ÚzemnéPlány.sk

Autor

RNDr. Juraj Silvan, PhD.

Autor fotografií

Delta Projektconsult Slovakia

Zdroj

urbanita

Zobrazení

128077

Dátum vydania

27. 01. 2010

Kategórie článku

• Urbanizmus a územné plánovanie
• Výstavy, Akcie, Fóra

Súvisiace články

• Cena prof. M. Kusého 2009 pre Štefana Šlachtu
• V Prešove sa začína projekt obnovy verejného priestoru
• Spevňovanie pôdy v mestách
• Nové výzvy programu ESPON
• Penta vypísala medzinárodnú súťaž
• Investičný development vs. udržateľný urbanizmus v praxi
• Metodika spracovania ÚPN témou seminára
• Verejné obstarávanie po novom

Hodnotenie článku

Článok sa mi páči / nepáči

47%

Celkový počet hlasov: 1624

Diskusné fórum o obstarávaní územných plánov. Urbanisti sa stretli v Poprade-Spišskej Sobote

O úspech podujatia sa vo funkcii lokálneho organizátora najviac zaslúžil Ing. arch. Martin Baloga, PhD., so štábom spolupracovníkov. Podujatie moderovala Ing. arch. Viera Šottníková z Útvaru hlavného architekta mesta Martin. Na podujatí odznelo šesť referátov a netradične veľa priestoru sa venovalo diskusii. Škoda, že diskusného fóra sa pre iné povinnosti nezúčastnili odborníci z gestorského Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR. Chýbala najmä analýza špecifík pripravovanej legislatívy.

Slovensko a stredoeurópska plánovacia kultúra

V úvodnom referáte sa prof. Maroš Finka, prorektor STU a zakladateľ Ústavu manažmentu STU, zameral na príklady fungovania a pružnosti územnoplánovacieho systému v zahraničí, ktorý je vlastne racionálnym prístupom k efektívnemu zabezpečovaniu služieb vo verejnom záujme. Svoje miesto v òom z hľadiska nevyhnutného profilovania sa nachádzajú jednotlivé obce, ktoré však v strategickej rovine riešia rozvojové problémy svojho územia v nadmiestnej, t. j. mikroregionálnej až regionálnej polohe. Bez tejto strategickej úrovne obce nemajú šancu uspieť v konkurencii s inými územnými celkami. Efektívne zúročenie lokálneho potenciálu je možné len deľbou práce a spoluprácou minimálne na úrovni mikroregiónov. V tejto súvislosti by sa aj u nás mala využívať možnosť tvoriť spoločnú územnoplánovaciu dokumentáciu (ÚPD) obcí so spoločným potenciálom a záujmami. Prof. M. Finka uviedol príklad z viacerých spolkových krajín Nemecka, v ktorých zaviedli inštitút spoločného územného plánu mikroregiónu vzájomne susediacich obcí, a to bez ohľadu na počet ich obyvateľov. Legislatívne sa tým vytvoril funkčný priestor na uplatnenie tzv. neformálnych interakčných a participačných nástrojov územného plánovania, ktoré napomáhajú udržateľnému využitiu kultúrnej krajiny s rekreačným potenciálom prekračujúcim katastrálne hranice jednej alebo viacerých obcí. Za základný problém územného plánovania sa u nás stále považuje absencia optimálneho súboru transparentne merateľných ekonomických nástrojov udržateľného rozvoja, ktorými sa dá usmerňovať rozvoj územia – napr. v Rakúsku zaviedli do legislatívy odvody za nevyužitie pozemkov a infraštruktúry, ktoré sa osvedčili pri zamedzovaní prílišného rozptylu prvkov urbanizácie do voľnej krajiny (urban sprawl). O nezastupiteľnosti územného plánovania u nás svedčia aj aktuálne čísla: len v roku 2007 predstavovali úbytky poľnohospodárskej pôdy na Slovensku takmer 1 400 ha a dosiaľ sa nedarí zabrániť prílišnému rozširovaniu obcí a miest do územia. Je potrebné, aby sa v legislatívnom konaní viac prihliadalo na súlad so štandardami EÚ. Zdokonaliť by sa mal monitoring územia a systém manažmentu dostupných informácií. Naša krajina by sa mala ako predstaviteľka tradičnej stredoeurópskej plánovacej kultúry viac usilovať o presadenie v normotvorbe EÚ v prospech posilnenia váhy ekonomických nástrojov rozvoja územia. V európskych krajinách sa výrazne presadzujú posuny vo všetkých oblastiach využitia územia – od direktívneho k participačnému plánovaniu, od riadiaceho k negociačnému procesu a od ex-post reagujúceho riešenia k metodike ex-ante. Tieto posuny prispievajú k zmierňovaniu tlaku developerov ovplyvňovať proces rozvoja územia nesprávnym smerom.

K lokálnej úrovni územného plánovania

Ing. arch. ľubomír Klaučo z bratislavského AUREX-u sa zameral na lokálnu úroveň plánovania funkčného využitia územia. Za nevyhnutné považuje posilňovať úlohu obstarávateľov ÚPD, ktorým už zo zákona prináleží možnosť „vládnuť“ nad využitím územia. Majú byť prístupní radám a reflexiám vychádzajúcim zo skúseností a tradícií (aj spracovateľov územných plánov), majú študovať príklady riešení z iných miest a obcí Slovenska i zo zahraničia. Územné plánovanie je politikum; výsledná kvalita je zrkadlom kvality kultúry a preferencií rozvoja územia. Arch. Ľ. Klaučo venoval pozornosť aj úlohe obstarávateľov v štádiu spracúvania ÚPD, do ktorého vstupujú priamo aj koncepčne – zastupujú tu požiadavky občanov a do riešenia prinášajú tiež poznatky z komunálnopolitického prostredia. V spoločných diskusiách, predovšetkým vo fázach, v ktorých môžu ešte ovplyvniť riešenie, spoluvytvárajú návrh ako symbiózu koncepcie s detailom. Každý územný plán je pritom špecifický a originálny. Pripomenul, že u nás je stále v oblasti urbanizmu a územného plánovania nedostatočná metodicko-výskumná činnosť, z čoho vyplývajú nedostatky aj v praktickej územnoplánovacej činnosti. Pri riadení územného rozvoja sa nesmieme rozhodovať podľa krátkodobých úžitkov len na základe aktuálnej politickej vôle. V tejto súvislosti odporúčal prehĺbiť argumentačnú bázu smerom k poslancom miestnych zastupiteľstiev tak, aby proces schvaľovania nebol formálny. Prízvukuje potrebu jednoznačného formulovania regulácií tak, aby nemohli byť interpretované rozličným spôsobom. V tejto oblasti treba dopracovať vykonávacie vyhlášky. Metodicky treba dopracovať aj systém následnej implementácie územných plánov.

Ing. arch. Martin Drahovský, hlavný architekt mesta Košice a reprezentant Slovenska v UIA, vyzdvihol nezastupiteľné faktory rozvoja územia, ako sú aspekty kreativity, invencie a inovácie, ktoré sa majú uplatniť v celom riešení ÚPD vrátane jednotlivých variantov riešenia, ďalej participáciu odborníkov multidisciplinárneho zamerania, ale aj očanov, a to už od začiatku územnoplánovacieho procesu. Tým, že každý územný plán je špecifický, treba úzko spolupracovať s legislatívcami, aby mali dostatok informácií „zdola“. Pozornosť treba venovať strategickosti riešení a predpísanej záväznosti dokumentácie. Dôležité je mať spätnú väzbu s investormi a developermi, aj keď niektorým treba rázne pripomenúť nezastupiteľnú úlohu obstarávateľov zodpovedných za rozvoj územia a úlohu hlavných architektov. Treba pozdvihnúť stavebnú kultúru a jasne určiť u všetkých účastníkov rozvojového procesu ich pozíciu. Veľkou chybou je časté strácanie nezávislosti a kompetencie odborných orgánov. Apeloval na rozšírenie a prehĺbenie úrovne veľmi potrebného aplikovaného urbanistického výskumu na Slovensku. Na príklade projektu z Košíc, ktorý „pritiahol“ rieku Hornád do organizmu mesta, predstavil na základe vymedzenia nových plôch, resp. zmien účelu využitia pôvodných teritórií, variantné riešenia urbanistických štúdií. Ich oponentmi boli poprední nezávislí urbanisti. Výsledný variant vybrala odborná porota, v ktorej boli aj zástupcovia samosprávy mesta a dotknutej mestskej časti. Takýto proces zabezpečenia ÚPD umožňuje preveriť spôsob využitia územia a obohacuje riešenie o skúsenosti oponentov a porotcov. Odborná a laická verejnosť má takto možnosť získať informácie o náročnosti tímovej práce pri riešení urbanistického návrhu a sledovať formovanie názorov na rozvoj ich územia. Tento spôsob riešenia zabezpečuje pri nutných zmenách na území odbornosť prístupu. Koncepcia rozvoja mesta sa v tomto prípade nenarušila nepremyslenou výstavbou a potvrdila sa správnosť rozrastania metropoly jednotlivými smermi a kvalitatívna zmena prístupu k rieke pretekajúcej stredom urbanizovaného územia.
M. Drahovský naznačil, že zmeny na území nemusia byť vždy pozitívne. Negatívny prípad demonštroval na príklade „odkrajovania“ z pôvodne uceleného športového areálu a jeho postupnej premeny na komerčnú zónu umiestňovaním reťazcov nákupných centier a nadväzujúcich komunikácií a parkovísk. Konsenzuálne plánovanie rozvoja územia vyžaduje rešpekt hlavných hlavných architektov miest na Slovensku, ktorí sú o. i. neúmerne zaťažovaní operatívou na úkor koncepčnosti prípravy či tvorivého uplatňovania ÚPD. Upozornil tiež, že treba aktualizovať súbor metodík k rozvoju územia.

