ÚzemnéPlány.sk

Autor

Darina Lalíková

Spoluautori

Martina Trnkusová

Zdroj

Vydavateľstvo Eurostav

Zobrazení

26056

Dátum vydania

29. 03. 2009

Kategórie článku

• Architektúra

Súvisiace články

• Atrium sa snaží kresliť pravdu do priestoru
• Preteky, alebo vyšší princíp? Hypotéza osobných certifikátov
• MYZEIL - Nová dimenzia architektúry
• Všetky nové budovy majú byť energeticky samostatné od roku 2019
• NOVÉ URBANISTICKO-ARCHITEKTONICKÉ KOMPLEXY V BRATISLAVE - EUROVEA
• Verejné obstarávanie a stavebné práce
• Ekopolis už nie je futuristická extravagancia
• Knižnica v zlatej veži, Nemecko
• Nová výstavba v kolínskom prístave
• Gwanggyo Power Center – cestovanie v čase skutočnosťou
• Rotujúce mrakodrapy – nástup éry dynamickej architektúry
• Nízkoenergetické či pasívne domy – drahšia investícia s vysokou návratnosťou
• Nízkoenergetický administratívny komplex v Košiciach
• Siete a ornament v súčasnej digitálnej architektúre
• Bankside a wapping, konverzie dvoch londýnskych elektrární

Hodnotenie článku

Článok sa mi páči / nepáči

50%

Celkový počet hlasov: 1124

Architektúra pre moderné, inteligentné a energeticky efektívne budovy

Otázky:

1. Aké sú dôvody takéhoto stavu na Slovensku? Je to nedostatočný tlak, nepochopenie alebo malá informovanosť zo strany investorov, prípadne architektov?
2. Majú slovenskí architekti dostatok informácií a vedomostí o tejto oblasti, o najnovších technológiách, o možnostiach využívania alternatívnych zdrojov energie v prevádzke budov?
3. Aké majú konkrétne skúsenosti?
4. Navrhovali v nedávnej minulosti budovu alebo komplex s energeticky efektívnym konceptom?
5. Venuje sa dostatočná pozornosť vo výuke študentov architektúry problematike využívania alternatívnych zdrojov energie v architektúre a navrhovaniu konceptov budov s energeticky efektívnymi riešeniami?
6. Aké majú architekti skúsenosti s navrhovaním energeticky efektívne fungujúcich budov?
7. Majú ambície presadzovať vo svojich projektoch inteligentné, energeticky efektívne riešenia fungovania budov?
8. Čo môže výraznejšie zvrátiť súčasný stav a zvýšiť podiel navrhovaných a aj realizovaných energeticky efektívne fungujúcich budov na Slovensku? (Odpovede diskutujúcich sme zoradili v abecednom poradí ich priezvisk.)

Ing. arch. Andrej Alexy

5. Pôsobím na fakulte architektúry ako hosťujúci docent a myslím si, že problematike energeticky efektívnych budov sa venuje dostatočná pozornosť. Naši študenti sa pravidelne v rámci ateliérovej tvorby zúčastňujú domácich aj medzinárodných súťaží zameraných na túto tematiku. Pravdou je však aj to, že teoretické poučky a informácie vytrhnuté s kontextu neraz pôsobia kontraproduktívne a zmätočne. Mal som študenta, ktorý po návrate z exkurzie po energeticky efektívnych budovách v neďalekom zahraničí vyhlásil, že je nutné navrhovať iba malé okná, aby sa zabránilo tepelným stratám. V tejto súvislosti mi prišlo na um vyhlásenie nemenovaného docenta s pražskej AVU, keď na medzinárodnej konferencii venovanej tejto problematike vyhlásil: „Nenechme se vtáhnout do bažin stavební fyziky!“ Túto pamätnú vetu vyhlásil v zápale boja na obranu estetických hodnôt architektúry, ktoré sú prvotné a neraz ohrozované čisto technokratickým myslením.

6. Myslím si, že základnou črtou architekta by malo byť vyhľadávanie nových a progresívnych riešení, a keďže technika vždy primárne ovplyvňovala a aj v súčasnosti ovplyvňuje dizajn je navrhovanie energeticky úsporných konceptov ďalším krokom k progresu, nielen technickému, ekologickému či ekonomickému ale aj dizajnérskemu či architektonickému. Nemôžem hovoriť za druhých, no myslím si však, že skúsenosti s navrhovaním EEB na Slovensku nie sú veľké, čo možno dedukovať z počtu realizácií tohto druhu u nás. Problém však určite nespočíva len v nedostatočnej informovanosti architektov, i keď aj na tomto poli je určite čo doháňať. Malé percento realizovaných budov tohto druhu u nás je výsledkom viacerých negatívnych vplyvov – ako neexistencia legislatívy, ktorá by zvýhodňovala investorov ale aj nedostatočná aktívna štátna či komunálna podpora.

8. Výrazný zvrat v najbližšom období asi očakávať nemôžeme a pravdepodobne by to ani nebolo dobré. Hodnotné veci, tak ako aj hodnotné myšlienky a najmä ich realizácia, potrebujú čas.Je potrebné zmeniť myslenie a zaužívané postupy jednotlivcov ale aj inštitúcií či podnikov. Potrebné si je odpovedať na otázku, prečo je tak dôležité koľko energie spotrebuje môj dom a prečo by nás to malo zaujímať? Ak si ľudia uvedomia, že z hľadiska dopadu na životné prostredie, čiže na zdravie a peňaženku nás a našich detí, je to mnohonásobne dôležitejšie, ako napríklad spotreba auta alebo energetická trieda chladničky, dnes už bežne akceptované štandardy, bude to prvý krok k zásadnej zmene. Túto je však potrebné legislatívne podchytiť tak, aby výstavba EEB neprimerane nezaťažovala investora ale naopak, aby bolo pre neho výhodné stavať takýto dom, pretože dostane štátnu podporu. Potom sa už mi architekti s radosťou zmocníme takejto zákazky s cieľom pretaviť progresívne technológie do súčasného progresívneho dizajnu.

Prof. akad. arch. Ing. arch. Ján Bahna

Architektúra v krízovom a pokrízovom období? Energetická kríza je súčasťou civilizačnej krízy. Európa je múdrejšia ako my. Vzala si ponaučenie z energetickej krízy sedemdesiatych rokov. Takže v energeticky orientovanej architektúre je podstatne ďalej. My sme, vďaka sovietskej rope a plynu, túto hrozbu prežívali bez ujmy. Takže hrozby energetickej krízy sme vtedy nebrali vážne. Ropy a plynu sme mali dosť. Chýbala nám skôr sloboda. Mali sme pred sebou vysnívaný raj západného sveta. Súčasný záujem o problémy energetiky je podčiarknutý ešte hrozbou kolapsu celej civilizácie. Architektúra v kríze, alebo architektúra v pokrízovom období. Pamätám si spoločenskú krízu po roku 1968. Vkrádala sa do nášho života z mesiaca na mesiac, a zrazu sme nemohli vycestovať a nemohli dostávať západné časopisy. Boli sme normalizovaní. Museli sme tvoriť normálne. Výstrelky boli podozrivé. V období energetickej krízy v sedemdesiatych rokoch to prichádzalo tiež postupne. Nikto si nedokázal predstaviť situáciu, že budeme zatepľovať budovy. Dovtedy žiadne tepelné mostíky nevadili. My sme tvorili konštrukčné sústavy bez tepelných izolácií. Železobetónový stĺp 40 cm hrubý bol kľudne priznaný na fasáde. Extrémnym prípadom bolo Centrum Pompidou (Beauabourg) v Paríži. Autori Piano – Rogers vyhrali súťaž v krásnej štrukturálnej architektúre s priznanými oceľovými konštrukciami. V priebehu dvoch rokov museli čerstvú realizáciu zabaľovať do izolácií. Na oceľové rúrky omotali tepelnú izoláciu a toto obložili nerezovými plechmi. To bol vrchol vtedajšej energetickej revolúcie.

Súčasná energetická kríza je súčasťou širšej krízy celej západnej civilizácie. Táto kríza je produktom desaťročí šialenej nadspotreby, na ktorú sme sa napojili práve pred dvadsiatimi rokmi. Situácia západnej civilizácie sa podobá rímskej ríši pred zánikom. Dosiahli sme určitý štandard Európskej únie. Dosiahli sme určitý cieľ. S nikým nevedieme vojnu. Môžeme cestovať, míňať. Témou nášho života je ekonómia blahobytu. Väčšinu obyvateľstva zaujíma hlavne to, či má na výplatnej páske viac. K tomuto blahobytu potrebujeme aj viac energie a na to nemyslíme. Pre politikov je prioritný rast spoločnosti a nie uskromňovanie či šetrenie energií. Ak nepríde rast spoločnosti, upadneme do agresívnych riešení a systémov. K šetreniu energií nás teraz vyprovokovala konkrétna párdňová kríza. Za január sa napríklad predalo rekordne veľa zatepľovacích systémov. Plyn však má zlacnieť. U nás na Slovensku asi prevratné energetické systémy nevymyslíme. V Dánsku už dodávajú 20 % elektrickej energie veterné elektrárne. Celosvetovo sa prírodné zdroje energie využívajú zhruba na 30 %. Postupne sa musí nájsť náhrada za spaľovanie fosílnych palív a teda aj ropy.

Tak veliký rast blahobytu, ako dosiahla naša spoločnosť za posledné desaťročia, sme nezažili ešte v histórii. Slováci sa vyrovnávajú Európe. Môžu cestovať, lietať do Londýna ako do Prahy, lyžovať na ľadovcoch, kúpať na Mauríciuse, večerať vo Viedni v reštaurácii. Ohrozenie tohto blahobytu ich desí. Nikto nedokáže predpovedať hĺbku prepadu. Neochotne sa vzdávame nášho energetického raja. Sme najzávislejší zo susedných krajín na cudzích zdrojoch a tým najzraniteľnejší. V tom je realita nášho pesimizmu. Pravdepodobne nastúpi doba šetrenia, ktoré však bude potrebným pôstom celej spoločnosti. Aj rozmarnosť architektúry, jej rýchla obmena, sa zmení na stálosť a trvanlivosť. Ako povedal architekt Chipperfield: „Skočila sa doba WOW architektúry“ – myslím, že to bolo na vlaňajšom Bienále architektúry v Benátkach. S tým súvisia aj dopady na energiu. Osobne v našej architektúre žiadne mimoriadne opatrenia na šetrenie energie nepociťujem. Po skúsenostiach s minulými krízami som zvedavý na priebeh tejto, ktorú práve prežívame. Jej hĺbku je ťažké odhadnúť, pretože to nevedia ani na Wall Street. My sme predsa len na konci civilizačnej reťaze. Odhadovať budúcnosť doby, ktorú žijete je najzložitejšie.

Ing. arch. Andrea Klimková

1. Problém nevidím v tom, že by slovenskí architekti nechceli alebo nevedeli takéto budovy navrhovať, ale to, že ich nemajú pre koho navrhovať. Súvisí to s faktom, že inteligentné systémy a energeticky úsporné riešenia vyžadujú podstatne vyššiu prvotnú investíciu a dlhšiu návratnosť. Zámer väčšiny investorov (väčších či menších) je čo najlacnejšie postaviť a čo najdrahšie predať, t. j. snaha znížiť prvotné investície na minimum, pokiaľ budovu nechcú dlhodobo prevádzkovať. Privátni klienti, ktorí chcú stavať rodinné domy a bývať v nich celý život, síce zvažujú úsporu energií, nadchne ich predstava mať moderný, inteligentný a energeticky úsporný dom, no len do chvíle kým neuvidia rozpočet. Potom zistia, že ekologické myslenie ich vyjde draho a žiadne podporné finančné mechanizmy im nepomôžu.

2. Informácií o alternatívnych zdrojoch energie je relatívne dosť, sú témou konferencií, seminárov, sú na nete, teória nie je hlavný problém. Chýba motivácia v praxi – prístup k reálne dostupným verejným finančným prostriedkom pre ekologické projekty, tak ako to už roky funguje napr. v Rakúsku či Nemecku. Fakt, že tam sú omnoho viac rozšírené energeticky úsporné a pasívne domy nie je náhoda, ale výsledok dlhodobých celoplošných podporných mechanizmov. Konkrétne Wohnbauförderung je program susedného Burgenlandu na podporu bývania pre mladé rodiny, pričom je možné získať takmer bezúročnú pôžičku cca. 35 tis. EUR na výstavbu domu, pričom za použitie tepelného čerpadla sa časť nákladov prepláca úplne. Okrem toho má zavedený prepracovaný bodový systém za nízku spotrebu energie, za použitie tepelného čerpadla, rekuperáciu, zemný výmenník, zadržiavanie dažďovej vody na pozemku, a pod. V každom kraji sa to trochu líši, ale dôležité je, že podporu dostane každý, nielen hŕstka ktorým sa ušlo z celoročného balíčka fondu, ktorý sa vyčerpal už vo februári…

4. Pri najnovšej stavbe RELAXX centra na Einsteinovej ulici bol využitý potenciál spodnej vody, ktorú čerpajú dve studne, vykurovanie budovy zabezpečujú tepelné čerpadlá a súčasne aj plynová kotolňa. Budova má pasívnu solárnu ochranu, zohľadnili sme orientáciu na svetové strany aby sa optimalizovala potreba chladenia budovy, vzduchotechnika má rekuperáciu. Plavecký bazén slúži zároveň ako požiarna nádrž, zásobník vody pre systém sprinklerov.

