ÚzemnéPlány.sk

Autor

Ing. Norbert Halmo, Ing. Andrej Kasana,

Spoluautori

prof. Ing. Ján Szolgay, PhD.

Foto

archív Vodohospodárskej výstavby š. p., úsek TB

Zdroj

Vydavateľstvo EuroStav, s.r.o.

Počet zobrazení

23209

Kategórie

Súvisiace články

• Nádrže a priehrady od minulosti po súčasnosť - a ako ďalej?
• Princípy ochrany proti povodniam

Prehľad vodných stavieb na Slovensku a ich kategorizácia

Všetky vodné stavby, ktoré vzdúvajú alebo zadržiavajú vodu majú byť zaradené do jednej zo štyroch kategórií, pričom v I. kategórii sa nachádzajú stavby, ktorých havária a uvoľnenie zadržiavanej vody by spôsobili najväč- šie škody.

Bezpečnostný dohľad a dozor

Za bezpečnosť vodných stavieb zodpovedá ich vlastník (počas výstavby stavebník), no historický vývoj vo svete a aj na našom území viedol k tomu, že sa ustanovil dohľad a dozor nad bezpeč- nosťou vodných stavieb. Z negatívnych príkladov na našom území je možné spomenúť napr. tajch (historická priehrada) Veľká vodárenská pri Banskej Štiavnici, ktorý sa za obdobie svojej cca päťstoročnej existencie dvakrát pretrhol a jeho havária si vyžiadala nielen materiálne škody, ale aj ľudské životy.

Technicko-bezpečnostný dohľad a dozor sú dve odlišné činnosti, ktoré sa v systéme prevencie havárií a porúch vodných stavieb dopĺňajú. Dohľad je odborná činnosť zastrešená špecialistami na bezpečnosť vodných stavieb, ktorá je nad vodnými stavbami vykoná- vaná kontinuálne. Dozor je v kompetencii príslušných orgánov štátnej vodnej správy, ktoré na základe výsledkov dohľadu dozorujú dodržiavanie vodné- ho zákona, príslušných vyhlášok a môžu nariadiť realizáciu potrebných opatrení, ktoré vyplynuli z dohľadu.

Ústredným orgánom štátnej vodnej správy je Ministerstvo životného prostredia SR (ďalej len ministerstvo), ktoré je zodpovedné nielen za legislatívnu prípravu vodného zákona a jeho vyhlá- šok, ale aj koordinuje činnosť krajských a obvodných úradov životného prostredia, ktoré ako miestne príslušné orgány štátnej vodnej správy vykonávajú technicko-bezpečnostný dozor.

Ministerstvo taktiež poveruje štátnu organizáciu, ktorá na základe poverenia vykonáva dohľad nad najvýznamnejšími vodnými stavbami, vedie ich zoznam, vedie zoznam odborne spôsobilých osôb a zabezpečuje aktuálne informácie o stave a bezpečnosti vodných stavieb pre orgány štátnej vodnej správy.

Vodohospodárska výstavba š. p. Bratislava ako štátom poverená organizácia pre výkon technicko-bezpečnostného dohľadu vedie pre Ministerstvo životné- ho prostredia evidenciu kategorizovaných vodných stavieb. V tejto evidencii by mali byť údaje o všetkých vodných stavbách, ktoré vzdúvajú alebo zadr- žiavajú vodu na území SR – o všetkých priehradách, hatiach, ochranných hrá- dzach, poldroch, odkaliskách a pod.

Táto evidencia sa začala vytvárať už od roku 1975. Vzhľadom na rozsiahlosť tejto evidencie v nej však neboli zachytené všetky zmeny, ktorými jednotlivé zakategorizované vodné stavby prešli – napr. zmena vlastníckych vzťahov po roku 1989, údaje o zmene účelu stavieb a pod.

Z uvedeného dôvodu Ministerstvo životného prostredia SR a Vodohospodárska výstavba š. p. v spolupráci s orgánmi štátnej vodnej správy a v spolupráci s vlastníkmi vodných stavieb zrealizovali v roku 2006 inventarizáciu odkalísk, v roku 2009 inventarizáciu zakategorizovaných vodných stavieb (graf 1) I. až III. kategórie a v roku 2010 vodných stavieb IV. kategórie. V rámci tejto inventarizácie boli zozbierané a štatisticky spracované aj všeobecné informácie o týchto stavbách, ako aj špecifické informácie týkajúce sa ich prevádzky a technicko-bezpečnostného dohľadu a dozoru.

Štatistické prehľad

V zozname kategorizovaných vodných stavieb bolo k máju 2011 spolu 894 vodných stavieb (z toho 49 odkalísk). Zo základného štatistického spracovania výsledkov inventarizácie vodných stavieb môžeme konštatovať, že rozdelenie vodných stavieb do jednotlivých kategórií odráža topografické a hydrologické danosti územia Slovenska. Ako to dokladuje tabuľka 1, najviac najväč- ších vodných stavieb (I. a II. kategórie) je v správe SVP š. p. OZ Piešťany.

Pri I. a II. kategórii ide hlavne o energetické a vrcholové vodné stavby a taktiež o najväčšie vodárenské nádrže, pri III. kategórii ide hlavne o menšie priehrady nádrží pre závlahy a o ochranné hrádze a pri IV. kategórii to sú hlavne rybníky, malé vodné elektrárne, protipožiarne a zasnežovacie nádrže.

V správe SVP š. p. OZ Banská Bystrica prevažujú priehrady pre závlahy III. kategórie a určitým špecifikom sú historické vodné stavby v okolí Banskej Štiavnice. Nížinnému územiu zodpovedá nielen väčší počet, ale aj väčšia dĺžka ochranných hrádzí a ich objektov (hlavne čerpacích staníc) v správe SVP š. p. OZ Bratislava a OZ Košice.

