ÚzemnéPlány.sk

Autor

Ing. Ivana Pasečná

Autor fotografií

archív autorky

Zobrazení

13126

Dátum vydania

27. 11. 2011

Kategórie článku

• Architektúra
• Urbanizmus a územné plánovanie
• Regionálny rozvoj a investície

Súvisiace články

• O architektúre a urbanizácii
• Urbanistická štúdia veľká lúka
• Urbánna harmónia
• Hurbanove kasárne v Bratislave v rukách mladých architektov
• Hodnoty a spolupráca v plánovaní urbánneho rozvoja

Hodnotenie článku

Článok sa mi páči / nepáči

46%

Celkový počet hlasov: 760

Manažment urbánnych otvorených priestorov

Ing. Ivana Pasečná je autorizovaná krajinná architektka, spolu s Petrom Pasečným vedie štúdio 2ka, ktoré sa zaoberá kompletnou projektovou činnosťou v oblasti krajinnej architektúry. Okrem toho sa venuje doktorandskému štúdiu na Ústave manažmentu a priestorového plánovania STU v Bratislave. Osobitným záujmom sú súčasné trendy v oblasti urbánnych otvorených priestranstiev.

Aj keď sa pod pojmom krajina zvyčajne rozumie nezastavané územie mimo sídiel, do krajiny patria aj mestá a obce a môžeme hovoriť aj o mestskej krajine. Urbánne otvorené priestory, často nazývané aj verejné mestské priestory sú kontinuálnou matricou, na ktorej stojí mesto, a dávajú mestskej krajine charakteristický ráz.

Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava nedávno zverejnilo, že pripravuje štúdiu verejných priestorov mesta Bratislavy. Mala by vychádzať z Územného plánu hlavného mesta SR Bratislavy a mohla by predznamenať zmeny funkčného využita v území. Vychádzajúc z územného plánu bude z hľadiska urbánnych otvorených priestorov brať do úvahy normatívy ako koeficient zelene a zastavanosť, ktoré sú súčasťou záväznej časti regulačného plánu. V akej podrobnosti a kontexte bude vypracovaná/ sa má koncepcia tvorby verejných mestských priestorov vypracovávať a aké aspekty bude okrem spomínaných štandardov brať do úvahy? Aký prístup sa zvolí? Aké sú nové možnosti skúmania mesta a aspektov jeho tvorby?

Na základe definovania trendov vývoja tvorby týchto priestorov by štúdia mala navrhnúť odporúčania a požiadavky koncepcie ich rozvoja a zhodnotenia. Aké sú požiadavky na spracovanie takéhoto materiálu na sídelnej úrovni? V súvislosti s tým by bolo vhodné zvoliť systematický prístup, radšej predimenzovať “zelenú infraštruktúru” ako ju poddimenzovať, ako sa to v Bratislave stalo v prípade dopravy. Pokúsiť sa predvídať vývoj. Ako sa popasovať s už aj tak dosť obmedzeným nezastavaným priestorom potenciálne využiteľným na tieto účely? Prečo územný plán ako nástroj na účinné plánovanie prebratý z nemeckého v našich podmienkach akosi nefunguje? Iste ešte existujú rozvojové plochy v Bratislave/slovenských mestách, kde by sa s plochami pre verejnosť dalo rátať. Ale čo s ostatnými, čo s kontinuitou priestorov?

Ako prebieha process manažmentu týchto priestorov v zahraničí? Verejné priestory sú miesta, ktoré majú kľúčový význam pre dynamiku a ekonomiku každého mesta. Rovnako ako ekonomika môže pomôcť zachráneniu krajiny prostredníctvom investícií v území, stanovením ekonomickej hodnoty krajinnej zložky ako priestorového kapitálu dokážeme vrátiť developerovi či mestu benefit v podobe výnosov. Systematickým prístupom k riešeniu otázok týkajúcich sa verejných priestorov sa enviromentálny a sociálny profit stáva aj ekonomickým a v konečnom dôsledku je riešenie trvalo udržateľné. K tomu by mohla slúžiť Metodika posudzovania hodnoty urbánnych otvorených priestorov, ktorá na Slovensku chýba. Mala by sa stať súčasťou podkladov pri vypracovaní záväzného dokumentu, aby z neho malo prospech mesto, developer a najmä užívatelia priestorov. A čo hovoria trendy?

Oslabujú sa nástroje územného plánu, upúšťa sa od normatívnych predstáv o meste a prechádza sa od imperatívnych a regulatívnych k strategickým postupom. Popri metrických, kvantitatívnych charakteristikách treba zjednotiť ich s vlastnosťami hodnotovými, kvalitatívnymi. Využitím systematického prístupu k riešeniu otázok v kontexte s plánovacími nástrojmi týkajúcich sa urbánnych otvorených priestorov, profit je nie len enviromentálny, sociálny ale i menej docenený ekonomický.

Využitie vegetácie je, samozrejme, jedným z aspektov dizajnu urbánneho priestoru, u ktorého prevláda zložka prostredia, ale môže a mala by byť skúmaná aj z ekonomického hľadiska. Do popredia by sa malo dostať využitie hodnotenia kvality urbánnych otvorených priestorov (Urban Open Spaces Quality Assessment) ako súčasti metodiky posudzovania ich hodnoty pri rozhodovaní o strategicky vhodných a strategický nevhodných oblastiach na rozvoj. Stratégia si kladie za cieľ nájsť rovnováhu medzi ochranou kvalitných urbánnych otvorených priestorov, ktoré by mali byť z pohľadu budúceho územného plánu chránené, a identifikáciou menej kvalitných, teda tých, ktoré predstavujú rozvojový potenciál.

Kde sa nachádzame a kam smerujeme? Aký je trend budovania otvorených priestorov v slovenských sídlach? Pristupuje sa k ohodnocovaniu javov, kvantifikujú sa? Aký je vývoj, ako sa manažment robil pred dvadsiatimi rokmi a ako teraz? Treba sa pozrieť na krajiny, ktoré sú nám historicky blízke, tam, kde má stavebná polícia silnejšie právomoci (Rakúsko, Nemecko, Česká republika), a ísť tou cestou, alebo sa zamerať na príklady manažmentu krajiny v tých štátoch, ktoré sú v tom segmente mienkotvorné. Porovnávajme porovnateľné. Neklaďme na naše mestá príliš vysoké požiadavky, ale naopak, určenime si ich rozumne a držme sa ich. Sú dve cesty, ako môžme dosiahnuť požadovaný stav, pričom jedna bez druhej neexistuje – zákonom (legislatívne) a tlakom prostredia. Z trendov môžme vyvodiť poznatky, ale nemôžme ich pokladať za zákonitosť. Nikto nezaručí, že použitím nástrojov budú veci fungovať. Môžme sa však o to pokúsiť a čas ukáže…