Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť
625 územných plánov
947 článkov
4807 fotografií
11. 12. 2024, meniny má: Hilda
Do konca septembra 2024 máte možnosť pripomienkovať Návrh nového územného plánu Mesta Košice.
Dovoľujeme si Vás pozvať na podujatie, ktoré sa uskutoční v Košiciach a obciach východného Slovenska od 04. do 05. novembra 2022.
Tatry potrebujú Vaše nápady. Ďalší z cyklov projektu Mestské zásahy sa blíži do finále.
V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.
Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?
Doc. Ing. Ľubica Feriancová, PhD., FZKI SPU v Nitre Recenzent: Prof. Ing. Ján Supuka, DrSc., FZKI SPU v Nitre
25577
26. 02. 2009
Celkový počet hlasov: 1331
Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?
Problémy panelových sídlisk na Slovensku sú odbornej aj širšej
verejnosti dostatočne známe. Je to najmä ich uniformita, šedivosť,
anonymita, nedostatok občianskej vybavenosti a najmä nedostatok zelených
plôch, vrátane športovísk, ihrísk a oddychových plôch.
Na druhej strane je však skutočnosťou, že za viac ako 20 – 30 rokov
svojej existencie už mnohé z nich zmenili svoj výzor. Dorástla zeleň,
dobudovali sa zariadenia občianskej vybavenosti, mnohé bytové objekty sa
zateplili, čím stratili svoju fádnosť a šedivosť. Napriek tomu ich obytné
prostredie volá po humanizácii. Príkladom pre dotvorenie obytného prostredia
panelákových sídlisk by mohli byť inšpirujúce príklady nových moderných
spôsobov uplatnenia zelene opísané v príspevku.
V minulosti sa často stávalo, že už pred samotnou výstavbou sídliska (v rámci prípravy územia) boli porušené základné fyzikálne vlastnosti pôdy, bez jej následnej úpravy po dokončení stavieb. Vznikali tak výrazne narušené antropogénne plochy, bez zabezpečenia kolobehu živín a potrebného vodného režimu pôdy. Ak bola výsadba zelene realizovaná, tak obyčajne ako posledná v poradí – až po výstavbe chodníkov, uniformných detských ihrísk, či typového, poväčšine betónového, mobiliáru.
Rastlinný materiál bol navyše vysádzaný do nedostatočne upravenej pôdy so zvyškami stavebnej sute, nanajvýš prekrytej len tenkou vrstvou humusu. V takýchto podmienkach bola stratovosť zelene veľmi vysoká, k čomu výrazne prispievala aj ďalšia všeobecne nedostatočná starostlivosť. Obyvatelia sa veľakrát sťahovali do nedokončených stavieb, bez terénnych, sadovníckych, či krajinárskych úprav. Viedlo ich to k svojvoľným aktivitám pri úpravách okolia, aj bez koncepcie a bez ohľadu na zabudovanú infraštruktúru.
Tento fakt dnes spôsobuje kolízne stavy vo vzťahu vysadené dreviny–inžinierske siete. Ďalším problémom bola absencia odbornej údržby takto založených plôch a porastov.
Medzi pozitívne príklady, kedy sa k výsadbe sídliskovej zelene pristupovalo na území Slovenska koncepčne, patria napr. sídliská Chrenová v Nitre, Fončorda v Banskej Bystrici a Zlatý potok vo Zvolene (vznikli v 70. rokoch min. storočia). Ich kvalite škodí len fakt, že pre nedostatok odborne dopestovaného výsadbového materiálu sa použili lesnícke sadenice domácich a introdukovaných ihličín na úkor vhodnejších listnatých drevín. Dnes zeleň na týchto sídliskách zabezpečuje všetky požadované funkcie a významne prispieva k zobytneniu vonkajších priestranstiev.
Budova Musée du quai Branly v Paríži
Okrem revitalizačných zásahov do existujúcich plôch a nových výsadieb (obr. 1), majú naše sídliská obrovský potenciál pre uplatnenie ďalších alternatívnych spôsobov. Tým potenciálom sú ploché strechy nízkopodlažných obytných budov, objektov občianskej vybavenosti, a technických pavilónov ako plochy pre extenzívne strešné záhrady (obr. 2) a štítové steny objektov pre vertikálnu zeleň (obr. 3).
Strešné záhrady, napriek prepracovaným technológiám a popularite vo vyspelých krajinách sveta, u nás nachádzajú uplatnenie zatiaľ len veľmi pozvoľne. Pritom okrem propagovaného ekologického hľadiska môžu byť významné aj z pohľadu predĺženia životnosti materiálu strechy. Popínavé rastliny na budovách sa používali už tradične po celé stáročia. Dnešné moderné metódy tento systém ešte vylepšili a používajú oceľové lanká a trelážové systémy vyššej pevnosti.