Ing. arch. Miroslava Valková, odborne spôsobilá osoba na obstarávanie ÚPP a ÚPD z Banskej Bystrice, sa sústredila na kvalitu obstarávania a schvaľovania územných plánov z pohľadu obcí. Povedala, že úzka spolupráca občanov, odborníkov a obcí musí nastať hneď na začiatku procesu, čo vyžaduje istú komunikačnú zručnosť. Obce, žiaľ, zápasia s nedostatkom podkladov predovšetkým od dotknutých orgánov štátnej správy. Zdôraznila potrebu šíriť poznatky o územnom plánovaní u poslancov miestnych zastupiteľstiev, ktoré by ich viedli pri schvaľovaní a ozrejmovali dosah a šírku dôsledkov každého nimi schváleného návrhu a následného rozhodnutia. Poukázala tiež na nejednotnosť výkladu právnych predpisov o posudzovaní vplyvov investícií na životné prostredie, aj na chýbajúci medzistupeň medzi územným plánom obce a regiónu, prípadne obce a zóny.

Pohľad štátnej správy

Ing. arch. Mária Krajčová z Krajského stavebného úradu v Žiline prispela k problematike obstarávania pohľadom z úrovne štátnej správy. Podčiarkla nevyhnutnosť presnejšie definovať ciele ÚPD, ako aj ich regulatívy a závery a analyzovala spôsob a povinnosti obstarávania územných plánov obcí. Spolupráca s orgánmi štátnej správy a s verejnosťou by sa mala zintenzívniť už od etapy prípravných prác. Podľa M. Krajčovej sú na úrovni kvality výstupov územnoplánovacieho procesu i dodržania zmluvných termínov veľké rozdiely. Vyskytujú sa prípady neznalosti a priamo neschopnosti riešiť problémy a názorové rozpory. Preto treba zvýšiť profesionálnu úroveň pracovníkov samospráv aj spracovateľov ÚPD. Popri pozitívnych príkladoch M. Krajčová uviedla aj negatívny príklad odmietnutia spolupráce s dopravným inžinierom, èím sa dotknuté riešenie územného plánu ochudobnilo o odborný prístup jednej z najdôležitejších disciplín… Zdôraznila, že časť občanov a úroveň ich právneho a vecného vedomia by sa nikdy nemala podceniť, veď územný plán je verejnou listinou. Na záver M. Krajčová odporučila prehĺbiť dlhodobé vzdelávanie odborníkov z obstarávateľskej sféry i ďalších účastníkov územnoplánovacieho procesu.

Ing. Martina Kokeš-Miklendová z Asociácie pre urbanizmus a územné plánovanie ČR priblížila publiku platné právne predpisy ČR, stupne ÚPD a ich obsah, územnoplánovacie podklady, jednotlivé fázy pri obstarávaní ÚP a relatívne nový stavebný zákon ČR – Zákon č. 183/2006 Sb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku. Už po jeho približne dvojročnej účinnosti sa zistilo, že každé územie má toľko špecifík, že sa nemožno rigidne držať všetkých ustanovení zákona i nadväzujúcich vyhlášok, čo opäť poukazuje na prínos vzájomnej spätnej väzby „zdola hore“ a opačne.

Výber myšlienok z diskusie

V diskusii zaujali postrehy Ing. Anny Dobruckej, predsedníčky ZUÚPS, o potrebe rešpektovať autorské práva jednotlivých súčastí územného plánu vrátane ich digitálnych spracovaní. Za autorstvo sa má považovať aj celkový vzhľad jeho výkresov a spôsob adjustácie.

