ÚzemnéPlány.sk

Autor

Ing. arch. Juraj Berdis, PhD.

Autor fotografií

Ing. arch. Juraj Berdis, PhD.

Zdroj

urbanita

Zobrazení

21566

Dátum vydania

19. 05. 2010

Kategórie článku

• Ekológia bývania, zeleň v mestách

Súvisiace články

• Revitalizácia zelene sídlisk
• Protipovodňová ochrana Bratislavy
• Nakladanie s vodami z povrchového odtoku v mestách
• Diskusné fórum o obstarávaní územných plánov. Urbanisti sa stretli v Poprade-Spišskej Sobote
• Nové výzvy programu ESPON
• Penta vypísala medzinárodnú súťaž
• Záujem o zelené budovy už aj v administratíve!

Hodnotenie článku

47%

Celkový počet hlasov: 1371

Spevňovanie pôdy v mestách

Výstavba infraštruktúry a budov súvisiaca s územným rozvojom znamená významné zmeny v pomere zastavaných a nezastavaných plôch. Horúčkovitá výstavba v nedávnych rokoch sa po nástupe krízy zmiernila, no spevňovanie pôdy je stále hrozivým faktorom rozvoja.

Podľa údajov zo Štatistického úradu Slovenskej republiky v rokoch 1996 až 2006 denne v Bratislave pribudlo priemerne 7 386 m2 spevnených plôch – zastavaných plôch a nádvorí. Na obraznejšie prirovnanie je to trochu viac ako jedno futbalové ihrisko denne. Na celom Slovensku sa za rovnaké obdobie zastavalo 80 712 m2, že je viac ako neuveriteľných 11 futbalových ihrísk spevnenej plochy denne. V roku 2006 predstavovala zastavaná plocha 4,6 percenta celkovej výmery Slovenska a pri vypočítanom nezmenenom trende by bolo Slovensko zastavané úplne za 1 690 rokov. Možno toto zistenie pôsobí trochu absurdne, ale to je aj neustále vynímanie pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Neustálym spevňovaním pôdy ubúda pôdnych rezerv. V záujme udržateľnosti však pôda musí zostať multifunkčná. Pôda patrí medzi neobnoviteľné prírodné zdroje, ktoré sú v súčasnosti ohrozované najviac. Znehodnocovanie pôdy priamo alebo nepriamo zaviňujeme pri jej neudržateľnom obhospodarovaní: pôdu tak ničí erózia, stláčanie, zaplavovanie a zosuvy, kontaminácia, úbytok organickej hmoty, strata biodiverzity, zásobovanie a v neposlednom rade aj spomínané spevňovanie pôdy. Pôda plní viaceré funkcie. Poľnohospodárstvo a lesníctvo závisí od pôdy ako dodávateľa vody a živín aj ako miesta na upevňovanie koreňov rastlín. Pôda má skladovaciu, filtračnú, izolačnú a transformačnú funkciu, ktorá hrá ústrednú rolu nielen pri ochrane kolobehu vody a potravinového reťazca, ale aj pri výmene plynov v atmosfére. Navyše je biologickým habitatom, genetickou bankou, prvkom krajiny a kultúrneho dedičstva, ale aj zdrojom nerastných surovín.

V Čínskom meste Shang-hai dokončia každé dva týždne nový mrakodrap. Foto: autor

Skutočne potrebujeme také veľké súvisle spevnené plochy logistických centier a diaľnic? Dá sa argumentovať, že je to infraštruktúra, ktorú potrebujeme na rozvoj, ale pôda je tiež infraštruktúra napríklad tým, že filtruje vodu. Aj pre plytvanie pôdou hrozí, že v blízkej budúcnosti bude polovica svetovej populácie bez pitnej vody. Tento fakt by malo zohľadniť aj budúce nové znenie stavebného zákona. Pri plánovaní rozvoja sídiel sa treba zamyslieť nielen nad krátkodobým dosahom rozvoja zastavaného územia na hospodárstvo a nad ekonomickým úspechom stavebných investícií, ale aj nad tým, aký bude mať rastúca zástavba reálny dosah na životné prostredie o niekoľko desaťročí. Ako si predstavujete budúcnosť svojho prostredia vy?

Literatúra:
1. http://portal.statistics.sk/showdoc.do?…
2. BLUM, Winfrid – KVARDA, Werner, 2007: Challenges for soil science in view of the european thematic strategy for soil protection. In: KVARDA, Werner: Socrates – Erasmus IP SOIL III – Responsible Use of Soil and Land and Regional Development. Wien: Academia Danubiana 4/2007, p. 10 – 13, ISSN 1817– 3349.