Články

Peter Gero - „Územný plán je proces.“

Peter Gero, rodený Bratislavčan, pracoval tridsať rokov pre senát Slobodného a hanzového mesta Hamburg. V rokoch 1994 až 2006 viedol stavebný rozvoj centrálnych častí Hamburgu ako vedúci stavebný riaditeľ. Dnes žije striedavo v Hamburgu aj v Bratislave a stavebný rozvoj na Slovensku pozorne sleduje. S Petrom Gerom sme sa porozprávali o územnom plánovaní a rozdieloch v regulácii stavebného rozvoja na Slovensku a v Nemecku. Aké formy spolupráce mesta a investora môžu viesť k dobrému výsledku? Ako dosiahnuť udržateľnosť rozvoja mesta? Ako sa na územnom rozvoji podieľa odborná a laická verejnosť, komunálna politika či médiá? Dajme sa inšpirovať myšlienkami človeka, pod ktorého taktovkou sa dvanásť rokov rozvíjala druhá najväčšia nemecká metropola a ktorý sa na vývoj na Slovensku díva cez optiku týchto skúseností.

Skalica – kráľovná Záhoria

Ortofotomapa Skalice a okolia © Eurosence, s. r. o., 2005

Skalica sa nedávno predstavila v kruhoch odbornej verejnosti v dobrom svetle. Stavebné úpravy komunikácií a verejných priestranstiev v pamiatkovej zóne mesta v minulom roku získali nomináciu medzi tri najlepšie diela v kategórii Exteriér v architektonickej súťaži CE ZA AR a v súťaži Stavba roka 2008 nomináciu na hlavnú cenu a Cenu Ministra výstavby a regionálneho rozvoja SR. Množstvo kultivovanej zelene, všadeprítomný mestský mobiliár, nevtieravo riešené spevnené plochy a rešpektovanie historických súvislostí v riešení podčiarkli genius loci Skalice. Mesto je plné ľudí, ktorí si ho skutočne užívajú, korzujú, debatujú na lavičkách, oddychujú v tieni či sa dávajú osviežiť šumom fontán – majú na to totiž v meste vytvorené optimálne podmienky.

Tvorba krajiny

Kráľovská botanická záhrada – kompoziènú os tvorí priehľad na skleník Palm House v neformálnej èasti parku.

Aký majú ľudia vzťah ku krajine? Ako si predstavujú jej ochranu, tvorbu, usporiadanie, využívanie? Odkedy ľudí trápi otázka kvality prostredia a optimálneho využívania krajiny? Krajina je základnou bázou na urbanizáciu, ľudské aktivity i na tvorbu ekonomického rastu a rozvoja spoločnosti. Vzťahom človeka ku krajine sa urbanisti a krajinári zaoberajú už dlhší čas, minimálne od začiatku vedecko-technickej revolúcie, keď došlo v dôsledku zaťažovania životného prostredia i k filozofii zakladania záhradných miest. Názory na ochranu a tvorbu krajiny sa menili, avšak ekologizácia myslenia od 80. rokov podporila myšlienku ochrany a tvorby krajiny i princíp udržateľného rozvoja. Podpora tvorby krajiny sa odrazila i vo viacerých urbanistických chartách a dohovoroch. Najvýznamnejším krokom bola Agenda 21 a Európsky dohovor o krajine. Krajina už nie je predmetom záujmu len ochranárov, ale i urbanistov, architektov, ekológov, sociológov, ekonómov a iných profesijných skupín, ktorých cieľom je udržanie kvality života. „Nemali by sme vytvárať mestá, v ktorých je málo radosti a veľmi veľa neskutočných ľudí, ktorí sa stretávajú len na neľudských križovatkách…“ (Jozef Brath, 2001)

Premeny bratislavských sídlisk po roku 1990

Stavba nového obytného domu na Raèianskom mýte v Bratislave zničila urbanistickú hodnotu hodnotného obytného súboru z 50. rokov minulého storočia Februárky A. Foto: Martina Jakušová

Bratislava je mestom sídliskovej výstavby. Sídliská vynikali až do roku 1990. Po skončení ich výstavby sa očakávala etapa ich humanizácie, ktorá však neprišla. Zložitý interdisciplinárny problém chceli architekti riešiť sami. Viedlo to k živelnému vstupu nových objektov – najčastejšie nových obytných budov. Pozrime sa na niektoré tragické príklady zahusťovania pôvodnej obytnej zástavby.

Identita historických sídiel, jej stav a ochrana

Budova Bellušovho Slovenského veslárskeho klubu, veža Auparku a Aucafé na malom území Petržalky sú priam symbolicky zoskupené úspechy, prehry a otázniky ochrany kultúrneho dedičstva a identity sídiel Slovenska za posledných 20 rokov. Pri spätnom pohľade zisťujeme, že cesta, ktorú pamiatková starostlivosť prešla za posledné obdobie je kľukatá a stále stojíme pred dilemou čo ďalej. Obrovská eufória novembra 1989, na ktorej sa nemalou mierou podieľali práve ochranári, sa rýchlo vytratila. Niet sa čo čudovať. Premeny celej spoločnosti sú rozporuplné, kroky vpred striedajú rýchle ústupy, ekonomický rast, kríza.

NOVÉ URBANISTICKO-ARCHITEKTONICKÉ KOMPLEXY V BRATISLAVE - RIVER PARK

Myšlienka vtiahnuť rieku Dunaj bezprostredne do organizmu mesta a vytvoriť atraktívnu nábrežnú urbanisticko-architektonickú mestskú štruktúru na rieke sa stretla od začiatku s veľkým záujmom odbornej aj laickej verejnosti. Investor oslovil známeho holadského architekta Ericka van Egeraata, ktorý mal skúsenosti s takýmito projektmi z iných európskych miest, aby pripravil základný urbanistickoarchitektonický koncept. Egeraat sa s myšlienkou vytvorenia „parku na rieke“ Dunaj identifikoval a pripravil základný koncept, ktorého lajtmotívom malo byť vytvorenie živého, architektonicky a urbanisticky zaujímavo riešeného mesta na rieke, ktoré by poskytovalo funkčnú aj tvarovú rozmanitosť, výškovú aj hmotovú primeranosť a v ktorom by sa kľudové obytné zóny striedali s rušnými administratívnymi, obchodnými a služby poskytujúcimi zónami. Dominantným objektom celého komplexu sa stal River House, ktorý je osadený priečne k promenáde a hornými podlažiami nad ňu zasahuje.

PROJEKTY PRE BROWNFIELD A ICH MAPOVANIE

Problematika brownfieldov sa v poslednom období na Slovensku riešila iba okrajovo, v rámci iných projektov, a na lokálnej úrovni. Z medzinárodných skúseností však vyplýva, že najvhodnejším riešením je komplexné riešenie na celoštátnej úrovni. Výsledkom slovenského projektu je vyhodnotenie ich mapovania a následné zostavenie databázy, aby mohli byť zrevitalizované, aj pomocou finančných zdrojov zo štrukturálnych fondov EÚ, a znovu využívané. Tento krok značne posilní nielen mestá a obce, ale zároveň eliminuje tlak na zaberanie poľnohospodárskej pôdy a výstavbu na ,,zelených lúkach“. Príspevok sa venuje mapovaniu brownfieldov u nás i v Česku, a ich prvým výsledkom.

KONVERZIA PRIEMYSELNÉHO AREÁLU

Premena bývalých Považských chemických závodov v Žiline na modernú obytnú, kancelársku a spoločenskú štvrť.

NOVÉ URBANISTICKO-ARCHITEKTONICKÉ KOMPLEXY V BRATISLAVE - EUROVEA

Bratislava je známa aj prívlastkom „krásavica na Dunaji“, no dosiaľ sa architekti nepokúšali napojiť svoje projekty na rieku Dunaj tak, ako to urobili v niektorých krajinách Európy či sveta. Donedávna priestor pod Bratislavským hradom nemal svoje pokračovanie v podobe súvislej mestskej zástavby ukončenej v oblasti Fajnorovho nábrežia a neurbanizovaná zóna od Starého mosta po dnešný Most Apollo predstavovala iba nevyužité priestory. V súčasnosti sa situácia výrazne mení. Na dunajskom nábreží sa dokončujú dva najmodernejšie polyfunkčné komplexy EUROVEA a RIVER PARK. Ich investori aj autori predpokladajú, že vďaka nim rozšíria centrum mesta z historického jadra na nábrežie, čím sa podarí aj Dunaj vtiahnuť do života a víru mesta. Oba projekty vám predstavujeme v čase dokončovania ich výstavby.

Význam bruselskej charty pri rozvoji cyklistickej dopravy

V roku 2009 sa na konferencii Velo-city 2009, ktorá sa zaoberá výmenou skúsenosti a nápadov pri rozvoji cyklistickej dopravy v mestách zostavila bruselská charta, ktorá zaväzuje podpísané mestá k prijatiu takých opatrení, ktoré budú viesť k zlepšeniu podmienok pre cyklistickú dopravu.

ÚzemnéPlány.sk

Aktuality

Nový územný plán Mesta Košice

Urban Upgrades 2022

Mestské zásahy Tatry

Terasy Trstany spúšťajú predaj

Pocitové mapy Slovenska spustené

Partneri

Generálny partner

Hlavní partneri

Partneri

Mediálni partneri

Anketa

Aktuálne diskusie

Najnovšie komentáre