Ing. arch. Mariana Šimková priblížila viacero príkladov nekultúrneho prístupu ku krajine a vyzvala k väčšiemu rešpektu k miestnym systémom ekologickej stability. Vyzdvihla pozitívny príklad obhospodarovania pôdy v Muránskej Tichave v okrese Revúca. Najlepším obstarávateľom územných plánov je podľa nej osoba, ktorá má znalosti osvieteného starostu, vyštudovaného projektanta a zároveň obstarávateľa. Poukázala na rozdielny prístup k ÚPD, ak ide o obce susediace s veľkými mestami; tu treba rátať aj s rozvojovými plochami vyplývajúcimi z rozvoja miest.

Prof. Bohumil Kováč, vedúci Ústavu urbanizmu a územného plánovania FA STU, poukázal na potrebu zodpovednosti a erudovanosti pri rozhodovaní o budúcom optimálnom využití územia a upozornil, že pri tom často chýba spoločenská dohoda o využití územia. Apeloval na potrebu mať ujasnenú víziu rozvoja územia, zlepšiť prístupy a vzájomné vzťahy verejného a súkromného sektora v oblasti rozvoja územia, na tradíciu korektného prístupu obyvateľov ku krajine a jej hodnotám, čo je jednou z podmienok vedúcou k šťastiu obyvateľov územia.

Ing. arch. Igor Teplan sa tiež vyjadril k autorskému zákonu; ochranu diel možno dosiahnuť prostredníctvom licenčných zmlúv. Máme mnohé živé, vysokohodnotné územia na úrovni zón, ktoré treba zachovať. Žiaľ, zatiaľ ani autori, ani pamiatkari ich nevedia ochrániť.

RNDr. Juraj Silvan poukázal na príklade Veľkého Paríža na veľmi dôležitú politickú podporu pri presadzovaní projektov. Pri riešení rozporov treba podľa neho intenzívnejšie využívať inštitút mediátorstva. Na dosiahnutie trvalej udržateľnosti je nevyhnutné prehľbiť pri príprave územného plánu ekonomické analýzy.

Ing. arch. Ľubomír Klaučo vyzval účastníkov územnoplánovacieho procesu na jednoznačnejšie vyjadrovanie sa k systémovým zmenám na území a zmenám v legislatíve. Život znamená nové impulzy a odborníci sa musia vedieť s nimi vyrovnať. K vyššej dynamike pri riešení územnoplánovacích problémov vyzval aj

Ing. arch. Gabriel Szalay. Odborníci majú byť pri územnom riešení garantom reflexie nových trendov a flexibilnejšej reakcie na vývoj. Musia byť vždy o krok vpredu pred ďalšími účastníkmi procesu rozvoja územia a to vyžaduje ich celoživotné vzdelávanie. Apeloval na nevyhnutnú reakciu škôl na súčasné vývojové trendy a spôsob prístupu k nim. Na príklade verejnej zelene poukázal na potrebu jasnejšie definovať nároky a saturáciu územia.

Ing. arch. Drahovský sa vyjadril k nutnosti rozmýšľať v duchu ex-ante a k prepojeniu zákona o obecnom zriadení s pripravovaným stavebným zákonom, čo by malo vplyv aj na prísun kvalifikovaných odborníkov do územnoplánovacieho procesu.

Záver

Rokovanie diskusného fóra potvrdilo trend neúmerného hromadenia zmien a doplnkov v územných plánoch. To núti urgentne sa zamýšľať nad aktuálnosťou súčasných metodík ÚPN. Z toho vyplynula požiadavka na prepracovanie súčasnej metodiky a tvorby, resp. aktualizácie územných plánov tak, aby nové dokumenty zodpovedali súčasným požiadavkám na dynamiku rozvoja územia, ale aj na technologické možnosti tvorby územných plánov. Novou metodikou by sa mala prehĺbiť a spresniť nielen úloha obstarávateľov územných plánov, resp. ich aktualizácií, ale by sa v nej malo jednoznačnejšie určiť autorstvo a autorské práva na jednotlivé zložky a vrstvy riešení, najmä pri digitálnych dátach ÚPD. Viacerí účastníci diskusného fóra žiadali prehĺbiť vzdelávací proces na všetkých úrovniach územnoplánovacieho procesu.
Tradícia diskusných fór bude 29. apríla 2010 pokračovať seminárom analyzujúcim úroveň územnoplánovacích podkladov i polohu prieskumov a rozborov pri riešení ÚPD.