ÚzemnéPlány.sk

Autor

Ing. Rudolf Surový

Zdroj

Urbanita

Zobrazení

24390

Dátum vydania

04. 10. 2010

Kategórie článku

• Doprava a iné

Súvisiace články

• Mestá a statická doprava
• Dopravná infraštruktúra v mestách
• Doprava a mesto
• Vývoj dopravnej infraštruktúry v strednej Európe po roku 1990
• Zóny Tempo 30 a ekologické zóny. Prínos pre kvalitu ovzdušia v meste
• Doprava – alfa a omega ďalšieho rozvoja všetkých rezortov
• Železničné koridory záchranou pre kolabujúcu dopravu v Bratislave

Hodnotenie článku

52%

Celkový počet hlasov: 1122

Doprava – rozhodujúci faktor mobility

Príčiny súčasného stavu dopravy

Príčina všetkých problémov dopravy, medzi ktoré patria kolóny vozidiel, veľké zdržania pri dochádzaní do práce, či absolútny nedostatok parkovacích možností, sa pripisuje nedostatočnej kapacite komunikácií a uličnej siete, a veľkému nedostatku plôch potrebných pre zastavenie a státie vozidiel. Príčinou tohto stavu je zanedbanie potrebných opatrení súvisiacich so zmenou spoločenských podmienok a životného štýlu. Z týchto zmien logicky vyplýva vzrast hybnosti obyvateľstva, ale najmä zmena deľby prepravnej práce – v prospech individuálnej dopravy. V dôsledku podcenenia týchto zmien sa nepripravili a ani nerealizovali nutné opatrenia v komunikačnej sieti, či na zabezpečenie parkovania a garážovania pre vozidlá obsluhy aj obyvateľov.

Napriek týmto nedostatkom sa na chatrnú uličnú sieť, založenú a budovanú v 19. a 20. storočí, navyše napájajú ešte aj objekty s nadmerne veľkými nárokmi na dopravnú obsluhu. Tieto nároky však uličná sieť nemôže zvládnuť, pretože musí slúžiť ešte aj potrebám ďalších aktivít v priestore. Drobné úpravy v uličnej sieti sú prakticky len symbolické. Investične náročnejšie úpravy a stavby nadradenej siete v aglomerácii, mestskej doprave neveľmi pomôžu.

Už z týchto stručných konštatovaní je zjavné, že funkčný dopravný systém možno zabezpečiť len koordináciou opatrení, podložených objektívnou znalosťou celkovej situácie, jej dôkladnou analýzou, ale hlavne kvalifikovanými opatreniami.

Základné podmienky funkčnosti dopravy

Ak má doprava spoľahlivo plniť nároky, ktoré sa na ňu kladú, musia byť zabezpečené základné podmienky funkčnosti. Medzi ne sa zaraďuje:

• dostatočný priestor, a to:
  1. v zdroji nároku na dopravu,
  2. v cieli nároku na dopravu,
  3. na komunikácii, po ktorej sa má subjekt či objekt dopravovať,
• dopravný prostriedok, primeraný potrebám prepravy (osôb, tovaru či služieb),
• sofistikovaná organizácia a riadenie dopravy, resp. pohybu všetkých zúčastnených v dopravnom procese, t. j. cyklistov, dopravných prostriedkov, motorovej, hromadnej, osobnej aj nákladnej dopravy.

Efektívne zladenie podmienok funkčnosti dopravy musí vychádzať z objektívne stanovených a vyjadrených objemov v lokalitách ich vzniku, v cieli a z požadovaných podmienok dopravy dopravy medzi nimi.

Tu je dôležité uvedomiť si, že tieto požiadavky doprava neurčuje, ale stanovuje ich spoločenská požiadavka, vyjadrená v príslušných plánoch rozvoja a využitia územia, ktoré zabezpečujú trvalú funkčnosť mesta (priestoru). V zmysle platnej legislatívy je to úloha všetkých stupňov územnoplánovacej dokumentácie (ÚPD). Skúsenosti posledných desaťročí však preukázali, že tieto plány sú neraz vypracované bez súčinnosti kvalifikovaných odborníkov príslušných odvetví, najmä v dopravnom plánovaní, čo je nepostačujúce pre komplexné realizačné opatrenia. Častou príčinou je skutočnosť, že v mnohých územných plánoch nie je v primeranom rozsahu, ani kvalite vypracovaná tzv. dopravná časť. V ÚPD treba dopravu, t. j. dopravné nároky a dopravnú sieť chápať ako kostru – systém celého rozvíjajúceho sa priestoru mesta v rozsahu aglomerácie a prioritu viazanú na všetky rozvojové funkčné zámery. Bez jej odborného synergického riešenia nebude možné uskutočniť ani požadované úpravy a kritický stav sa bude zhoršovať, a to so všetkými dôsledkami. Z toho vyplýva, že dopravné riešenie musí vychádzať práve z údajov ÚPD, určujúcich prepravné nároky, ktoré má doprava zabezpečiť.

Dopravné podmienky mesta a mimo mesta

Skúsenosti posledných rokov dokazujú, že ťažiskom problému miest a ich aglomerácií je nedostatočná prístupnosť, a tým aj ich obslužnosť. Príčinou tohto stavu je nerešpektovanie základného rozdielu medzi potrebami a podmienkami dopravy v zastavanom a nezastavanom území. Tieto rozdiely spočívajú:

• v úlohe dopravy
• v dopravných podmienkach limitovaných kapacitou a funkciou priestoru (mesta či nezastavaného územia)

Hlavnou úlohou dopravy v mestách je obsluha priestoru, t. j. jeho dostupnosť pre splnenie účelu v danom cieli (práca, nákup a pod., ale aj zásobovanie a ďalšie obslužné funkcie). Úlohou dopravy mimo zastavaného územia je rýchle, plynulé a bezpečné prepojenie „veľkých“ cieľov (miest a významných areálov).

Kým na nezastavanom území plynulosť dopravy neovplyvňujú iné nutné potreby či činnosti, v meste je takéto ovplyvňovanie či obmedzovanie samozrejmým dôsledkom funkcie priestoru. Mestský priestor je obsluhovaný najmä chodcami, ktorých podiel na všetkých pohyboch (cestách) je dve tretiny až tri štvrtiny.

Významný, ba vo viacerých priestoroch rozhodujúci podiel chodcov na mobilite mesta v posledných desaťročiach ignoroval, resp. bol zatienený eufóriou automobilu. Deklaračné vyhlásenia, či jednorazové bombastické akcie – napr. „Deň bez áut“, užívateľom priestoru nepomôžu. Antagonistický vzťah chodcov aj cyklistov a individuálnej automobilovej dopravy podmieňuje aj pomyselná nadradenosť automobilu, vyplývajúca z dôležitosti plynulosti dopravy. Zmenu tohto vzťahu by výrazne ovplyvnilo, keby sa funkcia ulice nestotožňovala s funkciou cesty mimo zastavaného územia.

Ďalším, veľmi výrazným rozdielom medzi ulicou a cestou je parkovanie, t. j. pravidelné zastavovanie a státie vozidiel na okraji vozovky, ale aj na chodníkovej časti ulice. To je ďalšia príčina narušovania plynulosti dopravy. Systémové opatrenia na zmierenie tohto vplyvu sú dnes potrebné, nakoľko ich zanedbávanie vyústi do výrazného zlyhania mobility mesta. Parkovací problém, ktorý sa výrazne podieľa na zabezpečovaní mestskej mobility, je rozhodujúcou témou a úlohou parkovacích asociácií, ale aj Európskej komisie a Európskeho parlamentu. Opatrenia na zabezpečenie možností parkovania, či státia vozidiel sú často nesystémové a neperspektívne. Populárne vyberanie poplatkov – najmä na najžiadanejších miestach – situáciu nezlepší, príjmy obce a straty vyplývajúce zo sťaženej, neraz až nemožnej obsluhy, sú neporovnateľné. Systémové opatrenia, realizované a osvedčené prakticky v celej Európe, však niektoré mestá nepoznajú, alebo dokonca vedome zamietajú.

Rozhodujúce opatrenie na zabezpečenie mestskej mobility

Rozhodujúcim opatrením je zníženie objemu premávky. Čiastočné zníženie objemu premávky individuálnou automobilovou dopravou sa dá získať zmenou deľby prepravnej práce. Zníženie objemu individuálnej automobilovej dopravy možno docieliť len vtedy, ak sa vytvoria potrebné podmienky na väčšie využívanie hromadnej dopravy. Sú to podmienky:

• priestorové, t. j. segregované trasy, vhodné prestupové možnosti,
• vhodné dopravné prostriedky (rýchlosť, kapacita),
• organizačné zabezpečenie týchto úprav (regulácia odstavovania vozidiel a pod.).

Tento – predbežne jediný možný počin – môže byť úspešný, iba ak bude vychádzať z objektívnych údajov a bude sa riešiť komplexným tímom odborníkov a zúčastnených komunálnych politikov. Objektívne údaje o smerovaní dopravných prúdov v priestore miest a ich aglomerácií, ktoré by objektívne preukázali možnosť a účinnosť týchto opatrení sa však nesledujú.

Z týchto poznámok vyplýva, že obrat k lepšiemu je bez radikálnej zmeny spôsobov riadenia mestských funkcií prakticky nemožný. Nápravu chýb spôsobených nedocenením významu plánovania a sofistikovaného riadenia nemožno uskutočniť bez pomoci vyšších orgánov štátu. Ide nielen o ekonomickú, ale najmä o koordinovanú odbornú podporu príslušných ministerstiev, v ktorých je rozptýlená zodpovednosť za jednotlivé časti dopravy, najmä jej schopnosti udržať na potrebnej úrovni predovšetkým mobilitu miest a tým aj celého štátu (celej spoločnosti). Dôsledky nedocenenia kľúčového významu mobility sa už niekoľko desaťročí postupne špecifikujú a naprávajú v celej Európe. Dopravný problém u nás sa len málo odlišuje od problémov v iných častiach Európy. Dnes nie je problém získať potrebné skúsenosti. Prečo ich kriticky nezhodnotiť a využiť, čo je dobré? Čia je to povinnosť?

Ing. Rudolf Surový je odborník v oblasti dopravného inžinierstva, zakladajúci člen SZSI (Slovenského zväzu stavebných inžinierov) a Slovenskej parkovacej asociácie. V súčasnosti pôsobí ako odborný poradca pre parkovaciu politiku v organizácii BPS PARK, ktorá sa zaoberá prevádzkovaním parkovania

Transportation – the decisive factor for mobility

At the present time the concept of transportation (meaning the whole complex pro¬cess this term implies) is one of the words most frequently used by the general public. Transportation is often criticized and condemned as a disturber of the environment and of lifestyle. Tedious traffic jams occur anytime and everywhere, whether on the way to school, work, or shopping, delivery and stocking of goods, and fire or ambulance emergency interventions. And these lines of standing traffic are not popular with other roadusers – pedestrians, cyclists or roadside residents. A no less serious factor for criticism is the producing of excessive amounts of emissions and noise, not to mention the increase in traffic accidents. Improving the transport situation however may only be achieved by realizing the true reasons for these problems, and harmonizing a number of rescue measures.