Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť
625 územných plánov
947 článkov
4807 fotografií
11. 12. 2024, meniny má: Hilda
Do konca septembra 2024 máte možnosť pripomienkovať Návrh nového územného plánu Mesta Košice.
Dovoľujeme si Vás pozvať na podujatie, ktoré sa uskutoční v Košiciach a obciach východného Slovenska od 04. do 05. novembra 2022.
Tatry potrebujú Vaše nápady. Ďalší z cyklov projektu Mestské zásahy sa blíži do finále.
V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.
Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?
Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?
Úspory energie začínajú patriť k aktuálnemu spôsobu života. Snahy sú čitateľné najmä v dvoch oblastiach. Na trhu sú úspešné automobilky, ktorých autá majú nižšiu spotrebu a pri budovách sa z energetickej úspornosti postupne stáva dogma. V najlepšom zmysle slova. Ale odkiaľ pokiaľ má zmysel stupňovať preteky v znižovaní nárokov na energetizovanie budov? Ak ďalšie znižovanie nie je v kontexte celkového energetického režimu a spôsobu života, tak môže byť samoúčelné.
Inštitút verejno-súkromného partnerstva (Public-Private Partnership) sa v týchto dňoch stáva čoraz frekventovanejšou témou. Má to pochopiteľný dôvod. Ako vo svojom príspevku pre náš internetový časopis zdôraznil Dušan Kozovský z Ekonomickej univerzity v Bratislave, viaceré druhy rizík je totiž súkromný sektor schopný riadiť podstatne efektívnejšie ako sektor verejný. Ich správne rozloženie medzi obidvoch partnerov však predstavuje rozhodujúci, ak nie fatálny bod úspechu či prípadného fiaska projektu. Čo je vlastne – okrem chronického nedostatku kvalitných investičných zámerov orientovaných na poskytovanie verejnej služby – príčinou stavu, že projekty tohto typu na Slovensku v porovnaní so západnou Európou pokrivkávajú a dodnes sa nám ich nedarí naplno naštartovať?
V Európe majú väčšinou už dlhšie šancu na realizáciu len projekty, ktoré ponúkajú inteligentné, ekonomické a energeticky efektívne riešenia prevádzok budov. Dokazujú to aj prezentácie najnovších realizácií architektonických diel v zahraničných odborných časopisoch. Navrhovanie a realizácia energeticky efektívne fungujúcich budov je už v súčasnosti v Európe nevyhnutnou podmienkou, zatiaľ čo na Slovensku je budov so zaujímavým energetickým konceptom ako šafranu. Navyše sú dielom väčšinou zahraničných architektov (budova novej centrály Slovenskej sporiteľne a Strabag – ZIPP, obe v Bratislave). Lepšia situácia v tejto oblasti je na Slovensku len vo výstavbe rodinných domov, aj keď aj tu podstatne zaostávame za okolitými krajinami, napr. Nemeckom či Rakúskom.
V prvých ôsmich knihách sa Vitruvius zaoberá stavebným inžinierstvom a
architektúrou. Rimanom však bola technická stránka stavieb omnoho bližšia
ako ich umelecká stránka a estetické pôsobenie, ktoré boli vždy doménou
grékov…
V ďalších knihách sa stretávame s gnómonikou, náukou o zostrojovaní
prístrojov na meranie času a mechanikou, náukou o zostrojovaní strojov na
dvíhanie telies a konštruovaní vojnových strojov.
Pod označením „zeleň“ všeobecne odborná i laická verejnosť chápe prvky a systémy vegetačných plôch a vegetačných prvkov. To je tiež profesionálne správnejšie označenie predmetu veci. Nestor slovenských krajinných architektov, už nežijúci doc. Milan Kodoň nerád počul tento výraz s poznámkou „zeleň je len v kartách“. Za pravdu mu dáva povaha veci – veľkú časť roka u nás prevažná časť zelene (a teda aj krajiny) nie je zelená, čo často negujú aj architekti pri svojich zobrazeniach architektúr a verejných priestorov (napr. štúdie peších zón sa takmer výlučne predstavujú verejnosti v letnom výzore, pritom kritická je ich zimná prevádzka…), časť vegetácie nemá zelený výzor. Pre potreby tohto článku však z praktických dôvodov budeme používať skôr ľudové označenie „zeleň“.
Problémy panelových sídlisk na Slovensku sú odbornej aj širšej
verejnosti dostatočne známe. Je to najmä ich uniformita, šedivosť,
anonymita, nedostatok občianskej vybavenosti a najmä nedostatok zelených
plôch, vrátane športovísk, ihrísk a oddychových plôch.
Na druhej strane je však skutočnosťou, že za viac ako 20 – 30 rokov
svojej existencie už mnohé z nich zmenili svoj výzor. Dorástla zeleň,
dobudovali sa zariadenia občianskej vybavenosti, mnohé bytové objekty sa
zateplili, čím stratili svoju fádnosť a šedivosť. Napriek tomu ich obytné
prostredie volá po humanizácii. Príkladom pre dotvorenie obytného prostredia
panelákových sídlisk by mohli byť inšpirujúce príklady nových moderných
spôsobov uplatnenia zelene opísané v príspevku.
Jedným z novodobých problémov Košíc sú zastarané a nevyužívané budovy sídlisk (brownfield). Patria k nim aj objekty výmenníkových staníc, ktoré boli postavené v 60-tych a 70-tych rokoch 20.stor. Výhodná poloha objektov umožňuje ich využitie nielen na komerčné účely, ale aj na kultúrno-umelecké aktivity miestnej komunity a občianskych združení a iniciatív.
Dejiny vývoja techniky sú jednou z najpodstatnejších stránok ľudských
dejín – sú dejinami rozvoja tvorivého ľudského myslenia.
Historické industriálne stavby sú neodmysliteľnou súčasťou tohto vývoja,
u nás rámcovo od konca 18. do polovice 20. storočia, s obdobím
najväčšieho rozkvetu v 2. polovici 19. až 30. rokov 20. storočia.
Predtým naša výroba nebola rozvinutá do typických priemyselných dimenzií.
Po polovici 20. storočia už rýchlo opúšťala klasickú strojovú a
surovinovú bázu a nové výrobné objekty a areály dostávali inú
architektonickú podobu.
Funkčná premena stavieb – konverzia, je azda rovnako starou témou ako
samotné stavanie. Stará výrobná budova remeselníckeho, či priemyselného
pôvodu, predstavovala takmer vždy potenciál ekonomického a kultúrneho
vkladu predchádzajúcich generácií.
Aktuálnosť a naliehavosť témy nového využitia a zhodnotenia budov vyplýva
z rozsahu opusteného fondu priemyselného dedičstva. Jeho významnú časť
tvoria priemyselné pamiatky, väčšinou.
Kritický 19-kilometrový úsek medzi Žilinou a Martinom patrí k najnehodovejším dopravným komunikáciám v našej krajine. Nehodovosť je tu 3-krát vyššia ako celkový priemer dopravných nehôd na diaľniciach. Kým na 20 kilometrov diaľnic pripadá 10,2 usmrteného/10 rokov, na rovnako dlhom úseku cesty I/18 je to až 33,6 usmrteného/10 rokov. Z údajov Prezídia Policajného zboru vyplýva, že diaľničný tunel Višňové by tak štatisticky mohol zachrániť za 10 rokov až 23 ľudských životov. Zároveň by sa znížil aj počet dopravných nehôd s ťažkými a ľahkými zraneniami.
Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené
ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne