Články

Medzinárodná letná škola Green Urban Spaces

V dňoch 5. až 17. júla 2010 sa na pôde Fakulty záhradníctva a krajinného inžinierstva Slovenskej poľnohospodárskej univerzity (FZKI SPU) v Nitre uskutočnila medzinárodná letná škola Green Urban Spaces pre 16 študentov z Poľska, Maďarska, Rakúska, Čiernej Hory, zo Slovinska, Srbska, z Bulharska, Macedónska, Fínska a zo Slovenska. Účastníci sa zaoberali dotvorením verejných priestranstiev centra Nitry so zohľadnením potrieb obyvateľov a návštevníkov mesta, v rámci čoho si mohli overiť svoje tvorivé schopnosti a nadobudnúť praktické i teoretické vedomosti a zručnosti.

Hľadá sa nová tvár našich miest. Zelené mesto Solarcity, Linz

Novú tvár miest dnes hľadáme rovnako ako urbanisti moderny pred pár desaťročiami, ako renesanční architekti či ako starovekí myslitelia. Hľadanie ideálneho mesta nie je oveľa mladšie než mestá samotné, len jeho forma sa mení – od traktátov starovekých filozofov cez náčrty ideálnych miest k chartám moderného urbanizmu. Usilujeme sa o súlad s prostredím, o priateľskú koexistenciu mesta s územím, na ktorom stojí, no i s jeho širším zázemím, či už prírodným alebo sídelným.

O hľadaní ideálu Ecocity - ekologického mesta budúcnosti

O udržateľnom rozvoji v kontexte urbánnych štruktúr sa hovorí najmä v teoretickej rovine. Medzinárodný výskumný a rozvojový projekt Ecocity, ktorý sa realizoval v rokoch 2002–2005 s podporou Európskej únie, sa usiloval aplikovať teoretické princípy na konkrétne modelové územia, aby ukázal, že tieto návrhy nebudú len vzdialenými víziami, ale že sú reálne uskutočniteľné. Projekt angažoval sedem miest v rôznych krajinách Európy: Trnava (Slovensko), Bad Ischl (Rakúsko), Barcelona (Španielsko), Győr (Maďarsko), Tampere (Fínsko), Tübingen (Nemecko) a Umbertide (Taliansko). Na projekte pracoval široký tím expertov z 30 inštitúcií, za slovenskú stranu sa ho zúčastnila Fakulta architektúry a Stavebná fakulta STU, v spolupráci s Mestským úradom v Trnave a spoločnosťou Pridos.

Verejné priestory a zeleň

O pozitívnych účinkoch zelene v mestách dnes už nikto nepochybuje. Napriek tomu sme v súčasnosti v mestách – a osobitne na Slovensku – svedkami opačného trendu. Zeleň z miest mizne, a to pri rekonštrukciách námestí (výruby stromov a vydláždenie) alebo v rámci iných stavebných a investičných činností. Pri tvorbe nových verejných priestorov sa tiež nedostáva zeleni toľko miesta, koľko by jej malo patriť. S neustálym zaberaním zelených plôch v meste sa, bohužiaľ, stretávame v období poslednej dekády na Slovensku čoraz častejšie. Široký okruh pozitívnych účinkov zelene v mestách možno nemá z krátkodobého hľadiska finančný efekt, avšak z pohľadu obyvateľa mesta má nesmierny význam.

Záujem o zelené budovy už aj v administratíve!

Ešte donedávna sa zdalo, že naliehavú ideu sebazáchovy si v dohľadnej budúcnosti ľudstvo nemá vôľu osvojiť. Napriek tomu sa časy pomaly, ale isto menia. Z pohŕdanej „futuristickej extravagancie“ sa tak postupne stáva otázka prežitia. Trend stavania zelených miest, ktorý sa pod vznešeným názvom ekopolis ujal v projektoch bývania založených na vedeckom poznaní, si popri rezidenčnom získava najnovšie popularitu už aj v administratívnom sektore. Po takých žiarivých vzoroch, ako je pripravovaný Masdar v Spojených arabských emirátoch, Jungle Urbaine v Hong Kongu či Dynamic Towers v Dubaji, Moskve a New Yorku, si podobnú filozofiu začínajú so zanietením osvojovať aj developeri a nájomníci kancelárskych budov.

Spevňovanie pôdy v mestách

V Čínskom meste Shang-hai dokončia každé dva týždne nový mrakodrap. Foto: autor

Výstavba infraštruktúry a budov súvisiaca s územným rozvojom znamená významné zmeny v pomere zastavaných a nezastavaných plôch. Horúčkovitá výstavba v nedávnych rokoch sa po nástupe krízy zmiernila, no spevňovanie pôdy je stále hrozivým faktorom rozvoja.

Hammarsby - bývanie v prírode

Mnohí, trochu skôr narodení, si budú pamätať zvláštne pocity, ktoré sme zažívali pri návrate z „kapitalistických“ krajín späť do nášho rodného socialistického Československa. Nielen hranice so „železnou oponou“ boli zážitkom samým o sebe, ale aj určitá uniformnosť, šeď, kosáky a kladivá, heslá, nedostatok tovaru, sochy milicionárov a iných revolucionárov, ktoré sú už dnes pomaly po 18. rokoch zabudnuté. Predsa však aj dnes stále potrebujeme určitý čas na aklimatizáciu pri návrate do tejto našej, postkomunistickej či dravo kapitalistickej krajiny z krajín viac „na západ“. Prečo je to tak?

Tvorba krajiny

Kráľovská botanická záhrada – kompoziènú os tvorí priehľad na skleník Palm House v neformálnej èasti parku.

Aký majú ľudia vzťah ku krajine? Ako si predstavujú jej ochranu, tvorbu, usporiadanie, využívanie? Odkedy ľudí trápi otázka kvality prostredia a optimálneho využívania krajiny? Krajina je základnou bázou na urbanizáciu, ľudské aktivity i na tvorbu ekonomického rastu a rozvoja spoločnosti. Vzťahom človeka ku krajine sa urbanisti a krajinári zaoberajú už dlhší čas, minimálne od začiatku vedecko-technickej revolúcie, keď došlo v dôsledku zaťažovania životného prostredia i k filozofii zakladania záhradných miest. Názory na ochranu a tvorbu krajiny sa menili, avšak ekologizácia myslenia od 80. rokov podporila myšlienku ochrany a tvorby krajiny i princíp udržateľného rozvoja. Podpora tvorby krajiny sa odrazila i vo viacerých urbanistických chartách a dohovoroch. Najvýznamnejším krokom bola Agenda 21 a Európsky dohovor o krajine. Krajina už nie je predmetom záujmu len ochranárov, ale i urbanistov, architektov, ekológov, sociológov, ekonómov a iných profesijných skupín, ktorých cieľom je udržanie kvality života. „Nemali by sme vytvárať mestá, v ktorých je málo radosti a veľmi veľa neskutočných ľudí, ktorí sa stretávajú len na neľudských križovatkách…“ (Jozef Brath, 2001)

Zelené fasády budov

Zelené fasády dopĺňajú ľudské sídla pravdepodobne od nepamäti, nielen pre ochranu fasád budov, ale aj pre ich estetickú funkciu, keď tieto fasády, v rámci ročného cyklu, pôsobia neopakovateľným dojmom. Dnes sa k pôvodnej funkcii pridružuje aj intenzívny návrat ku kontaktu s prírodou a zeleňou, ktorý moderná spoločnosť presunom do mestských aglomerácií stráca. Pritom zeleň má pozitívny vplyv na našu psychiku, popínavé rastliny počas horúcich letných dní ochladzujú rozpálené fasády, pri daždi i vetre ju zase chránia, a v neposlednom rade prispievajú k zlepšeniu a ozdraveniu klímy miest a mikroklímy v budovách.

Strešná zeleň v meste

Cieľom článku je osloviť širokú odbornú verejnosť na spolupodieľaní sa na formovaní moderného životného prostredia našich miest a obcí a vzbudiť v nej väčší záujem o túto problematiku. Zároveň budeme radi, ak niektoré príklady pomôžu zintenzívniť diskusiu o strešných záhradách, ich implementáciu do každodennej praxe alebo budú nápomocné pri stanovovaní požiadaviek stavebných úradov, projektantov a investorov. Úspešné uvedenie strešných záhrad medzi štandardné prvky používané pri tvorbe mestskej zelene podporí aj zlepšenie životného prostredia a humanizovanie mestského prostredia.

ÚzemnéPlány.sk

Aktuality

Nový územný plán Mesta Košice

Urban Upgrades 2022

Mestské zásahy Tatry

Terasy Trstany spúšťajú predaj

Pocitové mapy Slovenska spustené

Partneri

Generálny partner

Hlavní partneri

Partneri

Mediálni partneri

Anketa

Aktuálne diskusie

Najnovšie komentáre

Články (Ekológia bývania, zeleň v mestách)