ÚzemnéPlány.sk

Autor

Rastislav Vilím

Spoluautori

Britt Nordberg

Foto

archív autora, J. Berdis

Zdroj

Urbanita

Počet zobrazení

15628

Kategórie

Súvisiace články

• Sídliská očami dvoch generácií urbanistov
• Sídliskové premeny
• Sídliská včera a dnes
• Chrenová I v Nitre
• Vznik sídliska Chrenová I v historických súvislostiach
• Premena predmestských sídlisk ako stratégia rozvoja
• Centrum sídliska Dlhé Diely / Bodka za KBV v Bratislave
• Bijlmermeer – mestská štvrť, ktorá sa vyvíja viac ako 40 rokov

Tensta / Predmestské sídlisko v Štokholme

Architektonickému a urbanistickému ideálu tej doby bola blízka myšlienka zastavať nové oblasti s veľkými rekreačnými plochami okolo domov, s obchodnými a verejnými službami, pracoviskami, so školami a svetlými bytmi. Komunikácie a verejnoslužobné zariadenia sa strategicky plánovali v pomere k obytným domom. Tento vzor sa použil pri výstavbe nových miest napr. v Nemecku, vo Francúzsku, Fínsku, vtedajšom Sovietskom zväze a Veľkej Británii. Bolo to „inžinierske umenie“ vhodné na rýchlu priemyselnú výrobu a architektonická tvorba bola podradená technokratickému prístupu.

Medzi najviac diskutované predmestské sídliská Štokholmu patrí sídlisko Tensta v oblasti Spnga-Tensta, južne od prírodnej rezervácie Järvafältet. Začalo sa stavať v roku 1966. Do šiestich rokov sa postavilo šesťtisíc bytov a oblasť sa považovala za dokončenú – vzniklo tu gymnázium, knižnica, športová hala a plaváreň. Tensta je tiež jediná oblasť, v ktorej je automobilová doprava oddelená od pešej (SCAFT-plan). Podzemnou dráhou T-bana, ktorá sa dokončila až v roku 1975, sa dá za 25 minút dostať z centra Štokholmu do Tensty.

Vývoj, segregácia a zmeny

Prvým obyvateľom, ktorí sa nasťahovali do Tensty, sa vyhliadky do budúcnosti zdali pozitívne. Priemysel išiel na plné obrátky a potreba pracovnej sily bola veľká. Do sídliska sa nasťahovali prisťahovalci z Fínska, Grécka, Juhoslávie a Turecka. V knihe Rapport Tensta z roku 1970 sa predpokladalo, že Tensta sa stane oblasťou chudoby, podobné informácie šírili aj masmédiá, a tak sídlisko získalo zlú povesť. V tom čase bolo v oblasti 20 percent obyvateľov cudzieho pôvodu. Nasledujúca nízka konjunktúra a naftová kríza vo svete zapríčinili, že prognóza vyšla nesprávne a zrazu bolo ťažké prenajať novovybudované byty v predmestiach.

Tisícky bytov v Tenste ostali prázdne. Neskôr sa stala Tensta zrkadlom politických udalostí vo svete. Nasťahovali sa sem prisťahovalci z Čile a Argentíny. Pôvodní obyvatelia sa pre zlú povesť Tensty začali sťahovať inam. To bol začiatok segregácie. Rokmi prišli prisťahovalci z Iránu, Kurdistanu a zo Stredného Východu. Od roku 1980 sa tu obyvatelia švédskeho pôvodu stávali menšinou a debata o segregácii sa venovala skôr etnicite namiesto triedneho pôvodu. Po roku 1990 prišla nová vlna prisťahovalcov z Juhoslávie, zo Somálska, z Etiópie a Iraku. V roku 2008 malo 86 percent z viac ako 17-tisíc obyvateľov Tensty cudzí pôvod. Na základe odlišného kultúrneho pozadia, rozličných jazykov, tradícií a náboženstva sa segregácia zosilnila.

Obyvateľov tvorí až 65 národností. Dnes je polovica obyvateľov Tensty moslimského vierovyznania, je tu záujem o politický islam. Na odkúpenom pozemku vznikol záujem postaviť mešitu pre 3 000 ľudí, financovanú zdrojmi zo Saudskej Arábie. Prispeje to ešte viac k segregácii?

Pri mojej návšteve v januári tohto roka to v Tenste vyzeralo ako v ktoromkoľvek inom meste, jediným rozdielom bola etnická rozmanitosť. Nijaké znaky pustnutia, znečisťovania, nikde nenájdete odpadky alebo čmáranice na stenách. Prvý dojem bol taký, že sa tu cítim dobre, ako doma. Dohodol som si tu stretnutie s Gregorom Wróblewskim, umelcom a nezávislým kurátorom, ktorý žije v Tenste už 30 rokov. Porozprával mi o živote v tejto štvrti, o projektoch a o neutíchajúcej snahe zveľaďovať túto oblasť. Veľkú pozornosť si získala galéria Tensta Konsthall, ktorú spolu s grafikom Celia Pradom založili v roku 1998. Má ambíciu stať sa európskou galériou súčasného moderného umenia a povýšiť postavenie Tensty.