8. Nedávno sme pocítili na vlastnej koži aká veľká je naša závislosť na energii. A ako s ňou plytváme. Myslím, že na Slovensku doposiaľ neexistuje naozaj účinný mechanizmus na reálnu podporu trvalo udržateľného rozvoja a ekologických konceptov. Ešte sa len začína hovoriť o návrhu legislatívnych procesov, horizontálnych opatreniach v oblasti energetickej efektívnosti, postupnému vytvoreniu účinného monitorovacieho a informačného systému, ako aj ďalších opatrení vrátane podporných finančných mechanizmov. (viď akčný plán energetickej efektívnosti) Čo teda potrebujeme? Nadhľad, vzdelanosť, uvedomelosť, zodpovednosť za krajinu, a ľudí ktorí v nej žijú… Ja myslím že nám to ešte pár rokov potrvá. Čas letí rýchlo, ale pokrok sa zakráda neisto a pomaly.

Ing. arch. Ivan Kubík

Inteligencia či zdravý sedliacky rozum? … Označenie „inteligentný dom“ znie akosi nadnesene. Pritom sa už dávnejšie začalo delenie na domy inteligentné – a tie ostatné. V našich pomeroch sú obvyklé skôr tie ostatné (pričom ostáva dúfať, že ostatný nie je posledný, a že tie inteligentné ešte len prídu, a tie budú momentálne ostatné a prídu iné… lepšie? … Inteligentná budova by (podľa môjho názoru), okrem „trvalo udržateľného rozvoja prostredia“, mala vytvárať také vnútorné prostredie, ktoré optimalizuje činnosti v nej vykonávané, pričom synergicky minimalizuje prevádzkové náklady a dostáva imidž:

• technologického maxima na poli informatiky, elektrotechniky a technického zabezpečenie budov,

• optimalizácie poznatkov sociológie a psychológie,

• harmonického architektonického konceptu.

Pri aplikácii IT do budov je nesmierne dôležitý zmysel pre mieru. Užívateľ by sa mal cítiť komfortne, IT by nám nemali spôsobovať stres, a už vôbec nie tzv. „master slave syndróm“, čiže stratu pocitu dominancie užívateľa. Ideálom je – aby IT slúžila potrebám užívateľa – a nie naopak! Dom by sa nikdy nemal stať manifestáciou Hi-TECH-u. Môj energeticky efektívny dom, možno aj moderný (nie módny) a možno aj inteligentný (nie ostatný) V spolupráci s mladými architektmi (Marek Németh a Rado Vlkovič) sme vytvorili koncept energeticky efektívnych domov – rezidenčných apartmánov v horskom prostredí na Táloch v Nízkych Tatrách. Bolo by celkom fajn, keby boli na poľskej strane Tatier, v Zakopanom – majú totiž iba jednu fasádu, pričom strechou je lúka a všetky priestory sú „zakopané“… Na 2-hektárovej lúke sme vytvorili sústavu „zemljanok“, ktoré len mierne zvlnia jestvujúci terén a po dokončení na ich strechách budú kvitnúť kvety pôvodného ekosystému. Domy izoluje 50 cm „mocná“ vrstva zeminy – v lete netreba chladiť a v zime pri nízkom horizonte slnka možno bude treba aj chladiť… Naše riešenie je bezsoftvérové, nekybernetické – základom úvah bol „zdravý sedliacky rozum“: domy sme otočili do závetria (na základe metódy vztýčeného prsta), rotáciu tieňa sme zisťovali metódou slnečných hodín, podpornou metódou orientácie k slnku bol mach na odvrátenej strane okolitých stromov…

8. Dovolím si povedať – …kríza! – v súčasnej (a hlavne budúcej) situácii prežijú (zvíťazia) „krízovzdorné riešenia“, odvážne – ale rozvážne koncepty. Je to o novej zodpovednosti. Inteligentné budovy môžu urobiť svojich objednávateľov i užívateľov inteligentnejšími (úloha tvorcu konceptu !). Nedá sa šetriť len tým, že „nezaplatím“, ale treba rozumne (inteligentne, možno až gazdovsky) vynaložiť prostriedky, um a úsilie na diela, ktoré vedia šetriť…

Ing. Martin Kvasnica

Tematike úspory energie v architektúre sa venujem už od svojich študentských čias, kedy som vrámci Študentskej vedeckej odbornej činnosti úspešne riešil šetrenie energiou pri chladení umelej ľadovej plochy. V súčasnosti hľadám efektívne energetické riešenia pri navrhovaní rodinných domov pre svojich klientov. V slovenských pomeroch je to veľké dobrodružstvo, pretože energeticky úsporné rodinné domy sú pre Slováka luxusným riešením bývania. Skromnému alebo šetrnému Slovákovi sa stále oplatí postaviť štandardný rodinný dom z ponuky katalógových projektov a za ušetrené peniaze nakúpiť palivové drevo na celý život alebo plyn na pol života. Je to pre neho dokonca užitočné, pretože ho to núti dodržiavať nejaký pravidelný režim a vydávať aspoň trochu telesnej energie (udržovať oheň, vetrať…), čo mu zvyšuje kondíciu do staršieho veku.

Praktické riešenia energeticky úsporných budov na Slovensku sú orientované prevažne len na kompenzovanie nedostatkov „nešetrných“ architektonických konceptov. Slovák je informovaný o tom, že môže získať finančný príspevok na zateplenie „panelákového“ domu a už mu je sľúbené, že onedlho bude môcť pýtať príspevok aj na slnečný kolektor. Systémy dotácií energeticky úsporných riešení domov, ktoré sú v susednom Rakúsku alebo už aj v Čechách, ostávajú na Slovensku len snom. Nielen pre mňa ako architekta, ale i pre stavebníka bolo radosťou vyskúšať si v priaznivých rakúskych pomeroch postaviť dom z tepelnoizolačného pohľadového betónu, presvetliť ho bezrámovými zasklenými plochami z kvalitného tepelnoizolačného skla, vetrať ho tepelne stabilizovaným vzduchom cez zemný kolektor a dotovať ho energiou z tepelného čerpadla. Teším sa na ďalšie projekty v energeticky priaznivých rakúskych pomeroch, kde si konečne vyskúšam koncept domu nielen energiu šetriaci ale aj energiu vyrábajúci. Príčiny nepriaznivej situácie v riešení energeticky úsporných domov na Slovensku vidím v niekoľkých rovinách.

Stavebník sa spolieha na to, že peniaze, ktoré ušetrí na projekte a stavbe, mu vystačia na nakupovanie energie pre pohodlné bývanie. Architekt sa spolieha na to, že energiu ušetria – sofistikovaná infraštruktúra domu a alternatívne zdroje energie. Stavebná firma sa spolieha na to, že sa jej podarí predávať konfekčné riešenia konštrukcií a detailov. Štát sa spolieha na to, že nájde dostatočné zdroje lacnej energie. Teória energeticky úsporných budov sa spolieha na to, že človek sa dokáže adaptovať na umelé prostredie, ktoré ho „ochráni“ pred prirodzeným denným či ročným metabolizmom a pred prirodzenými poveternostnými vplyvmi.

Teším sa na dobu, keď sa aj na Slovensku nájde stavebník hľadajúci prirodzené prostredie, keď sa aj na Slovensku nájde architekt tvoriaci prirodzené prostredie bez potreby dodatočných kompenzačných pomôcok, keď na Slovensku bude dostatok výrobcov a stavebných firiem schopných ponúkať a realizovať kvalitnejšie riešenia lacnejšie, keď aj slovenskí úradníci pochopia, že okrem „mokrých“ solárnych kolektorov existujú aj fotovoltické solárne kolektory, keď sa aj na Slovensku energeticky efektívne riešenia budú podporovať a energia sa začne aj vykupovať.

Ing. arch. Pavol Paňák

Povedomie o rozumnom (materiálovom a energetickom koncipovaní, stavaní a užívaní stavieb) stavaní je na Slovensku rozvinuté málo. Odpoveď na otázku, že prečo, je zložitá a mnohovrstevná. Všetci okolo stavania jednotne hlásame potrebu energetického, trvalo udržateľného spôsobu plánovania a realizácie stavieb. V skutočnosti sa takto stavia zanedbateľne málo a ak, tak nie dôsledne. Uplatňujú sa len vybrané aspekty (spravidla najlacnejšie alebo také, ktoré sú práve trendy alebo boli trendy prednedávnom). Takéto povedomie má byť však podstatnou súčasťou stavebnej kultúry. Tá na Slovensku je málo vyzretá, neustálená, málo svojprávna – prečo je tomu tak, je na dlhšie úvahy.

Mimo individuálnej výstavby je prevaha nového stavebného objemu, realizovaná developerskym spôsobom. Tento, zo svojho princípu, je nástrojom zisku a to je jeho skutočným zmyslom – jeho métou. Výsledkom sú za vonkajším efektom „dychtiace“ stavby, v skutočnosti lacné – podľa možnosti na doraz lacné. Je to architektúra predstierajúca niečo, čím v skutočnosti nie je. Stavať energeticky zmysluplne znamená hneď na začiatku investovať do stavby viac, než je obvyklé – takáto naviac investícia sa spláca až vo fáze užívania stavby. Touto vlastnosťou sa ale automaticky vytesňuje z investičnej ochoty developera. Znižuje totiž zisk z predanej alebo prenajímanej stavby. Tento mechanizmus je nemilosrdný, a za súčasného stavu slovenskej spoločnosti a jej už spomínanej stavebnej kultúry, vlastne logický.

Stavať trvalo udržateľne, rozumne a energeticky efektívne je široký okruh otázok koncepčne architektonických, materiálovo a stavebno technologických, strojno-technických ale aj otázok vlastnej architektonicko-stavebnej tradície, užívateľských návykov stavieb, v ktorých žijeme a žili naši predkovia. Staviteľské umenie, ako komplexná méta architekta, je pojmom v časti architektonickej obce „vytesneným“ z oblasti záujmu, prípadne ironizovaným alebo redukovaným na vonkajší vzhľad – hľadaním formových rekvizít vzbudzujúcich pozornosť v dychtivom dobiehaní diania architektúry vonkajška. A pritom tento pojem vyjadruje komplexnosť plánovania a stavania domov, ktorých popredným aspektom je téma rozumnosti a trvalej udržateľnosti.

Samozrejme, že energeticky zmysluplná architektúra neznamená jej „prešpikovanie“ vyspelou príslušnou technikou a technológiou. Táto téma začína už na počiatku stavby, pri zrode architektonického konceptu a primárneho formovania. Teda rozhodnutia, ktoré robia dom efektívnym bez potreby techniky. Mám na mysli napr. otázku kompaktnosti objemu, pomeru plných masívnych plôch a zasklení, prirodzené clonenie, orientácia voči slnku a prevládajúcemu vetru, spôsob zakrytia domu zvrchu atď. Z tohto pohľadu ma fascinuje smutný paradox svedčiaci o biede tejto témy u nás a to, že typologický druh, ktorý takéto primárne vlastnosti vo všeobecnosti má, je prevažne katalógový brak masovo stavaných rodinných domov.

Určite platí známa múdrosť, že nie sme takí bohatí, aby sme si mohli dovoliť kupovať lacné veci. Bohužiaľ nie sme takí bohatí a staviame pritom lacno.

Ing. arch. Henrich Pifko, PhD.

1. Zatiaľ sme nepocítili skutočnú potrebu šetriť, silnejší tlak zo strany investorov preto chýba, a aj mnohé predsudky komplikujú presadenie efektívnych technológií. Investor ako laik spravidla nevie posúdiť, či sa jeho stavba nedá spraviť úspornejšia, a mnohým architektom to vyhovuje. „Tradičné“ riešenia sú pre nich jednoduchšie a pohodlnejšie. To je prevládajúci stav, no stretávame aj investorov, ktorí chcú úspornejšie, „áčkové“ budovy – a to nielen medzi staviteľmi vlastných rodinných domov, ale aj medzi developermi, ktorí si konkurenčnú výhodu úspornej architektúry začínajú, aj pod vplyvom informácií „zvonka“, pozvoľna uvedomovať. Aj mnohí architekti sa začínajú o energeticky úsporné stavanie aktívne zaujímať, hoci väčšine našich kolegov zrejme stále pripadá jednoduchšie klienta od úspornej stavby odhovoriť. Verím, že tu zasiahne „ruka trhu“ a keď si stavebníci uvedomia výhody nízkoenergetických stavieb, architekti so skúsenosťami a referenciami z tejto oblasti budú na roztrhanie. Nuž a tých ostatných mi nebude veľmi ľúto…

2. a 3. Pokiaľ ide o informácie, kto hľadá, nájde. Už aj v slovenčine (a prípadne aj češtine), vrátane aktuálnych webov a zaujímavých kníh. Dostupnosť týchto informácií sa stále zlepšuje, napríklad Inštitút pre energeticky pasívne domy vydáva brožúry so základnými informáciami, zapožičiava výstavy, pripravuje exkurzie. Pre architektov a projektantov organizuje odborné semináre a v spolupráci s českými kolegami usporadúva vedecké konferencie na tému pasívnych domov. K alternatívnym zdrojom energie poskytne informácie Energetické centrum Bratislava, v urbanistickej mierke REC či ArTUR, k šíreniu najnovších poznatkov prispievajú aj univerzity a profesijné združenia (žiaľ, SKA pomenej). A v neposlednom rade aj dodávatelia materiálov a nových technológií. Horšie je to s konkrétnymi skúsenosťami – donedávna sa dali získať len v zahraničí, kde sú úsporné domy už vlastne štandardom. Aj napriek tomu sa však na Slovensku nájdu architekti a projektanti, ktorí vedia navrhnúť dobrý nízkoenergetický či pasívny dom, a spravidla majú aj dobré kontakty na zahraničných kolegov, takže pri väčších projektoch môžu využiť ich skúsenosti. Príkladom môže byť spolupráca českých a rakúskych architektov na seminárnom centre Hostětín či na prestavbe sídliska Nový Lískovec.

4. V našom malom ateliéri sme sa venovali výlučne pasívnym a nízkoenergetickým domom, do realizácie sa dostali rodinné domy u nás i v Rakúsku, na úrovni vydaného stavebného povolenia zatiaľ ostali väčšie projekty prestavby jednej petržalskej školy do energeticky pasívneho štandardu či naša spolupráca na komplexe bytových domov, podieľali sme sa aj na štúdii pasívnej administratívnej budovy…

5. O tom hovorí profesor Špaček – ja len doplním, že z našej strany, zo strany pedagógov Ústavu ekologickej a experimentálnej architektúry, tu ponuka takejto výučby je. Keďže ide o voliteľné zameranie (resp. modul bakalárskeho štúdia), je na študentoch, či o takúto orientáciu prejavia záujem. A ten záujem je v súčasnosti taký, že nás začína trápiť kapacita našich prednáškových miestností. Doplnil by som, že tento záujem podporujú aj študentské súťaže zamerané na efektívnu architektúru, ktoré sponzorujú veľkí výrobcovia stavebných materiálov. Aj oni registrujú aktuálne trendy a chcú byť s nimi spájaní.

6. a 7. Väčšina našich architektov takéto skúsenosti nemá, ale ambície má. Takže občas vidíme až úsmevné riešenia – to sú však našťastie výnimky a u serióznych architektov sa táto ambícia sústreďuje na hľadanie informácií, spolupráce a sprostredkovaných skúseností, aby ich projekty efektívne fungujúcich domov boli skutočne inteligentným riešením.

8. V prvom rade tlak investorov, ktorí si v situácii po „plynovej“ kríze a uprostred krízy dopytu, keď už nie je možné draho predať všetko, čo má štyri steny a strechu, začnú uvedomovať fakt, že energetická úspornosť zvyšuje hodnotu objektu. A že „kvalita predáva“. Aj kvalita architektonická a estetická, no rovnako aj prevádzková efektívnosť: vytváranie čo najkvalitnejšieho vnútorného prostredia pri čo najmenšej spotrebe energie. A pomohla by, najmä v segmente individuálnej výstavby, podpora zo strany štátu, nárokovateľná dotácia zameraná na „odmeňovanie“ dosiahnutých úspor a parametrov objektu – teda nie konkrétnych technológií či materiálov, ktoré tiež môžu byť uplatnené neefektívne, ale dosiahnutého výsledku. Táto podpora nemusí príliš zaťažiť rozpočet, môže mať formu subvencovaných úverov s rozložením vyplácania na dlhší čas a prísnym, no motivačným stanovením kritérií. Západoeurópske skúsenosti ukazujú, že podpora šetrenia má pre zamestnanosť, rozvoj miestnej ekonomiky a energetickú bezpečnosť krajiny podstatne väčší prínos, než budovanie nových elektrární za rádovo väčšie peniaze…

Prof. Ing. arch. Robert Špaček, CSc.

