ÚzemnéPlány.sk

Autor

Martin Kováč - riaditeľ sekcie miestneho rozvoja Kancelárie ZMOS

Zdroj

Konferencia Regulačné nástroje v ČR a SR

Počet zobrazení

17978

Kategórie

Súvisiace články

• Regulatívy v súčasnom a v pripravovanom stavebnom zákone
• Regulácia na lokálnej úrovni
• Regulačné nástroje – metodické prístupy a prax
• Stavebný poriadok Kráľovstva českého a súčasný stavebný zákon - Niekoľko inšpiratívnych porovnaní
• Investičný development vs. udržateľný urbanizmus v praxi

Regulačné nástroje a význam samosprávy

Strategické plánovanie na území obce sa realizuje najmä prostredníctvom nasledovných dokumentov a nástrojov:

• dlhodobé plánovanie – územno-plánovacia dokumentácia a podklady
• strednodobé plánovanie – program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja obce (bližšie ich upravuje nový zákon č. ť39/2008 Z.z. o podpore regionálneho rozvoja)
• Krátkodobé plánovanie – obecný rozpočet

Reguláciu v území okrem právnych predpisov a noriem prijímaných na národnej úrovni môžu upravovať aj všeobecne záväzné nariadenia prijímané na úrovni samosprávy. Tieto normy sa premietajú do strategickej dokumentácie, ktorá stanovuje reguláciu územia a priority rozvoja územia. Takto vzniknuté dokumenty na seba navzájom nadväzujú a vytvárajú maticu vzťahov (viď matica vzťahov). Veľmi dôležitou časťou týchto procesov je príprava a aktualizácia týchto dokumentov, vrátane koordinácia výmeny a zdieľania dát o území.
Identifikácia hodnôt a zdrojov prostredia – či už prírodných, kultúrnych, ľudských a finančných je predpokladom udržateľnosti týchto plánovacích procesov. Ochrana životného prostredia a kultúrneho dedičstva je opäť prirodzenou súčasťou a podmienkou zachovania krajinných hodnôt. V tomto kontexte zohráva dôležitú úlohu aj vodné plánovanie v rámci ktorého sa zostavujú plány manažmentu povodí. Tie sa povinne využívajú v krajinnom plánovaní alebo môže byť samotným krajinným plánom. Z nášho pohľadu je dôležité v takomto pláne riešiť vzťah – voda, pôda, vegetácia, pretože voda je predpokladom územného systému ekologickej stability, funkčnosti vegetácie a predpokladu udržania biodiverzity územia.
Nedostatok vody v území, ktorý môže vznikať v dôsledku činnosti človeka a pretvárania krajiny spôsobuje postupnú dezertifikáciu krajiny, rast extrémov počasia a zvyšuj riziká povodní a riziká sucha. Na komunálnej úrovni navrhujeme, aby túto funkciu krajinného plánu plnili plány integrovaného manažmentu vodných zdrojov obce. V tejto súvislosti navrhujeme, aby bola do stavebného zákona začlenená aj nasledovná všeobecná technická požiadavka na navrhovanie stavieb, ktorá by sa týkala nakladania s dažďovými vodami – stavba musí byť navrhnutá tak, aby umožňovala vsakovanie dažďovej vody do podložia, čiastočnú alebo úplnú akumuláciu dažďovej vody a jej následné zhodnotenie ako úžitkovej vody na neskoršie vsakovanie, zavlažovanie zelene a využitie ako úžitkovej vody na svojom zastavanom území.

Samostatnou témou miestnej regulácie je riešenie statickej a dynamickej dopravy v mestách a krajine, riešenie regulácie využívania verejných priestranstiev z hľadiska požiadaviek obyvateľov územia – rodín s deťmi, priestorov pre šport, priestorov pre výbeh domácich zvierat, riešenie priestorov pre separáciu, zber a odvoz odpadu a pod.

Osobitnou témou, ktorej je potrebné sa venovať je architektonická politika, či už na národnej, regionálnej alebo miestnej úrovni. Tá by mal vychádzať z poznania architektúry jej nosných prejavov v území a koordinovaného úsilia pre dosiahnutie harmonizácie architektonických hodnôt územia, vysokej stavebnej kultúry obyvateľstva ako aj citu pre ochranu historických prvkov prostredia. Je to dlhodobý proces, ktorý má svoj priemet tak pri povoľovaní stavieb, pri obnove existujúcich stavieb, ale aj pri vytváraní podporných nástrojov tak na národnej či lokálnej úrovni.
Môžu to byť rôzne podporné schémy, ale aj komplexné procesy regenerácie sídla, revitalizácie hnedých parkov, obnovy verejných priestranstiev či ochrany pamiatkového fondu a historického prostredia, ktoré sa zameriavajú na ochranu autenticity a originality prostredia. Možno tiež povedať, že architektúra prostredia a budov je hmotným vyjadrením kultúry národa, spoločnosti resp. svojej doby. V týchto súvislostiach je potrebné systémovejšie riešiť aj otázku architektonickej politiky obce prostredníctvom inštitútu architekta obce. V tejto veci sa hľadá konsenzus na úrovni samosprávy, aby sa upravil tento inštitútu v rámci príslušných právnych noriem.

