ÚzemnéPlány.sk

Autor

Prof. Ing. arch. Robert Špaček, CSc.

Autor fotografií

archív autora

Zdroj

Vydavateľstvo Eurostav

Zobrazení

16265

Dátum vydania

03. 06. 2010

Kategórie článku

• Vec verejná

Súvisiace články

• Rýchla električka a TEN-T: zvedú boj ako partneri či rivali?
• Ďalší rozvoj Petržalky stojí a padá na nosnom dopravnom systéme
• Prebieha výstavba najkomplikovanejšieho úseku diaľnice D1
• La Défense - plán obnovy ako pokus o znovuzískanie primátu (I.)
• Inšpirácia z právneho prostredia manažmentu územného rozvoja európskych štátov
• Rozprávkové mestá
• Vplyv miery živelnosti spoločnosti na podobu mesta
• REGENERACE HISTORICKÉHO JÁDRA MĚSTA PÍSEK

Hodnotenie článku

Článok sa mi páči / nepáči

50%

Celkový počet hlasov: 1044

Mestá s prívlastkom

Prívlastok vyjadruje vlastnosť, kvalitu, podstatné meno mesto dostáva charakter, pomocou prívlastku sa odlišuje od iných, alebo sa zaraďuje do skupiny. Nejde nám teraz o všeobecné prívlastky typu krásne, škaredé, stredoveké, renesančné, rastlé, založené… alebo moderné mesto. K najkrajším prívlastkom nepochybne patria: slobodné kráľovské, univerzitné mesto. Od 19. storočia je prejavom pokroku spojenie priemyselné mesto.

Zrejme ostane logicky nezodpovedaná otázka, prečo bola Bratislava mestom mieru, odlišovala sa tým od iných miest? K novým prívlastkom patria: európske hlavné mesto kultúry a u nás neznáme mesto vedy. My zatiaľ viac vnímame kultúru. V roku 2010 bude hlavným kultúrnym mestom Európy aglomerácia Porúrie spolu s Pécsom a Istanbulom, v roku 2011 Turku (Fínsko) a Tallinn (Estónsko). Poznáme európske hlavné mestá kultúry aj na ďalšie roky, Rada EÚ 12. mája 2009 vymenovala mestá Guimaraes (Portugalsko) a Maribor (Slovinsko) za európske hlavné mestá kultúry v roku 2012. V roku 2013 budú nasledovať Marseille- Provence (Francúzsko) a Košice (Slovensko). Mesto Košice ako európske hlavné mesto kultúry 2013 je predmetom všeobecne zrozumiteľnej hrdosti, skreslenej hádam len závisťou iných miest.

Veda je pre nás ešte príliš abstraktná, projekt súťaže o „titul“ mesto vedy sa zrejme nedá účinne komunikovať s verejnosťou a verejnosť preň získať. 7. až 9. novembra 2006 sa v nemeckom Magdeburgu (v tomto seriáli spomíname toto inak nenápadné mesto opakovane), konal európsky kongres vedeckých miest.Na kongrese sa stretli predstavitelia magistrátov a univerzít 48 miest prevažne z Nemecka. Boli prezentované súvislosti a výsledky nemeckej súťaže o vedecké mesto roka. Na záver kongresu bola prijatá magdeburská deklarácia.

Bratislava bola zastúpená projektom CEPIT, ktorý prezentoval Mag. Josef Schmidt z Viedne, za STU-RŠ. Všetci účastníci z 49 zúčastnených miest mohli prispieť svojimi podnetmi. Menovite sú spomenuté Liverpool, Bratislava, Moskva, Linz, Barcelona, Wien, Newcastle a viacero nemeckých miest.

V Magdeburskej deklarácii sa účastníci prvého európskeho kongresu vedeckých miest hlásia k tomu, že veda a výskum sú hnacou silou udržateľného hospodárskeho rastu, zamestnanosti a rozvoja miest. Účastníci sú presvedčení, že hospodársky-ekonomický potenciál krajín EU bude v nasledujúcich rokoch spočívať v atraktívnosti a inovatívnosti miest. Zásadný význam má spojenie hospodárstva, vedy a kultúry. Mesto má venovať pozornosť vzdelávaniu od materských škôl po univerzity a ďalej stratégiám celoživotného vzdelávania. Jedným z cieľov vyhlásenia bola podpora európskeho projektu ESCITY, siete európskych miest vedy. Prostredníctvom prítomnosti na konferencii sme sa deklarácii prihlásili aj my „Bratislava“.

Brémy 2005, Drážďany 2006, Braunschweig 2007, Jena 2008, Oldenburg 2009, predviedli, ako sa mesto stará o svoje vedecké inštitúcie ako ich podporuje, aké im vytvára podmienky, ako sa mesto zapája do vedeckého diania. Rozhodnutie poroty pre piateho víťaza bolo tesné, finalisti – mestá Konstanz, Oldenburg, Lübeck mali presvedčivé argumenty. Tieto mestá majú, samozrejme, vyriešenú dlažbu v pešej zóne, útulne pre bezdomovcov, aj ďalšie nám známe priority. Veda prichádza ako pridaná hodnota, ktorá je pre našu komunálnu politiku rovnaké sci-fi, ako cestovanie do intergalaktických hmlovín.

Predstava, že by si Bratislava, alebo iné slovenské mesto mohlo takto konkrétne vážiť vedu, je v podstate absurdná. Mesto Viedeň sa opakovane prostredníctvom časopisu Perspektiven hlási aj k tomu, ako si cení a váži vedu všeobecne a konkrétne pre svoj vlastný vývoj. Jednotlivé čísla sú rôzne tematizované, napr. číslo 8_9/2008 je venované téme „viedenská veda tvorí inovácie“. Časopis vydáva N. J. Schmid Verlagsges. m.b.H., v spolupráci s mestom Viedeň. Bratislava dala najavo platonický záujem o vedu, keď bolo dňa 25. 9. 2006 podpísané memorandum medzi nositeľom projektu Cepit, mestom a STU. Potom Bratislava a STU začali ďalej driemať svoj sen o vlastnej fiktívnej veľkosti. V rámci našej politickej kultúry zatiaľ víťazí podpora štadiónov a iných voličsky účinných priorít. Aj na tomto mieste si dovolím zopakovať názor bývalého amerického senátora Daniela Patricka Moynihana: …ústredným princípom konzervatívcov je presvedčenie, že kultúra a nie ekonómia rozhoduje o úspechu spoločnosti… pričom vedu a techniku môžeme historicky považovať za subsystém kultúry.

Veža milénia – výstava vývoja vedy