Ja sa pozriem na problém z hľadiska vzdelávania. Súčasný UEEA, Ústav ekologickej a experimentálnej architektúry, pokračuje v zhruba dvadsaťročnej snahe skúmať a vyučovať architektúru priateľskú k prostrediu. Koncom 80. a začiatkom 90. rokov to bola oblasť spojená s istou dávkou romantiky, poézie… až po predstavy o záchrane sveta. Študenti sa k nám hlásili aj preto, že očakávali istú uvoľnenosť v porovnaní s tradičnou, typologicky orientovanou výučbou. Dnes nám študenti stále ťažko veria, že „eko“ architektúra musí byť oveľa presnejšia, premyslenejšia, ako výsledky iných tvorivých metód. V súčasnosti tieto témy prednášame, cvičíme a učíme v ateliéroch. Nie vždy sa jednoducho presadzujeme proti niekedy trendovej, bezduchej imidžovosti.

Mladí sa ostýchajú pred vecnou jednoduchou kompaktnosťou energeticky efektívnej architektúry. V rámci učiteľskej licencie im potom dovoľujeme určité úlety, aby sme ich neodplašili. Študenti sú z nižších ročníkov štúdia zvyknutí niečo sa naučiť a mať pokoj. Sledovať vývoj sústavným čítaním a hľadaním informácií je pre mnohých neobvyklé. V tejto oblasti sú však inovačné cykly také rýchle, že sa nemožno spoliehať len na niekoľkomesačné údaje. Okrem toho sa snažíme vnímať problematiku komplexnejšie, opustiť mierku jednotlivého objektu, navrhovať relevantné celky. Vyžaduje si to „priečne rezy“ v myslení.

Problémom bývajú aj zbytočné nejasnosti v terminológii a neprimerané zovšeobecňovanie jednotlivých príkladov a skúseností. Študentovi nemožno vtĺkať do hlavy, že energeticky úsporný dom musí mať južne exponovanú fasádu, lebo vieme, že neďaleko vo Viedni architekt Reinberg postavil pasívny dom so severojužne orientovanou pozdĺžnou osou. Pasívny dom môže aktívne využívať slnečnú energiu. Postupne skúsime spracovať výkladový slovník termínov a pojmov z tejto oblasti. Trochu zmätkov robí aj to, že s úsporami energie dnes proklamatívne manévruje skoro každý a máme tu mätež jazykov.

Spôsob eko-myslenia musí vecne, produktívne zasiahnuť aj politiku. Spravodajský príklad z minulého roka: Zastupiteľstvo mesta Wels (Rakúsko) schválilo deklaráciu k výstavbe v pasívnom štandarde. Magistrát je poverený snažiť sa dosahovať pasívny štandard pri mestských novostavbách a rekonštrukciách. Krstným otcom tohto jednomyseľne prijatého rozhodnutia je očividne mesto Frankfurt nad Mohanom, ktoré podľa aktuálneho politického rozhodovania chce tiež stavať len v pasívnom štandarde..... mesto Wels sa od roku 2000 hlási k odchodu od fosílnych palív…

Komunálna politika nastoľuje vcelku úplne inú atmosféru aj pre architektov. Na Slovensku pôsobí prílišná zotrvačnosť, investori až neskôr zistia, že „céčkové“ a horšie budovy na trhu cenovo prepadnú. Okrem toho sa musí odbúrať istá nedôvera k sofistikovaným, často až krehkým technológiám. U nás technológia, ktorá si vyžaduje sústavnú údržbu a starostlivosť budí nedôveru. Od klienta je možné dostať aj otázku, či v dobre zateplenom dome nebude v lete príliš teplo… o iných mýtoch nehovoriac. Pritom informačné toky sú otvorené.

Účinné argumenty sa vyvinuli od ideálov cez peniaze, biznis až po očakávanú nevyhnutnosť. Žiaľ, najradšej reagujeme, až keď sme nútení. V Európe sú energeticky efektívne budovy trendovou architektúrou, architektúra pomaly získava novú identitu. Skúsenosti architektov, projektantov, výrobcov, dodávateľov a vedomie investorov sa prirodzene rodia postupne. Do polemiky nad pojmom inteligencie budov sa na tomto mieste nebudem púšťať.

• Foto: archív architektov
• Úvodné foto: Architektonické štúdio Atrium