Dôležitou súčasťou regulačnej politiky na úrovni samosprávy bolo v minulosti vydávanie stanovísk k umiestňovanie prevádzok podnikateľských subjektov v území. Táto právomoc obce však bola medzičasom zrušená. Obce a mestá však poukazujú na potrebu obnovy tohto inštitútu aspoň v primeranej podobe, ktorá by umožnila zosúladiť funkčné vymedzenie územia v rámci územného plánu a hospodárske činnosti, ktoré sú v tomto území prevádzkované nakoľko to má dopad tak na zaťaženie statickej ako aj dynamickej dopravy, na verejný poriadok, elimináciu konfliktov v obytných zónach a pod..

Prínosy a riziká návrhu nového stavebného zákona

Stavebný zákon predstavuje najkomplexnejšiu právnu normu, ktorá stanovuje podmienky regulácie rozvoja územia a povoľovania stavieb. V tomto ponímaní je to asi druhý najvýznamnejší zákon obcí popri zákone č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Súčasný návrh nového stavebného zákona, ktorý bol schválený vo vláde a predložený na rokovanie Národnej rady SR v sebe skrýva viaceré riziká. Napriek nespornej snahe MVRR SR zjednodušovať procesy povoľovania stavieb a zostaviť novú právnu normu, proces prípravy návrhu zákona bol poznačený množstvo rozporuplných prístupov. MVRRSR zvolilo zásadné inú filozofiu zákona, ako filozofia a štruktúra stavebného zákona, ktorý platí v súčasnosti. Uvádzame preto prehľad pripomienok ZMOS k tomuto návrhu zákona.

Prínosy

• zavádza niektoré nové nástroje, ktoré napomáhajú plynulosti a zjednodušovaniu procesov povoľovania stavieb (napr. územný súhlas a stavebný súhlas)
• zákon obsahuje viacero nových ustanovení, ktorými sa zlepší vzájomné poskytovanie a zdieľanie údajov potrebných pre územné plánovanie a povoľovanie stavieb tak na strane obcí ako aj na strane stavebných úradov

Riziká

• zavedenie inštitútu audítora stavby je rizikové z viacerých dôvodov.
• kategorizácia stavieb nie je jasná; chýba jasná previazanosť na požadovanú projektovú dokumentáciu, druh konania a druh oprávnenia na projektovanie
• návrh zákona príliš uvoľňuje hranicu pre ohlásenie stavby zo súčasných 25 m2 až na 150 m2, čo pri nízkej stavebnej kultúre môže viesť k devastácii prostredia a zníženiu bezpečnosti stavieb s nárastom množstva súdnych sporov a nespokojnosti verejnosti (najmä v susedských vzťahoch)
• zákon v tejto podobe umožní výstavbu mnohých šedých stavieb, kde sa prekročí stanovená výmera, kedy nie je potrebné stavebné povolenie či ohlásenie. Hrozí tak značné zneužívanie týchto medzných hodnôt.
• zákon obsahuje mnohé popisné a vysvetľujúce časti, ktoré by nemal obsahovať, čím sa stáva menej prehľadným a zbytočne rozsiahlym
• návrh zákona dáva príliš veľký dôraz na proces povoľovania stavieb, naopak dáva malý dôraz na vyjasnenie vzájomných vzťahov, práv a povinností účastníkov výstavby, vlastníkov stavieb, nehnuteľností a infraštruktúry, dáva menší dôraz na vzťahy týkajúce sa širších vzťahov ako sú regionálny rozvoj, ochrana kultúrneho dedičstva a prírodných hodnôt územia a pod.
• návrh zákona vytvára oveľa viac kombinácií rôznych možných rôznych rozhodnutí na strane stavebného úradu ako pri terajšom zákone, čo nemusí viesť k zjednodušovaniu procesov

Rada ZMOS sa na svojom zasadnutí 17.-18.3.2009 v Štrbskom Plese zaoberala problematikou nového stavebného zákona. ZMOS v procese prerokovania návrhu nového stavebného zákona v NR SR požaduje:

• odstrániť inštitút audítora stavby z návrhu zákona v celom rozsahu bez náhrady
• odstrániť prílohy 3 až 4 zákona a nahradiť ich kategorizáciou stavieb (viď charakteristiku kategorizácie stavieb), ktorá by zahŕňala jednoznačný popis kategórií stavieb, príslušných úkonov, rozhodnutí, autorizácie a požadovanej dokumentácie
• znížiť limit na ohlásenie stavby z navrhovaných 150 m2 na 50 m2
• zaviesť trestnú zodpovednosť stavebníka a stavbyvedúceho za realizáciu čiernej stavby
• spresniť práva a povinnosti jednotlivých účastníkov výstavby – stavebník, projektant, zhotoviteľom stavby, spresniť problematiku záruk vo výstavbe
• garantovať zo strany MVRR SR plnú elektronických služieb agendy stavebného úradu
• riešiť otázku zabezpečenia vizuálnej harmonizácie prostredia (farebnosť, štruktúra fasád, kompozícia stavieb a pod.) v rámci povoľovania stavieb (či už nových budov, alebo existujúcich budov v rámci ich obnovy) vrátane umiestňovania billboardov a reklamy na verejných priestranstvách a v území
• zachovať zásadu, že pokuty, ktoré vydáva obec v tejto agende ostávajú príjmom obce
• zaviesť spravodlivejší mechanizmus stanovovania poplatkov (prostredníctvom zákona o správe daní a poplatkov) za vydávanie rozhodnutí pri povoľovaní stavieb, pričom navrhujeme naviazať stanovovanie týchto poplatkov na kategorizáciu stavieb s tým, že sa určia ešte vnútorné pásma na stanovenie týchto poplatkov v rámci v rámci jednotlivých kategórii stavieb
• absentuje rozpracovanie súvisiacich vykonávacích predpisov (vyhlášok). V čase predkladania návrhu zákona by tie už mali byť rozpracované do paragrafového znenia

Zhrnutie prínosov a rizík

Zákon v tejto podobe a konštrukcii je neopraviteľný v Národnej rade Slovenskej republiky v zásadných častiach prostredníctvom pozmeňovacích návrhov. MVRR SR tvrdí, že návrh zákona má inú filozofiu ako v súčasnosti platný stavebný zákona. ZMOS plánuje pracovné stretnutie z MVRR SR za účelom vyjasnenia si týchto otvorených otázok, pretože riziká a neistoty vyplývajúce z predloženého návrhu nového stavebného zákona podľa názoru ZMOS predstihujú momentálne prínosy návrhu zákona.

Návrh nového stavebného zákona by nemal byť experiment, najmä ak na Slovenskú máme dlhú a dobrú tradíciu územného plánovania a zároveň je potrebné objektívne pristúpiť k zjednodušovaniu povoľovania stavieb tam kde je to na mieste, nie však bez regulácie a pri znižovaní transparentnosti a jednoznačnosti povoľovacích procesov a postupov.

Potrebné je dopracovať viaceré časti zákona, potrebné je však zohľadniť najzásadnejšie požiadavky ZMOS. Súčasne s týmto zákonom je potrebné zabezpečiť spravodlivejšie financovanie preneseného výkonu štátnej správy čo spolu s dobrým stavebným zákonom prinesie zvyšovanie kvality výkonu v tejto oblasti. Financovanie preneseného výkonu štátnej správy v tejto oblasti a sieť stavebných úradov by sa mohli riešiť optimálne prostredníctvom novelizácie zákona č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie.

Intenzívna bytová výstavba a typizácia stavieb v 70tých a80tych rokoch, ako aj stavebný boom a nízka stavebná kultúra po roku 1989 značne poznačili kvalitu prostredia a charakter prostredia a to napriek úsiliu a prostriedkom miest a obcí, ktoré investovali mnoho peňazí do obnovy obcí a miest. Nový stavebný zákon, po zapracovaní našich zásadných pripomienok môže zásadnejšie napomôcť postupne a koordinovane obnovovať naše stavebné prostredia a krajinu. Bez akceptovania našich zásadných pripomienok zo strany ZMOS však môže dochádzať k výraznejšej a nekontrolovateľnej devastácii prostredia.

Charakteristika kategorizácie stavieb na účely presného určenia kategórie konania, projektovej dokumentácie, odbornej spôsobilosti a významnosti lokality

Podstatou kategorizácie stavieb je ich členenie podľa:

• funkčného využitia – či ide o stavbu s hlavnou alebo doplnkovou funkciou na stavebnom pozemku
• priestorového vymedzenia
• náročnosti z hľadiska funkčno-prevádzkového, konštrukčného vyhotovenia alebo technickej charakteristiky
• priestorovej polohy v rámci katastrálneho, resp. zastavaného územia obce

Kategorizácia stavieb na účely presného určenia kategórie konania podľa tohto zákona, projektovej dokumentácie a odbornej spôsobilosti by mala vychádzať zo zabehnutého členenia na:

• drobné stavby
• stavby jednoduché a malého rozsahu
• stavby všeobecné
• špeciálne a líniové stavby

Stavby podľa tejto kategorizácie by sa mali ďalej posudzovať podľa toho či sa nachádzajú:

• v polohovo významných lokalitách alebo
• v polohovo menej významných lokalitách

Pre jednotlivé kategórie stavieb by sa mal jednoznačne určiť:

• druh konania na stavebnom úrade
• podrobnosť spracovania projektovej dokumentácie
• odbornej spôsobilosti na jej spracovanie

Matica vzájomných vzťahov a prepojení strategických, plánovacích a hodnotiacich procesov vo verejnej správe a kultúre