Obytný komplex Alt-Erlaa vo Viedni
Dobrým príkladom, ako vhodne revitalizovať sídliskovú zeleň, je susedné Rakúsko s obytným komplexom Alt- Erlaa vo Viedni (obr. 5). Je moderným sídliskom s kompletnou vybavenosťou. Na strechách komplexu má bazény a zelené terasy siahajúce až do úrovne 10. NP.
Medzi budovami sú príjemné zelené priestranstvá pre každodenný relax obyvateľstva a podzemné garáže má situované nielen pod budovami, ale aj pod plochami obytnej zelene. Zeleň tak prestupuje z prirodzeného terénu na plochu strechy a spolu s vhodným sortimentom a dobrou koncepciou plní v prostredí všetky požadované úlohy, a to bez rušivých vplyvov dopravy.
Navyše, z ekologického hľadiska je obrovským prínosom aj tým, že prispieva veľkou mierou k hospodáreniu s vodou na tomto území – počas prívalových dažďov sa voda zbiera do zabudovaných retenčných nádrží a spätne sa na území využíva ako architektonická voda.
Ako vhodný príklad pre návrh a využitie popínavých rastlín na budovách poslúži riešenie zelene v mnohých obytných zónach vo Francúzsku, ale aj úplne nový postup jej uplatnenia v komprimovaných mestských plochách pre každodenný relax obyvateľstva.
Takým je napr. budova Musée du quai Branly (obr. 4) v Paríži (2006). Múzeum leží neďaleko Eiffelovej veže, na ľavom brehu Seiny. Vzniklo spoluprácou záhradného architekta Gillesa Clémensa a botanika Patricka Blanca. Vegetačná stena o rozlohe 800 m2 chráni a izoluje fasádu múzea. Dalším vhodným príkladom je premena pôvodného železničného telesa prechádzajúceho v súčasnosti už obytnými časťami mesta (obr. 6).
V našich podmienkach sa problematike sídliskovej zelene, začína venovať viac pozornosti v rámci programu ich humanizácie. Nie je, a ani to nebude jednoduchý proces, a už vôbec nie rýchly alebo lacný. Vyžiada si odborné spracovanie prieskumovo-rozborovej i návrhovej dokumentácie.
Okrem prevádzkovo- kompozičných vzťahov bude nutné aj vyhodnotenie všetkých biologických, technických, umeleckých prvkov, detských ihrísk, mobiliáru, a pod. Existujúce porasty si vyžiadajú podrobné vyhodnotenie ich dendrologického potenciálu, a to pre stanovenie pestovateľských opatrení a vypracovanie plánov ich údržby.
Výsledky programu poslúžia pre porovnanie súčasného stavu porastov s pôvodnou koncepciou sadovníckych úprav a pre posúdenie ich funkčnosti. Dôležitou súčasťou prieskumových prác bude aj zdokumentovanie inžinierskych sietí, prevádzkovo–komunikačných a kompozičných vzťahov. V návrhovej časti projektovej dokumentácie revitalizácie sídliska bude rozhodujúce optimálne zvládnutie prevádzkových vzťahov vzhľadom k potrebám jeho obyvateľov, t. j. komunikačné prepojenia z hľadiska širších vzťahov a väzieb, ale aj vo vnútri obytného súboru.
Súčasťou novej koncepcie by mali byť aj nové detské ihriská, športové plochy pre mládež i dospelých, odpočívadlá, chránené ohniská a pod. Dobrá koncepcia zelene, správny výber sortimentu rastlín, ich odborná výsadba a následná kvalitná údržba, dá predpoklad vytvoreniu „staronového“ príjemného prostredia pre každodenný relax obyvateľov sídlisk.
Inšpirujúce príklady nových moderných spôsobov uplatnenia zelene na našich sídliskách by kompetentných nemali nechať ľahostajnými. O to viac, keď práve tieto alternatívne spôsoby môžu výrazne pomôcť zmeniť aj vzhľad našich starších, často ešte uniformných, sídlisk. Ak sa naviac podarí vyriešiť i vyradenie statickej dopravy do okrajových častí (to bude oveľa zložitejší problém), resp. pod úroveň terénu, potom vytvorime na sídliskách naozaj kvalitné obytné prostredie pre všetky vekové kategórie ich obyvateľov.
Príspevok vznikol podporou grantovej agentúry VEGA, v rámci grantových úloh č. 1/4411/07 a č. 1/4406/07.
Foto: archív autorky, B. Golejová, www.alt-erlaa.at, www.lartnouveau.com, www.inhabitat.com
Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené | DB: 68 | T: 0.411120
ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne