Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť
624 územných plánov
947 článkov
4806 fotografií
09. 12. 2023, meniny má: Izabela
Dovoľujeme si Vás pozvať na podujatie, ktoré sa uskutoční v Košiciach a obciach východného Slovenska od 04. do 05. novembra 2022.
Tatry potrebujú Vaše nápady. Ďalší z cyklov projektu Mestské zásahy sa blíži do finále.
V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.
Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?
V poradí prvé stretnutie s verejnosťou k pripravovanému Manuálu tvorby verejných priestorov Prešova zorganizovali Atrium Architekti v Libresso caffe 3.3.2018 v Prešove.
Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?
Málokto je ochotný nahlas pripustiť, ako bezprostredne sa rozuzlenie hospodárskej, finančnej či realitnej krízy odvíja od rezortu, ktorý je systémovo nadradený všetkým rezortom vrátane ich čiastkových odvetví. Hustota a kvalita dopravnej infraštruktúry priamo ovplyvňuje úspešné fungovanie tak jednotlivcov, podnikateľských subjektov, mesta i celého regiónu, ako aj na ňu naviazané investičné projekty, architektonický a urbanistický aspekt sídiel. Na máloktorom príklade možno tak názorne a lapidárne demonštrovať prienik verejného a privátneho sektoru, ich vzájomnú predurčenosť, podmienenosť a prepojenosť, ako práve na doprave.
Vidiek! Čo vo vás evokuje toto slovo? Ja som vyrastala u babky. Vidiek je pre mňa vôňa chleba, sena, potu, ale i hravosť mačky, spev kohúta, rozkvitnutý sad, hríby v lese, maľované taniere pod hradami, fotky blízkych pri zrkadle, biely obrus na stole, delené okná, zber kláskov, páračky, dedove rozprávky, nekonečná babkina trpezlivosť, skromnosť, láska a bezpečie. Svet, ktorý mi mizne pred očami. Svet, ktorý menia tí, čo ho nezažili a nepoznajú ho. Svet, ktorým mnohí pohŕdajú. Tento svet vlastne meníme vedome či nevedome všetci. Meníme dedinu, meníme vidiecku krajinu.
Bratislava, hlavné mesto Slovenskej republiky, bola skoro vždy iba obyčajné provinčné mesto. V histórii bola zatienená Viedňou, Budapešťou či Prahou. Po získaní nezávislosti Slovenska v roku 1993 sa však Bratislava stala metropolou mladej krajiny. Hoci by sa deväťdesiate roky dali z hľadiska rozvoja mesta nazvať relatívne nudné, teraz, na začiatku 21. storočia, zažíva Bratislava nebývalý stavebný boom.
Atmosféra osobnosti, to je jeden z dôvodov obľúbenosti tohto mesta medzi jeho návštevníkmi. Každý rok ho navštívi vyše milióna turistov, pritom viac ako tisíc je účastníkov rôznych kongresov. Najkratší deň roka má tu len 5 hod. 20 min., najdlhší 19 hod. 30 min.
Mestečko pod Tatrami bolo založené firmou Tomáša Baťu zo Zlína v roku 1934, kedy spoločnosť odkúpila pozemky obce Veľká a na nich bola postavená prvá výskumná stanica nesúca názov „Baťove závody Batizovce“, alebo aj „Výskumná stanica výroby umelého hodvábu Baťových závodov v Batizovciach“. Názov Svit, snáď odvodený od názvu Slovenská viskózová továreň, sa po prvýkrát objavil o 3 roky neskôr.
Priemyselná revolúcia zmenila významnou mierou európske mestá do podoby akú poznáme dnes. Na rozdiel od Severnej Ameriky, v Európe bol jej priebeh špecifickejší, nakoľko prebiehala v existujúcej historickej štruktúre sídelných útvarov a ich infraštruktúry. V priebehu 20. storočia sa výroba sťahuje do iných končín sveta a spoločnosť sa orientuje na III. sektor. Nie všetky priemyselné mestá 19. storočia sa dokázali prispôsobiť, predovšetkým tie, ktoré sa orientovali veľmi špecificky sa javia ako problematické, transformácia z industriálnej na postindustriálnu spoločnosť je dnes celoeurópskou problematikou.
Doklady ľudskej činnosti o schopnosti a spôsobe využívania prírodných zdrojov a vyrábania predmetov predstavujú jeden z aspektov vývoja spoločnosti. Významným svedkom tohto pokroku a prameňom informácii sú práve fyzické pozostatky výrobných objektov či zariadení. Patria sem aj prejavy činností človeka v prírode spojené s tým, čo v dnešnej dobe nazývame priemyslom. Početné banské diela – stavby i miesta ťažby, tiež množstvo priestorov a budov rôzneho charakteru predstavujú špecifický kultúrny odkaz, sú dedičstvom nielen pre nás, ale i pre ďalšie generácie. Jeho identifikácia a dokumentácia, ale aj ochrana či údržba a snaha o zachovanie, by preto mali byť samozrejmosťou.
Ak považujeme Slovensko podľa kritérií EÚ za vidiecku krajinu, metropolitný región Bratislavy sa od tejto charakteristiky rýchlo vzdaľuje. Obrovský ekonomický rozvoj Bratislavy za posledných 20 rokov, najvýznamnejší od čias Márie Terézie, sa odzrkadlil nielen na urbanistickej a architektonickej štruktúre hlavného mesta SR, ale aj v štruktúre jeho suburbánnej zóny. Aké sú špecifiká rozvoja vidieka, ktorý je silno ovplyvnený blízkosťou veľkého mesta? Bratislavký kraj.
Na Magnezitárskej ulici v Košiciach plánuje spoločnosť EcoPoint postaviť nízkoenergetické administratívne centrum EcoPoint Office Center. Projekt, ktorý bol prezentovaný na tohtoročnom medzinárodnom realitnom veľtrhu EXPO REAL v Mníchove, získal striebornú pečať trvalo udržateľnej výstavby.
Koncom októbra schválila vláda uznesením č. 744 Program revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí SR a jeho realizačný projekt 2010. Prvé projekty majú tento rok odštartoval v 24 obciach v povodiach riek Ondava, Torysa, Hornád, Váh a Kysuca.
Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené
ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne