Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť
625 územných plánov
947 článkov
4807 fotografií
11. 12. 2024, meniny má: Hilda
Do konca septembra 2024 máte možnosť pripomienkovať Návrh nového územného plánu Mesta Košice.
Dovoľujeme si Vás pozvať na podujatie, ktoré sa uskutoční v Košiciach a obciach východného Slovenska od 04. do 05. novembra 2022.
Tatry potrebujú Vaše nápady. Ďalší z cyklov projektu Mestské zásahy sa blíži do finále.
V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.
Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?
Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?
Nitra mala vďaka svojej histórii a nezameniteľnej scenérii mesta rozkladajúceho sa na siedmich vŕškoch svojim návštevníkom vždy čo ponúknuť. Po jednom-dvoch dňoch strávených v meste však turisti odchádzali ďalej a na to, aby ponúkala dostatok príležitostí na príjemné chvíle vo verejných priestoroch nielen turistom, ale hlavne svojim vlastným obyvateľom, akoby ani nemyslela. Mesto bývalo už podvečer prázdne a často sa o ňom hovorilo s rozprávkovým prirovnaním „spiaca krásavica“. Nedávno však v meste pribudlo viacero obnovených verejných priestorov, ktoré si domáci i dovolenkári obľúbili a z ktorých je zrejmé, že si Nitra chce svoju krásu naplno užívať.
V Spolku architektov Slovenska (SAS) v Galérii architektúry bola v septembri za účasti predstaviteľov Slovnaftu, Fakulty architektúry, Stavebnej fakulty STU a SAS otvorená výstava študentských projektov a riešenie konverzie administratívno-skladovej zóny Slovnaftu v Bratislave. Po vlaňajšom prvom ročníku s deviatimi projektmi sa do druhého ročníka prihlásilo 20 návrhov v dvoch kategóriách – urbanistickej a architektonickej. Ak vlani to bolo trochu neisté tápanie v hľadaní, tentoraz to už bolo sebavedomé vykročenie k novej budúcnosti, k riešeniu územia ponúkajúceho veľmi zaujímavý potenciál rozvoja. Jednotlivé návrhy priniesli množstvo zaujímavých a podnetných myšlienok, ktoré určite zarezonujú pri plánovanej zmene územného plánu aj v riešení jednotlivých objektov.
O tom, že príklady úspešnej a kvalitnej revitalizácie opustených výrobných a skladovacích areálov, dokonca s pamiatkovo chránenými objektmi industriálnej architektúry, netreba hľadať len vo vyspelom západnom svete, sa možno presvedčiť aj v Tallinne, v hlavnom meste Estónska. V tejto krajine poznačenej sovietskou okupáciou a rokmi socialistického plánovaného hospodárstva, podobne ako na Slovensku, sa až do súčasnosti zachovali zanedbané, nevyužívané, fyzicky i morálne zastarané fabriky a továrne s hodnotnými príkladmi industriálnej architektúry ako svedectvom ranokapitalistického rozkvetu spoločnosti najmä na konci 19. a na začiatku 20. storočia. Ako je pre celé Pobaltie typické, najviac takýchto objektov a celkov sa nachádza v najväčšom a súčasne aj hlavnom meste krajiny.
V rokoch 2000 až 2010 prebiehala v nemeckom meste Lausitz v bývalom banskom regióne medzinárodná stavebná výstava Internationale Bauaustellung (IBA). Vďaka exemplárnym projektom a ďalším projektom EÚ sa výstava stala ekonomickým, kreatívnym a ekologickým impulzom štrukturálnych zmien v tomto banskom regióne južného Brandenburgu. Mesto Lausitz bolo viac ako 150 rokov centrom hnedouhoľnej ťažby, čo zanechalo neprehliadnuteľné zmeny na celkovom ráze krajiny. Miesto, ktoré bolo za čias NDR centrom energie, sa dnes premenilo na najväčšie krajinárske stavenisko Európy. Nejde len o prerod samotnej krajiny, ide tu aj o procesy spojené so zmenami v ťažbe, ochrane industriálnych pamiatok a hľadaní nových možností a príležitostí tohto regiónu.
Ak chcete postaviť dom uprostred jazera Huron, na mieste, kde je výstavba neprimerane drahá, budete musieť byť poriadne vynaliezavý. Architekti z MOS navrhli plávajúci dom, ktorý sa vznáša na platforme z oceľových pontónov a umožňuje domu reagovať na zmenu hladiny jazera. Budova je krásna štruktúra s jednoduchými a čistými líniami, ale je to predovšetkým miesto a okolité prostredie, ktoré z nej robia tak žiadaný domov.
Brownfieldy a s nimi súvisiace environmentálne záťaže sú negatívnymi prvkami, ktoré predstavujú aj ekonomickú záťaž, pretože ich odstraňovanie je značne nákladné. Navyše dokázateľne pôsobia depresívne na psychiku človeka a majú deštrukčný vplyv na sociálne vzťahy. Krajiny EÚ v rámci podpory rozvoja miest podporujú tiež program revitalizácie brownfieldov. Krajinné výstavy sú jedným z nástrojov revitalizácie brownfieldov, pričom dochádza k zmene ich funkcie z priemyselnej zóny na verejné, resp. verejnosti prístupné priestranstvo. Systém krajinných výstav je overený najmä v Nemecku, ale postupne sa k tomuto systému pridalo Rakúsko, Holandsko a o jeho zavedení uvažujú aj iné krajiny.
Bo01 je časťou mesta Malmö premenenou z pôvodne industriálneho územia na prosperujúci, multikulturálny urbánny celok. Toto územie výnimočného charakteru pozostáva z 500 domácností, maloobchodných priestorov, parkov, vodných plôch, ale aj komerčných a komunitných zariadení.
Ostrava je príkladom mesta, ktorého rozmach sa spája s priemyselnou revolúciou, ťažbou uhlia, so železnicou, s hutami, oceliarňami a ďalšími oblasťami prevažne ťažkého priemyslu. Vzniknuté podniky často obklopovali obytné štvrte, typické boli banícke kolónie v blízkosti baní. Na začiatku 90. rokov minulého storočia však prišli veľké zmeny v podobe zatvorenia baní a redukcie priemyselných podnikov. Tento trend priniesol rad nových javov. Jedným z nich je aj vznik brownfieldov, ktoré v dôsledku historického vývoja Ostravy často ležia v intraviláne mesta. Ako sa mesto popasovalo s ich využitím?
Mesto či obec je živý organizmus, ktorý vzniká, žije, mení sa, rastie a zaniká. Vždy sa snaží dostať do stavu stability, pretože vtedy mu stačí na jeho existenciu a plynulý chod vydať najmenšie množstvo zdrojov a energie. Pôsobením viacerých vonkajších aj vnútorných faktorov dochádza k potrebe intervencie do tohto stabilného chodu, aby došlo k rastu, optimalizácii a ďalšiemu rozvoju štruktúry. Každý zásah znamená zmenu, ktorá spôsobuje v území jeho čiastočnú destabilizáciu, narušuje zabehané vzťahy a vzápätí vytvára nové väzby, preskupuje gravitačné jadrá a tvorí medzi nimi nové vzťahy. Pozrime sa na tri prípady revitalizácie brownfieldov na území regiónu Poprad-Tatry na západnom Spiši, ktoré sa líšia v tom, či zachovávajú pôvodnú funkciu alebo ju menia, ale aj v miere stavebných zásahov do pôvodnej štruktúry.
High Line je výsledkom synergie mnohých pozitívnych síl, ktoré sa stretli v dnes už známom newyorskom projekte. Citlivý urbanistický a architektonický zásah prakticky zrecykloval 2,5-kilometrový úsek opustenej nadzemnej dráhy na park s promenádou „vznášajúcou“ sa deväť metrov nad zemou a umožňujúcou návštevníkom zažiť dolný Manhattan doslova z novej perspektívy. Obchodnou značkou projektu sa stal atraktívny dizajn originálnych prvkov a mobiliára, ktorý rezonuje s krajinárskymi úpravami inšpirovanými pôvodnou náletovou zeleňou.
Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené
ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne