Články

Strešná zeleň v meste

Cieľom článku je osloviť širokú odbornú verejnosť na spolupodieľaní sa na formovaní moderného životného prostredia našich miest a obcí a vzbudiť v nej väčší záujem o túto problematiku. Zároveň budeme radi, ak niektoré príklady pomôžu zintenzívniť diskusiu o strešných záhradách, ich implementáciu do každodennej praxe alebo budú nápomocné pri stanovovaní požiadaviek stavebných úradov, projektantov a investorov. Úspešné uvedenie strešných záhrad medzi štandardné prvky používané pri tvorbe mestskej zelene podporí aj zlepšenie životného prostredia a humanizovanie mestského prostredia.

Jedenásta kniha o architektúre? 2.diel

Jedenásta kniha o architektúre by ideou zdravého urbanizmu mohla cyklicky uzatvárať architektonické desatoro Vitruvia. Naozaj, takmer každá z ľudských aktivít je podmienená krajinou, jej charakterom, jej metamorfózami – ide prevažne o interaktívny eko-socio-ekonomický systém.
Súčasné problémy prostredia mesta a jeho infraštruktúry týkajúce sa všetkých sfér spoločenského života, majú negatívne dôsledky už pre súčasnú generáciu.

PPP projekty: svetlá budúcnosť napriek zmenám v štruktúre financovania

Realizácia PPP projektov na Slovensku za posledné dva roky pokročila pomerne rýchlo. Ako vo väčšine krajín, i u nás realizácia začala v oblasti diaľničných projektov, z ktorých najďalej pokročila výstavba rýchlostnej cesty R1. Situáciu skomplikovala svetová finančná kríza, ktorá má vplyv na zmenu podmienok financovania, preto práve financovanie zostáva hlavným problémom pri realizácii PPP projektov. Nielen tieto informácie zazneli na pracovných raňajkách PPP projekty – alternatíva v čase recesie?, ktoré 7.4.2009 zorganizoval odborný internetový časopis Stavebné fórum.sk v spolupráci s Asociáciou PPP.

14. 04. 2009 | Autor: Eva Hatalová | Komentárov: 0 | Zobrazené: 17844× | viac

Preteky, alebo vyšší princíp? Hypotéza osobných certifikátov

Úspory energie začínajú patriť k aktuálnemu spôsobu života. Snahy sú čitateľné najmä v dvoch oblastiach. Na trhu sú úspešné automobilky, ktorých autá majú nižšiu spotrebu a pri budovách sa z energetickej úspornosti postupne stáva dogma. V najlepšom zmysle slova. Ale odkiaľ pokiaľ má zmysel stupňovať preteky v znižovaní nárokov na energetizovanie budov? Ak ďalšie znižovanie nie je v kontexte celkového energetického režimu a spôsobu života, tak môže byť samoúčelné.

PPP projekty ako možná alternatíva v krízovom období?

Inštitút verejno-súkromného partnerstva (Public-Private Partnership) sa v týchto dňoch stáva čoraz frekventovanejšou témou. Má to pochopiteľný dôvod. Ako vo svojom príspevku pre náš internetový časopis zdôraznil Dušan Kozovský z Ekonomickej univerzity v Bratislave, viaceré druhy rizík je totiž súkromný sektor schopný riadiť podstatne efektívnejšie ako sektor verejný. Ich správne rozloženie medzi obidvoch partnerov však predstavuje rozhodujúci, ak nie fatálny bod úspechu či prípadného fiaska projektu. Čo je vlastne – okrem chronického nedostatku kvalitných investičných zámerov orientovaných na poskytovanie verejnej služby – príčinou stavu, že projekty tohto typu na Slovensku v porovnaní so západnou Európou pokrivkávajú a dodnes sa nám ich nedarí naplno naštartovať?

Architektúra pre moderné, inteligentné a energeticky efektívne budovy

Vila H, Architektonické štúdio Atrium, s.r.o. Košice

V Európe majú väčšinou už dlhšie šancu na realizáciu len projekty, ktoré ponúkajú inteligentné, ekonomické a energeticky efektívne riešenia prevádzok budov. Dokazujú to aj prezentácie najnovších realizácií architektonických diel v zahraničných odborných časopisoch. Navrhovanie a realizácia energeticky efektívne fungujúcich budov je už v súčasnosti v Európe nevyhnutnou podmienkou, zatiaľ čo na Slovensku je budov so zaujímavým energetickým konceptom ako šafranu. Navyše sú dielom väčšinou zahraničných architektov (budova novej centrály Slovenskej sporiteľne a Strabag – ZIPP, obe v Bratislave). Lepšia situácia v tejto oblasti je na Slovensku len vo výstavbe rodinných domov, aj keď aj tu podstatne zaostávame za okolitými krajinami, napr. Nemeckom či Rakúskom.

Jedenásta kniha o architektúre? 1.diel

V prvých ôsmich knihách sa Vitruvius zaoberá stavebným inžinierstvom a architektúrou. Rimanom však bola technická stránka stavieb omnoho bližšia ako ich umelecká stránka a estetické pôsobenie, ktoré boli vždy doménou grékov…
V ďalších knihách sa stretávame s gnómonikou, náukou o zostrojovaní prístrojov na meranie času a mechanikou, náukou o zostrojovaní strojov na dvíhanie telies a konštruovaní vojnových strojov.

Zeleň v mestách a ako ďalej

Pod označením „zeleň“ všeobecne odborná i laická verejnosť chápe prvky a systémy vegetačných plôch a vegetačných prvkov. To je tiež profesionálne správnejšie označenie predmetu veci. Nestor slovenských krajinných architektov, už nežijúci doc. Milan Kodoň nerád počul tento výraz s poznámkou „zeleň je len v kartách“. Za pravdu mu dáva povaha veci – veľkú časť roka u nás prevažná časť zelene (a teda aj krajiny) nie je zelená, čo často negujú aj architekti pri svojich zobrazeniach architektúr a verejných priestorov (napr. štúdie peších zón sa takmer výlučne predstavujú verejnosti v letnom výzore, pritom kritická je ich zimná prevádzka…), časť vegetácie nemá zelený výzor. Pre potreby tohto článku však z praktických dôvodov budeme používať skôr ľudové označenie „zeleň“.

Revitalizácia zelene sídlisk

Problémy panelových sídlisk na Slovensku sú odbornej aj širšej verejnosti dostatočne známe. Je to najmä ich uniformita, šedivosť, anonymita, nedostatok občianskej vybavenosti a najmä nedostatok zelených plôch, vrátane športovísk, ihrísk a oddychových plôch.
Na druhej strane je však skutočnosťou, že za viac ako 20 – 30 rokov svojej existencie už mnohé z nich zmenili svoj výzor. Dorástla zeleň, dobudovali sa zariadenia občianskej vybavenosti, mnohé bytové objekty sa zateplili, čím stratili svoju fádnosť a šedivosť. Napriek tomu ich obytné prostredie volá po humanizácii. Príkladom pre dotvorenie obytného prostredia panelákových sídlisk by mohli byť inšpirujúce príklady nových moderných spôsobov uplatnenia zelene opísané v príspevku.

Výmenníky SPOTS

Jedným z novodobých problémov Košíc sú zastarané a nevyužívané budovy sídlisk (brownfield). Patria k nim aj objekty výmenníkových staníc, ktoré boli postavené v 60-tych a 70-tych rokoch 20.stor. Výhodná poloha objektov umožňuje ich využitie nielen na komerčné účely, ale aj na kultúrno-umelecké aktivity miestnej komunity a občianskych združení a iniciatív.

ÚzemnéPlány.sk

Aktuality

Nový územný plán Mesta Košice

Urban Upgrades 2022

Mestské zásahy Tatry

Terasy Trstany spúšťajú predaj

Pocitové mapy Slovenska spustené

Partneri

Generálny partner

Hlavní partneri

Partneri

Mediálni partneri

Anketa

Aktuálne diskusie

Najnovšie komentáre