Za uvedenými počtami vodných stavieb, hlavne pri stavbách I. až III. kategórie, je potrebné vidieť desaťtisíce merných zariadení, tisíce kilometrov ochranných hrádzí tokov, kilometre korún priehrad, stovky haťových polí a hlavne rozsah rekonštrukcií, opráv a pravidelnej údržby, ktorú si tieto vodné stavby vyžadujú. Za počtom zamestnancov potrebných na meranie a údržbu, za počtom merných zariadení, za rekonštrukciami, automatizáciami, opravami a pravidelnou údržbou je zase potrebné vidieť desiatky miliónov EUR, ktoré si merania a údržba na vodných stavbách každoročne vyžadujú.

Najvýznamnejšie zistenia

V rámci inventarizácie vodných stavieb sme sa zamerali aj na súlad prevádzky a výkonu dohľadu s legislatívnymi požiadavkami. Hlavne pri mimorezortných súkromných vlastníkoch vodných stavieb sme počas inventarizácie zistili pomerne rozsiahle porušovanie niektorých ustanovení vodného zákona. Napr. až 14 vodných stavieb III. kategó- rie nemalo v rokoch 2009 a 2010 zabezpečený technicko-bezpečnostný dohľad v súlade s vodným zákonom – dohľad nad nimi nebol zabezpečovaný vôbec alebo nebol zabezpečovaný odborne spôsobilou osobou. No pri vodných stavbách IV. kategórie nebol dohľad vôbec zabezpečený pri viac ako 150 vodných stavbách.

Už prvé využívanie zoznamu vodných stavieb poverenou organizáciou a orgánmi štátnej vodnej správy preukazujú význam zrealizovanej inventarizácie, nakoľko v roku 2011 prišlo k výraznému zlepšeniu pri vodných stavbách I. až III. kategórie. Úplná náprava nevyhovujúceho stavu pri vodných stavbách IV. kategórie si bude vyžadovať dlhší čas, no už v súčasnosti prebieha viacero konaní na úrovni obvodných úradov štátnej vodnej sprá- vy voči tým vlastníkom vodných stavieb, ktorí nedodržiavajú vodný zákon. Z inventarizácie vodných stavieb vyplynulo aj jedno prekvapivé zistenie.

V rámci Slovenskej republiky máme cca 20 vodných stavieb, ktoré nemajú žiadneho vlastníka (na liste vlastníka nemajú uvedeného majiteľa a ani sa nikto k ich vlastníctvu nehlási). S takouto situáciou nerátal ani vodný zákon a bude potrebné vypracovať právnu analýzu na zistenie možnosti riešenia takýchto situácií.

Jedným z ďalších zistení z inventarizácie vodných stavieb je aj tá skutoč- nosť, že medzi vodnými stavbami IV. kategórie sú aj vodné stavby, ktorých haváriou môžu vzniknúť len škody na nich samotných, čiže neohrozujú žiadne životy a s výnimkou majetku ich vlastní- ka neohrozujú ani iný majetok (spravidla stavby, ktoré pri kategorizácii dosiahli menej ako 3 body faktoru rizika). Takéto vodné stavby si v zmysle súčasnej legislatívy vyžadujú rovnaký dohľad ako výrazne väčšie stavby v rámci IV. kategórie.

Preto ministerstvo po diskusii medzi odborníkmi na bezpečnosť priehrad pripravuje takú úpravu vodné- ho zákona, ktorá umožní, aby takéto stavby nemuseli podliehať technickobezpečnostnému dohľadu. Ak dôjde k vyradeniu (prekategorizovaniu) takýchto vodných stavieb zo zoznamu zakategorizovaných vodných stavieb, budú sa môcť odborníci na bezpečnosť vodných stavieb (odborne spôsobilé osoby pre dohľad) a orgány štátnej vodnej správy lepšie zamerať na tie vodné stavby, ktoré sú alebo môžu byť reálnym ohrozením pre ľudské životy alebo majetok.

Nakoľko tie vodné stavby III. a IV. kategórie, ktoré sú vo vlastníctve organizácií mimo vodného hospodárstva, nad ktorými ich vlastníci a správcovia nezabezpečujú technicko-bezpeč- nostný dohľad, príp. ho zabezpečujú v nedostatočnom rozsahu a v rozpore s legislatívnymi predpismi, sú doslova časovanou bombou. Pri nich otázka havárie nestojí tak, že či k nej dôjde, ale kedy k nej dôjde. Nasledujúce obrázky zachytávajú príklady zanedbanej údržby a havarijného stavu prvkov vodných stavieb spolu s niekoľkými prí- kladmi ich havárie.

V článku sme načrtli časť problémov, ktoré sme zistili pri inventarizácii vodných stavieb I. až IV. kategórie – od porušovania vodného zákona, čiastoč- ným neplnením niektorých ustanovení vodného zákona, až po úplné zanedbá- vanie technicko-bezpečnostného dohľadu. Rozsah zistených problémov je neo- čakávane veľký.

Nezanedbateľnou skutočnosťou je, že v zozname vodných stavieb sa nachádzajú iba tie stavby, ktoré boli zaradené do príslušnej kategórie (čiže ich vlastníci už boli minimálne raz v kontakte s poverenou organizáciou a aspoň teoreticky vedia o povinnostiach súvisiacich s technicko-bezpeč- nostným dohľadom), no na našom území existujú aj vodné stavby podliehajúce kategorizácii, pre ktoré ešte ich vlastníci a správcovia nezabezpečili kategorizáciu. Preto je potrebné vylep- šiť súčasný systém tak, aby neboli ani v budúcnosti zaznamenávané na našom území havárie žiadnej priehrady či odkaliska.