Články

Quo vadis, vidiek?

Vidiek! Čo vo vás evokuje toto slovo? Ja som vyrastala u babky. Vidiek je pre mňa vôňa chleba, sena, potu, ale i hravosť mačky, spev kohúta, rozkvitnutý sad, hríby v lese, maľované taniere pod hradami, fotky blízkych pri zrkadle, biely obrus na stole, delené okná, zber kláskov, páračky, dedove rozprávky, nekonečná babkina trpezlivosť, skromnosť, láska a bezpečie. Svet, ktorý mi mizne pred očami. Svet, ktorý menia tí, čo ho nezažili a nepoznajú ho. Svet, ktorým mnohí pohŕdajú. Tento svet vlastne meníme vedome či nevedome všetci. Meníme dedinu, meníme vidiecku krajinu.

Bratislava – najmodernejšia metropola strednej Európy? - 1.diel

Bratislava, hlavné mesto Slovenskej republiky, bola skoro vždy iba obyčajné provinčné mesto. V histórii bola zatienená Viedňou, Budapešťou či Prahou. Po získaní nezávislosti Slovenska v roku 1993 sa však Bratislava stala metropolou mladej krajiny. Hoci by sa deväťdesiate roky dali z hľadiska rozvoja mesta nazvať relatívne nudné, teraz, na začiatku 21. storočia, zažíva Bratislava nebývalý stavebný boom.

Tampere, mesto - osobnosť

Atmosféra osobnosti, to je jeden z dôvodov obľúbenosti tohto mesta medzi jeho návštevníkmi. Každý rok ho navštívi vyše milióna turistov, pritom viac ako tisíc je účastníkov rôznych kongresov. Najkratší deň roka má tu len 5 hod. 20 min., najdlhší 19 hod. 30 min.

História a súčasnosť mesta Svit

Mestečko pod Tatrami bolo založené firmou Tomáša Baťu zo Zlína v roku 1934, kedy spoločnosť odkúpila pozemky obce Veľká a na nich bola postavená prvá výskumná stanica nesúca názov „Baťove závody Batizovce“, alebo aj „Výskumná stanica výroby umelého hodvábu Baťových závodov v Batizovciach“. Názov Svit, snáď odvodený od názvu Slovenská viskózová továreň, sa po prvýkrát objavil o 3 roky neskôr.

Priemyselné dedičstvo a rozvoj miest

Priemyselná revolúcia zmenila významnou mierou európske mestá do podoby akú poznáme dnes. Na rozdiel od Severnej Ameriky, v Európe bol jej priebeh špecifickejší, nakoľko prebiehala v existujúcej historickej štruktúre sídelných útvarov a ich infraštruktúry. V priebehu 20. storočia sa výroba sťahuje do iných končín sveta a spoločnosť sa orientuje na III. sektor. Nie všetky priemyselné mestá 19. storočia sa dokázali prispôsobiť, predovšetkým tie, ktoré sa orientovali veľmi špecificky sa javia ako problematické, transformácia z industriálnej na postindustriálnu spoločnosť je dnes celoeurópskou problematikou.

Potenciály a limity priemyselného dedičstva

Doklady ľudskej činnosti o schopnosti a spôsobe využívania prírodných zdrojov a vyrábania predmetov predstavujú jeden z aspektov vývoja spoločnosti. Významným svedkom tohto pokroku a prameňom informácii sú práve fyzické pozostatky výrobných objektov či zariadení. Patria sem aj prejavy činností človeka v prírode spojené s tým, čo v dnešnej dobe nazývame priemyslom. Početné banské diela – stavby i miesta ťažby, tiež množstvo priestorov a budov rôzneho charakteru predstavujú špecifický kultúrny odkaz, sú dedičstvom nielen pre nás, ale i pre ďalšie generácie. Jeho identifikácia a dokumentácia, ale aj ochrana či údržba a snaha o zachovanie, by preto mali byť samozrejmosťou.

Rozvoj vidieka v blízkosti mesta - Bratislavský samosprávny kraj

Ak považujeme Slovensko podľa kritérií EÚ za vidiecku krajinu, metropolitný región Bratislavy sa od tejto charakteristiky rýchlo vzdaľuje. Obrovský ekonomický rozvoj Bratislavy za posledných 20 rokov, najvýznamnejší od čias Márie Terézie, sa odzrkadlil nielen na urbanistickej a architektonickej štruktúre hlavného mesta SR, ale aj v štruktúre jeho suburbánnej zóny. Aké sú špecifiká rozvoja vidieka, ktorý je silno ovplyvnený blízkosťou veľkého mesta? Bratislavký kraj.

Nízkoenergetický administratívny komplex v Košiciach

Na Magnezitárskej ulici v Košiciach plánuje spoločnosť EcoPoint postaviť nízkoenergetické administratívne centrum EcoPoint Office Center. Projekt, ktorý bol prezentovaný na tohtoročnom medzinárodnom realitnom veľtrhu EXPO REAL v Mníchove, získal striebornú pečať trvalo udržateľnej výstavby.

Program revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí SR

Koncom októbra schválila vláda uznesením č. 744 Program revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí SR a jeho realizačný projekt 2010. Prvé projekty majú tento rok odštartoval v 24 obciach v povodiach riek Ondava, Torysa, Hornád, Váh a Kysuca.

Éra veľkých monofunkčných športových areálov je passé

Časy sa menia. Kým v minulosti sa športové areály a objekty určené výlučne pre niektorý druh športu budovali na využitie pár dní v týždni, súčasnosť velí maximálne myslieť na efektívnosť a rentabilitu. Zároveň sa zohľadňuje aj rastúci hlad širokej verejnosti po adekvátnych možnostiach všestranného trávenia voľného času. A tak sa športoviská – kedysi predurčené pomerne úzkemu okruhu záujemcov – dnes revitalizujú, prestavujú a investori hľadajú riešenia, ktoré by zabezpečili ich plnú permanenciu. Tomu prispôsobujú aj možnosti variability a využitia objektov či komplexov tak pre športové, ako aj kultúrne, spoločenské, výstavné či veľtržné akcie, teda pre oveľa širšiu paletu záujmov. O zmenách v koncepciách a prístupoch k riešeniu tejto špecifickej domény práce architektov a urbanistov sme sa zhovárali s Ing. arch. Martinom Drahovským, hlavným architektom mesta Košice.

ÚzemnéPlány.sk

Aktuality

Mestské zásahy Tatry

Terasy Trstany spúšťajú predaj

Pocitové mapy Slovenska spustené

Diskusné stretnutie k Manuálu tvorby verejného priestoru

Diskusia k téme verejných priestorov Prešova.

Partneri

Generálny partner

Hlavní partneri

Partneri

Mediálni partneri

Anketa

Aktuálne diskusie

Najnovšie komentáre

Články (Regionálny rozvoj a investície)