Výstavy boli úspešné a ročne mali 12-tisíc návštevníkov. Po trpkom boji s členmi výboru galérie ukončil G. Wróblewski v roku 2004 v galérii svoju činnosť, v súčasnosti galéria vo svojej činnosti pokračuje, ale s iným zameraním.

Dnes opisuje G. Wróblewski sídlisko ako „zhora riadený utečenecký tábor v akomsi výnimočnom stave“. V roku 2006 sa v Tenste konala výstava o bývaní Tensta bomässa Bo06, známa novými víziami a myšlienkami, ktoré sa avšak neuskutočnili. Každý rok sa usporadúva aj trh Tensta marknad, ktorý sem priláka 10-tisíc návštevníkov. Na sídlisku fungujú schôdzkové lokály, ľudový dom Tensta träff, kde sa konajú koncerty, kultúrne a rodinné podujatia a stretnutia. Dôkazom aktívnej činnosti je aj 101 spolkov. Najobľúbenejším športom je basketbal, tím Tensta Basket má mnoho fanúšikov.

Príčiny segregácie

K prílevu prisťahovalcov prispeli svetové politické konflikty. Švédsko prijíma z humanitárnych dôvodov najviac prisťahovalcov vo svete. No pre väčšinu obyvateľov nie je ľahké vytvoriť za krátky čas predpoklady na šťastný život podľa idey švédskeho folkhemmet – domu národa, myšlienky švédskych sociálnych demokratov od roku 1928 pod vedením Per-Albina Hanssona.

Zmeniť alebo zachovať? To je otázka, ktorá rozdelila verejnosť na dve skupiny. Jeden z entuziastov pre vývoj Tensty je architekt Erik Stenberg, profesor na technickej univerzite KTH, bývajúci v prestavanom byte, ktorý bol prezentovaný na bytovej výstave Tensta Bo06. Je presvedčený, že Tensta má úžasný potenciál na vývoj a zmenu. Na rozdiel od neho ľudia na mestskom stavebnom úrade vidia oblasť ako zaujímavý príklad urbanistickej histórie a boli by radi, keby sa tam veľa nemenilo. Sídlisko má podľa nich hodnotu ako výstavbový celok.

„White avoidance”

Väčšina obyvateľstva na sídlisku Tensta je vo veku 60 až 70 rokov. Sotva polovica z práceschopných obyvateľov pracuje. Ďalej je viac ako polovica obyvateľstva nezamestnaných, zdravotne nespôsobilých pracovať alebo študuje. Štvrtina obyvateľov má sociálnu podporu, na rozdiel od 5 percent v centre Štokholmu. Podľa Rogera Anderssona, profesora kultúrnej geografie vo výskumnom ústave bydlísk a urbanizmu na univerzite v Uppsale, je Tensta typický príklad vhodný na skúmanie husto obývaných oblastí s prisťahovalcami.

V roku 1970 sa chápala prítomnosť prisťahovalcov ako pozitívna a dynamizujúca vložka sídlisk. Keď sa postupne zlepšila ekonomická situácia obyvateľov, začali sa sťahovať do radových alebo rodinných domov v blízkych oblastiach s vyššou atraktivitou a lepším menom. Počas desiatich rokov opustili Tenstu dve tretiny obyvateľov. Švédov, ktorí sa odtiaľ vysťahovali, nenahradili Švédi. Názor, že je ťažké prelomiť segregáciu, bol postavený hlavne na nespravodlivo vytvorenej zlej povesti sídliska. Namiesto toho, aby sa problémy, ktoré sa vyskytli, riešili vizionárskymi myšlienkami, dali sa za vinu prisťahovalcom. Hoci väčšina Švédov dodnes Tenstu nenavštívila, majú pevne utvorenú mienku o sídlisku – školy sú tam podľa nich zlé a je tam nebezpečné bývať. Takýto postoj nazývame „white avoidance“.

Záver

V Tenste je mnoho nadšencov, ktorí bojujú za pozitívny vývoj sídliska. Nádej na pozitívnu zmenu sídliska Tensta v budúcnosti je však tiež otázkou politického riešenia. V súčasnosti sa dostáva do centra záujmu územné plánovanie presadzujúce nové vízie a riešenia na vytvorenie atraktívneho životného prostredia pre ľudí s dobrými príjmami, vzdelaním a zamestnaním. Spomeňme napríklad unikátny environmentálny projekt Hammarby Sjöstad v Štokholme, ktorý je príkladom trvalo udržateľného ekologického budovania miest. Je zaujímavé, že tieto ideály sú veľmi podobné tým zo 60. rokov, keď sa budovali nové sídliská.

Rastislav Vilím je architekt SAR/ MSA a výtvarný umelec pôsobiaci vo Švédsku. Pochádza z Bratislavy a žije a pracuje v Ljungskile. Britt Nordberg, ktorá na článku spolupracovala, je švédska žurnalistka.

Tensta – suburban estate in Stockholm

In 1965 Sweden’s social democrat government and parliament adopted a commitment to build one million flats within ten years, in order to combat the country’s acute housing shortage. The result of this so-called millionprogram was the construction of in fact 1 006 000 new units, mostly flats in apartment houses, but also row housing. Today, this agglomeration accounts for about 25 percent of the country’s total housing stock. One of the best-known estates from this period of massive housing construction is the Tensta estate in the north-west of Stockholm, whose development right up to the present could be a lesson for us.