatku bytov a narastajúcich problémov s bývaním. Prvé sídliská na Slovensku boli spojené s procesmi industrializácie a urbanizácie, ale neskôr v 70. a ešte aj v 80. rokoch mali predovšetkým riešiť bytovú krízu v spoločnosti. Táto forma výstavby prevládala až do začiatku 90. rokov a patrí k jedným z najvýraznejších znakov socialistickej výstavby miest a vytvárania obytného prostredia pre veľký počet ľudí. Má mnohé sociologické aspekty, ktorých poznanie môže byť východiskom pri jej obnove.
Sídliská očami dvoch generácií urbanistov
Pri snahe zmapovať protichodné názory na slovenské sídliská sme proti sebe postavili dve generácie urbanistov. Prof. Ing. arch. Tibor Alexy, PhD., bol počas vzniku hromadnej bytovej výstavby aktívnym urbanistom a vnímal ako odborník všetky súvislosti doby. Proti nemu si sadla mladá architektka Katarína Jägrová, predstaviteľka názorov mladej generácie ľudí, ktorí „panelákové“ sídliská vnímali odmalička ako samozrejmosť, ale ako nedávno vyštudovaní architekti sa zamýšľajú nad možnosťami, ako v nich skvalitniť život tak, aby sa stali príjemnejším miestom na život. Čakali sme ostrú výmenu protichodných názorov. No debata sa viedla v zaujímavom súlade.
Nominované architektonické diela na cenu CE.ZA.AR 2011
Nominácie Ceny Slovenskej komory architektov za architektúru – CE∙ZA∙AR 2011 sú už známe. Jubilejný 10. ročník charakterizuje rekordný počet prihlásených diel, vysoká kvalita, inovatívne prístupy a výrazné zastúpenie mladej architektonickej generácie.
Stránka: 1 2 3 … 11 12 13 14 15 16 17 18 19 … 32 33 34
Podporte nás
Kontakt
Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené
ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne