Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť
625 územných plánov
947 článkov
4807 fotografií
10. 09. 2024, meniny má: Oleg
Do konca septembra 2024 máte možnosť pripomienkovať Návrh nového územného plánu Mesta Košice.
Dovoľujeme si Vás pozvať na podujatie, ktoré sa uskutoční v Košiciach a obciach východného Slovenska od 04. do 05. novembra 2022.
Tatry potrebujú Vaše nápady. Ďalší z cyklov projektu Mestské zásahy sa blíži do finále.
V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.
Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?
Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?
Pilotný projekt Mestské priestory – zvýšenie atraktivity a kvality mestského prostredia (UrbSpace) má riešiť priestor vnútrobloku okolo obchodného centra Centrál na Sídlisku II v Prešove. Hlavným cieľom projektu je zlepšenie životného prostredia v mestách prostredníctvom zvýšenia kvality verejných priestorov.
Architektonická činnosť je služba obyvateľstvu. Spoločnosť ju vníma najmä ako tvorbu konkrétnych architektonických diel. Urbanistickú tvorbu však nevníma dostatočne zreteľne. Nosnou úlohou urbanizmu je sledovanie a organizovanie vzťahov nielen medzi jednotlivými architektonickými dielami, ale aj medzi inými spolupôsobiacimi zložkami životného prostredia sídiel. Je úlohou tvorivou a permanentne aktuálnou. Na zviditeľnenie úloh a možností urbanistickej tvorby bolo obnovené pracovisko Urbionu. Jednou z jeho aktivít je vydávanie časopisu Urbanita. Očakáva sa, že mestám a obciam, najmä ich zástupcom, sa časopis stane vodidlom a poradcom pri posudzovaní vhodnosti investorských zámerov, funkčných a priestorových zásahov do našich sídiel a pri rozhodovaní o nich. Bude upozorňovať na potrebu odbornej architektonickej tvorby životného prostredia, informovať o urbanistických aspektoch architektonickej tvorby, rozvíjať urbanistickú vedu a výskum a informovať o nových poznatkoch. Stane sa tak poradcom a oporou aj architektom urbanistom.
Úsek rýchlostnej cesty R1 od Nitry až po Tekovské Nemce, ako aj obchvat Banskej Bystrice sú zaradené do druhého z troch balíkov projektov, ktoré by sa mali na Slovensku stavať v rámci tzv. verejno-súkromného partnerstva (PPP), teda v spolupráci súkromného sektora a verejnej správy.
Skalica sa nedávno predstavila v kruhoch odbornej verejnosti v dobrom svetle. Stavebné úpravy komunikácií a verejných priestranstiev v pamiatkovej zóne mesta v minulom roku získali nomináciu medzi tri najlepšie diela v kategórii Exteriér v architektonickej súťaži CE ZA AR a v súťaži Stavba roka 2008 nomináciu na hlavnú cenu a Cenu Ministra výstavby a regionálneho rozvoja SR. Množstvo kultivovanej zelene, všadeprítomný mestský mobiliár, nevtieravo riešené spevnené plochy a rešpektovanie historických súvislostí v riešení podčiarkli genius loci Skalice. Mesto je plné ľudí, ktorí si ho skutočne užívajú, korzujú, debatujú na lavičkách, oddychujú v tieni či sa dávajú osviežiť šumom fontán – majú na to totiž v meste vytvorené optimálne podmienky.
Dlhodobý rozvoj Petržalky sa bude priamo odvíjať od voľby nosného dopravného systému a termínu jeho realizácie. Na tomto konštatovaní sa unisono zhodli predstavitelia samosprávy najväčšej mestskej časti Bratislavy a zástupcovia developerských spoločností na diskusnom stretnutí Impulzy rozvoja mestskej časti Bratislava – Petržalka, ktoré v posledný septembrový deň usporiadal v budove bratislavského Technopolu internetový časopis Stavebné fórum.sk.
Že počtom obyvateľov najväčšia mestská časť Bratislavy skrýva v sebe netušený rozvojový potenciál, nie je dnes už nijakou novinkou. Ešte donedávna gigantická nocľaháreň, odkiaľ sa každodenne presúvali obrovské mračná ľudí „do mesta“, sa nástupom nového tisícročia pomaly transformuje na dynamicky pulzujúce sídlisko, ktorému sa darí prelomiť vlastné prekliatie, otvoriť sa moderným trendom a samo začať fungovať ako generátor nových pracovných príležitostí. Tento prerod však nie je bezbolestný, o čom svedčí aj nasledujúci rozhovor so starostom Petržalky Milanom Ftáčnikom.
Vyriešenie kritickej dopravnej situácie v Bratislave nezávisí len od kvantitatívneho znásobenia existujúcej cestnej infraštruktúry, počtu mimoúrovňových križovatiek alebo tunelov. Skutočným nástrojom systémovej terapie môže byť totiž jedine vytvorenie nosného systému, ktorý obráti trend smerujúci k ďalšiemu posilňovaniu individuálnej na úkor verejnej hromadnej dopravy. Ani to však zrejme nepostačí, pokiaľ tento zostane na báze najlacnejšieho – povrchového vedenia.
Realizácia PPP projektov na Slovensku za posledné dva roky pokročila pomerne rýchlo. Ako vo väčšine krajín, i u nás realizácia začala v oblasti diaľničných projektov, z ktorých najďalej pokročila výstavba rýchlostnej cesty R1. Situáciu skomplikovala svetová finančná kríza, ktorá má vplyv na zmenu podmienok financovania, preto práve financovanie zostáva hlavným problémom pri realizácii PPP projektov. Nielen tieto informácie zazneli na pracovných raňajkách PPP projekty – alternatíva v čase recesie?, ktoré 7.4.2009 zorganizoval odborný internetový časopis Stavebné fórum.sk v spolupráci s Asociáciou PPP.
Inštitút verejno-súkromného partnerstva (Public-Private Partnership) sa v týchto dňoch stáva čoraz frekventovanejšou témou. Má to pochopiteľný dôvod. Ako vo svojom príspevku pre náš internetový časopis zdôraznil Dušan Kozovský z Ekonomickej univerzity v Bratislave, viaceré druhy rizík je totiž súkromný sektor schopný riadiť podstatne efektívnejšie ako sektor verejný. Ich správne rozloženie medzi obidvoch partnerov však predstavuje rozhodujúci, ak nie fatálny bod úspechu či prípadného fiaska projektu. Čo je vlastne – okrem chronického nedostatku kvalitných investičných zámerov orientovaných na poskytovanie verejnej služby – príčinou stavu, že projekty tohto typu na Slovensku v porovnaní so západnou Európou pokrivkávajú a dodnes sa nám ich nedarí naplno naštartovať?
Jedným z rozhodujúcich faktorov, ktoré podmieňujú rozmiestňovanie funkčných aktivít v území je doprava. Od 2. polovice 20. storočia prudký rozvoj automobilovej dopravy mal za následok nekontrolované rozširovanie sa miest do krajiny a s ním spojený celý rad problémov. To podmienilo presadzovanie udržateľných foriem územného rozvoja. Jedným z nosných pilierov uvedeného rozvoja sú aj dnes efektívne formy dopravy, medzi ktoré sa radí najmä železničná doprava. Tá zažíva v súčasnosti svoju renesanciu.
Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené
ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne