Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť
625 územných plánov
947 článkov
4807 fotografií
11. 12. 2024, meniny má: Hilda
Do konca septembra 2024 máte možnosť pripomienkovať Návrh nového územného plánu Mesta Košice.
Dovoľujeme si Vás pozvať na podujatie, ktoré sa uskutoční v Košiciach a obciach východného Slovenska od 04. do 05. novembra 2022.
Tatry potrebujú Vaše nápady. Ďalší z cyklov projektu Mestské zásahy sa blíži do finále.
V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.
Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?
Prof. Ing. arch. Bohumil Kováč, PhD.
47543
Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?
Význam regulácie v územnom plánovaní a samotnom územnom pláne spočíva v tom, že regulatívy vlastne vytvárajú pravidlá pre využitie území, a z pohľadu povoľovania výstavby miestny stavebný poriadok (porovnáva sa súlad stavby s územným plánom).
Každá z dvoch úrovní územného plánovania na úrovni obce môže:
poriadok sleduje urbanistickú koncepciu rozvoja obce (vízia celku)
podrobnejšiu víziu subcelku) vzniká podrobný zonálny stavebný poriadok, ktorý rozpisuje
pravidlá základného stavebného poriadku adresne na konkrétne pozemky (/parcely); takýto plán
môže čiastočne nahradiť mnohé funkcie územného rozhodovania.
Pojem vízia je kľúčovým pojmom, pretože regulatívy v regulačných resp. územných plánoch sú „len“ nástrojmi, ktoré k tomuto cieľu vedú. Vyššie uvedená spojitosť stavieb s územím (častí a celku) je súčasne argumentáciou opodstatnenosti spoločného zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku. Mohli a mali by sme hovoriť o stavebnom poriadku pre územia a o stavebnom poriadku pre jednotlivé stavby.
Základom každého poriadku sú pravidlá (regule), ktoré by mali definovať predovšetkým zmysel a ciele činností v území (víziu), spôsoby ako sa dá k týmto cieľom dopracovať a neprípustné spôsoby (činnosti), ktoré môžu tieto ciele ohroziť. Podľa povahy cieľa môžu mať tieto pravidlá rôznu mieru direktívnosti resp. voľnosti. Ak pre územie nie je spracovaný žiaden územný plán, musí niektoré základné parametre správania sa v území definovať zákon zákonným minimom (odstupy stavieb a pod.).
V urbanizme je tradícia vyjadrovať zámery ďalšieho rozvoja fyzickej
štruktúry územia grafickou formou. Je prípustné relatívne voľné
grafické vyjadrovanie v polohe štúdií, v polohe územných plánov ako
nástroja územného rozvoja je však potrebný grafický konsenzus. Toto
grafické vyjadrenie má byť jednoznačné, jednoduché a prehľadné.
Niektorí autori (7) uvádzajú, že voľbou regulatív je potrebné stanoviť
najmä kritériá pre „dobrý návrh prostredia“. A. Závracká (8) uvádza,
že kvantitatívne (numericky, indexami) nie možné vyjadriť všetky parametre
regulácie a je potrebná aj verbálna formulácia regulatívu, ktorá má byť
„presná, logická aby mohla byť spoľahlivým podkladom pre napĺňanie
obsahu regulatívu v nadväznej projekčnej činnosti, pri posudzovaní
v procese povoľovania stavieb ako aj pre administratívne a súdne
rozhodovanie“. Z toho vyplýva vážna potreba verbálneho vyjadrenia
pravidiel, ktoré musí byť jasné a právne jednoznačné.
Graficky vyjadrené a verbálne definované regulatívy tak, aby boli právne
jednoznačné a súčasne jednoduché, prehľadné a všeobecne zrozumiteľné
aj verejnosti.
Územný plán obce okrem iných cieľov stanovuje reguláciu funkčného využitia a priestorového usporiadania územia obce. Tieto dve stránky územného rozvoja sú neoddeliteľné z dôvodu, že každá funkcia má svoj špecifický priestorový prejav, ktorý je možné usmerňovať pomocou osobitných nástrojov regulácie.
Funkčným využitím územia pre potreby územného plánu obce môžeme rozumieť:
dopravného vybavenia, plochy vegetačných prvkov, parky); podľa miery zastúpenia danej
funkcie v území môže ísť o územia:
funkcie k hlavnej funkcii)
51 –79%* plochy
pozn: * % sú odporučením autora
Priestorovým usporiadaním územia pre potreby územného plánu obce môžeme rozumieť:
( funkčno-prevádzkové usporiadanie)
štruktúr (vyjadrenie zrnitosti štruktúry resp. prípustných a neprípustných spôsobov
zastavania územia), čo sa čiastočne dá vyjadriť aj pomocou určenia koeficientov
a výškovou reguláciou
plôch
Súbor regulatívov, ktoré vymedzuje územný plán, je vhodné rozdeliť do dvoch skupín (lit.1):
Základné (obligatórne) regulačné prvky územného plánu mesta z hľadiska formovania priestorovej štruktúry:
Pozn. : naša územnoplánovacia prax používa pre označenie toho istého javu, ktorý vyjadruje pomer vzťahu časti a celku, dva pojmy: koeficient a index. Správnejšie tento pomer vystihuje pojem koeficient a preto v ďalšom používame len toto označenie.
Doplnkové !fakultatívne) regulačné prvky územného plánu mesta z hľadiska formovania priestorovej štruktúry prezentujú regulatívy, ktoré vyjadrujú výrazovú stránku územia (obraz mesta) :
Uplatnenie fakultatívnych prvkov dáva územnému plánovaniu vlastnosti aj mestotvorného (urbanistického) nástroja).
Funkčná skladba a využitie územia, základné delenie :
V rámci funkčnej skladby treba v ÚP zabezpečiť plochy verejného záujmu nekomerčného využitia, najmä pre :
Územný plán ďalej vymedzuje :
ochrany pred rizikami ( riziká: záplavy, zosuvy, seizmicita, znečistenie pôdy…)
Kz(b) – koeficient zastavanosti (netto) – podiel plôch zastavanými stavbami (medzi ktoré sa nezapočítavajú plochy dopravných a inžinierskych stavieb) k celkovej ploche bilancovaného územia (vrátane plôch dopravy a TI),
Kz(n) – koeficient zastavanosti (brutto) – podiel plôch zastavanými stavbami a plochami dopravných a inžinierskych stavieb k celkovej ploche bilancovaného územia (vrátane plôch dopravy a TI)
Kpp – koeficient podlažných plôch ako podiel súčtu podlažných plôch k ploche územia resp. pozemku. Tento ukazovateľ sa spravidla určuje len s ohľadom na plochy nadzemných podlaží Kpp(n).
Napriek tomu, že regulácia stavieb smerom do hĺbky nemusí byť obmedzená, v niektorých prípadoch je však vhodné započítať aj podzemné podlažia a stanoviť celkovú záťaž územia podlažnými plochami Kpp©, ktorý potom predstavuje skutočnú zaťaž stavieb na územie (zohľadňuje napr. hľadiská nárokov na dopravu, infraštruktúru). Použitie Kpp by však malo byť na úrovni územného plánu obce najmä vo väčších sídlach skôr výnimočné, pretože regulácia sa predpisuje na urbanistické bloky zástavby a nie na parcely a jednotlivé stavby. Ak sa však ÚPN obce spracováva metodikou zóny (pre malé obce kde sa vníma aj vzťah regulácie k parcelám) je Kpp vhodným regulačným prvkom. Keďže Kpp vyjadruje objemovú záťaž územia danou funkciou, je vhodnejšie ho nahradiť vyjadrením pomocou kombinácie Kz(n) a neprekročiteľnou výškou (teda plocha x výška).
Kvp – koeficient vegetačných plôch ako požadovaný minimálny podiel vegetačných plôch v území k celkovej ploche územia (ľudovo nesprávne nazývaný koeficient zelene).
PNP – podiel nepriepustnosti povrchu (ISR – Impervious Surface Ratio – lit.3) – regulatív určujúci maximálny podiel nepriepustného povrchu, ktorý tvorí súčet zastavaných a spevnených plôch v území. V zahraničí sa tento ukazovateľ zavádza z dôvodu, že vysoký podiel zastavaných a spevnených plôch spôsobuje problémy a náklady s odvodom dažďových vôd ( v Bratislave v roku 2007 predpoklad 40,5 mil. Sk !), v makromerítku rýchly odvod vody prispieva k rizikám z povodní v povodí recipientu, k vysúšaniu krajiny a celkovej mikroklímy v sídle a v konečnom dôsledku môže ovplyvniť kapacity zásob podzemnej pitnej vody.
PpZ – podiel potencionálnej zelene v území – pomer medzi PNP a plochou územia. Hodnota koeficientu má význam pri posudzovaní územia z hľadísk ekologických, mikroklimatických, doplňovaní zásob podzemných vôd a z hľadísk estetických – (lit.3). ** Možnosti regulácie zelene ( uplatniteľné najmä na zonálnej úrovni):**
V husto zastavaných územiach je možné podiel zelene zvyšovať uplatňovaním zelených striech, terás, mobilnej zelene, zelených fasád a pod., t.j. architektonickými a nie „územníckymi“ opatreniami.
Eix – ekoindex (tu znie index lepšie ako koeficient…) – koeficient ktorý predstavuje podiel vodopriepustných povrchov a množstva zelene. Je ukazovateľ, ktorý charakterizuje ekologickú kvalitu plôch nezastavaných nadzemnými stavbami a súčasne v sebe zahrňuje množstvo zelene na danej ploche územia. Hodnota ekoindexu je nezávislá na počte obyvateľov, ktorí v danom území bývajú. Ekoindex pozostáva z dvoch zložiek – základného ekoindexu a doplnkového ekoindexu. Ekoindex sa dá použiť výlučne na hodnotenie segmentov územia so zástavbou. Ak chceme použiť ekoindex ako regulatív v územnom pláne, možno ho použiť, len ak súčasne určíme rozsah zastavaných plôch.
Na výpočet ekoindexu potrebujeme poznať výmeru :
Nespevnené plochy je treba rozčleniť podľa druhu vegetácie a stanoviť výmeru vodných plôch. Každý druh plochy má určenú hodnotu ekofaktora a pomocou neho sa vyráta hodnota základného ekoindexu. Doplnkový ekoindex sa vyráta pomocou výmery pôdorysnej plochy korún solitérnych stromov vysadených na spevnených plochách a zastavaných plochách a pomocou výmery plôch zelene na vodorovných, zvislých a šikmých plochách exterierových konštrukcií nadzemných a podzemných stavieb.
Výpočet základného ekoindexu Výmera jednotlivých druhov
nezastavaných plôch sa vynásobením príslušným ekofaktorom premení na
fiktívne, vážené ekoplochy. Základný ekoindex dostaneme ako pomer sumy
ekoplôch ku skutočnej výmere nezastavaných plôch.
Hodnoty ekofaktora jednotlivých plôch pre výpočet základného
ekoindexu:
Výpočet doplnkového ekoindexu
vynásobením príslušným ekofaktorom vyráta fiktívna ekoplocha a po jej predelení
skutočnou výmerou nezastavaných plôch dostaneme hodnotu doplnkového ekoindexu.
Hodnoty ekofaktora pre výpočet doplnkového ekoindexu:
Výsledný ekoindex Eix je súčtom základného a doplnkového ekoindexu. Teoretická maximálna hodnota základného ekoindexu jer 2,0, čo by zodpovedalo zástavbe v súvislom stromovom poraste bez akýchkoľvek spevnených plôch. Veľkosť doplnkového ekoindexu môže teoreticky dosiahnuť hodnotu okolo 1,0 pri vysokej hustote zástavby so zelenými strechami a fasádami.
Dôležitejším údajom ako je bilančný podiel zelene je však dostupnosť plôch verejnej zelene ( z najvzdialenejšieho miesta zóny alebo definovania metódou spádových území verejných parkov).
Dostupnosť parku – je ukazovateľ , ktorý dopĺňa ekoindex o sociálny rozmer a nahrádza tradičný, dnes už menej používaný ukazovateľ výmery zelene na obyvateľa. V tomto ukazovateli sa za park považuje súvislá plocha zelene o minimálnej výmere 5 000m2, a minimálnej šírke 25m, ktorá je verejne prístupná a je vybavená pre oddych návštevníkov. Dostupnosť parku sa hodnotí ukazovateľom, ktorý udáva percento obyvateľov bývajúcich vo vzdialenosti do 300m od parku.
Poznámky k vodopriepustnosti územia a k zadržiavaniu dažďovej vody v území
Otázka vodopriepustnosti územia a zadržania vody v území je jednou z aktuálnych úloh územného plánovania. Aj pri vyššej intenzite zástavby je možné hodnoty zadržania vody v území pozitívne ovplyvniť opatreniami na úrovni stavieb a ich exteriérov:
Z hľadiska vodo(ne)priepustnosti má osobitný význam jej definovanie
v zástavbe svahovitých území. Podľa najnovších zahraničných metodík
(publikované v lit.2) sa v svahovitom území ISR v území upravuje
koeficientom svahovitosti :
< 15% k=1,0; 15–20% k= 0,66; 20–25% k=0,33; >25% k=0 (čo v praxi
znamená, že pozemok 25% sklonu nemôže byť spevneňovaný a teda ani
zastavaný, tento problém je však riešiteľný terasovitou zástavbou a
opatreniami na zber dažďovej vody uvedený vyššie).
Koridory
Vymedzenie a definovanie charakteru koridorov v území má
funkčno-prevádzkový
a priestorotvorný význam. Koridory dopravy s tranzitom celomestského a
nadmestského významu. Regulácia sa obmedzuje na funkčné triedy
komunikácií, z hľadiska priestorového je vhodné definovať aj základné
profily.
Koridory technickej infraštruktúry definovať nie ako líniovú stavbu, ale ako disponibilný priestor ( s udaním jeho min. šírkiy) pre umiestnenie stavieb TI.
Koridory zelene ( buffery lit.2) – môžu byť súčasťou ÚSES, ako líniová kompozičná zeleň ( scénická ulica ). Do koridorov zelene môžu byť započítané napr. aj plochy súkromnej zelene, pokiaľ niesúe oddelené nepriehľadnými plotmi a pod. (potrebná je definícia regulácie hraníc pozemkov…)
Zmyslom koridorov je:
Sídelné tkanivá – vymedzenie a charakteristika
Vymedzenie sídelných tkanív je v podstate identické s vymedzením
územných urbanistických bilančných jednotiek. Tkanivá preddstavujú
segmenty zastavaného územia, ktorý má relatívne relatívne homogénnu
funkčno-priestorovú štruktúru. Z koridorov komunikácií môžu byť
zahrnuté len obslužné a prístupové komunikácie bez tranzitnej dopravy. Do
tkanív sa zahŕňa plocha statickej dopravy pre vlastnú potrebu územia.
Typológia sídelných tkanív je uvedená v tabuľke č.1 a 2. Takáto
nomenklatúra sídelných tkanív umožňuje aj na úrovni územného plánu
mesta diferencovať priestorovú štruktúru (tá istá funkcia môže mať aj
pri rovnakých koeficientoch využitia územia rôzne priestorové prejavy).
Definovanie neprekročiteľných hraníc územného rozvoja
mesta
Dôležitosť tohoto regulatívu spočíva v regulaácii extenzívneho rozvoja
zastavaného územia mesta do krajiny v katastri mesta. Tátob regulácia
vyjadruje pomer celkovo zastavaného územia mesta k jeho katastru. Tieto
údaje by už mali byť limitou definovanou z pozície vyššieho stupňa
ÚPD – regiónu.
Definovanie priestorovej štruktúry mesta
Priestorovou štruktúrou budeme rozumieť sústavu nosných verejných
urbánnych priestorov mesta
( ulice, námestia, nábrežia, parky…). Reguláciou priestorovej štruktúry
mesta získava jeho územný plán urbanistický charakter. Pre hľadanie a
artikuláciu priestorovej štruktúry je vhodné ako územnoplánovací podklad
obstarávať ( možnosti: pred zadaním alebo ako jeho súčasť; ako koncept
územného plánu) variantnú urbanistickú štúdiu mesta, ktorá ponúkne
víziu funkčného, priestorového a prevádzkového usporiadania mesta.
Vyjadrenie priestorovej štruktúry je možné pomocou definovania charakteru
rozhraní tkanív a koridorov (tab.3) alebo vzorovými priečnymi rezmi, ktoré
už z úrovne sídla definujú stavebné čiary a usporiadanie základných
priestorov mesta.
Regulácia výrazových prejavov priestorovej
štruktúry.
Problematika výškovej regulácie s priemetom na siluetu mesta,
priehľady…sú subjektívnou kategóriou a tieto otázky môže upraviť
územný plán jedine formou dohody, pre ktorú je najlepším podkladeom
urbanistická štúdia. Výnimku tvoria tie aspekty regulácie, ktoré
vyplývajú z iných zákonov ( napr. definovanie týchto parametrov ako
súčasti NKP, MPR a ich ochranných pásiem, OP prírodných zdrojov,
náletové kužele letísk…).
Územný plán ako základný stavebný poriadok mesta
V niektorých kajinách je územný plán súčasne základným stavebným
poriadkom mesta, slúžiacim na dosiahnutie želaných parametrov jeho obrazu.
Tieto regulatívy pôsobia relatívne obmedzujúco, ich použitie je vhodné
zvážiť. Môžu byť však užitočné pre zachovanie resp. podčiarknutie
genius loci mesta.
Predovšetkým ide o architektonický výraz tkanív :
Pozn.: Tieto zásady stavebného poriadku ešte nenahrádzajú potrebu územného plánu zóny.
Požiadavky na podrobnejšiu reguláciu Územný plán mesta ich odkazuje na podrobnejšie stupene ÚPD alebo ÚPP. Odporúča sa, aby územný plán mesta najmä s ohľadom na mieru urbanistickej stability, rozvojových predpokladov, ochrany a pod. vymedzil:
urbanistická jednotka – bilančná jednotka, ku ktorej
sa vzťahuje určovanie koeficientov, spravidla je identická s plochou
sídelného tkaniva
ako neprekročiteľná absolútna výška zástavby –
v m.n.m., resp. ako počet nadzemných podlaží
dostupnosť verejného parku – v metroch vzdušnou čiarou
z najvzdialenejšieho miesta bilancovaného územia
Okrem takejto súbornej tabuľky regulácie podľa urbanistických jednotiek je vhodný aj verbálny popis využitia a charakteru územia, napr.:
73 – zmiešané územie bývania, športu a občianskej vybavenosti, s prevahou obytných funkcií v bytových domoch. Na Trnavskej ceste sa stanovuje odstup náprotivných stavebných čiar min. 25m; nové objekty na tejto ulici musia vytvoriť podmienky pre vznik parteru vybavenosti a služieb.
Prof. Kováč pracuje ako vedúci Ústavu urbanizmu a územného plánovania. Je členom predstavenstva Slovenskej komory architektov a je členom Spoluku architektov Slovenska – Združenie urbanistov a územných plánovačov.
Literatúra :
(1) Kováč, Bohumil: Príspevok k metodike spracovania územných plánov,
In: Město, venkovský
prostor a krajina, zborník konferencie, FA ČVUT Praha, 2001, s. 61
(2) Maier, Karel: Názvosloví a pŕíklady metodiky užívané pro zpracování
regulačních plánů,
FA ČVUT Praha, 2001
(3) Moučka, Jan: Extensivní zástavby a krajina, Architektúra a urbanizmus,
SAV, 2006/07 v tlači
(4) Mužík, Jan: Obsahový standard územních a regulačních plánů, In:
Město, venkovský prostor
a krajina, zborník konferencie, FA ČVUT Praha,2001, s. 7
(5) Řezáč, Vít: Regulační plány v zemích EU a jejich souvislosti se
standardy územních plánů, In:
Město, venkovský prostor a krajina, zborník konferencie, FA ČVUT Praha,2001,
s.
(6) Řezáč, Vít: Pojetí funkčního využití území v regulačních
pálánech – zahraniční příklady, In:
Město, venkovský prostor a krajina, zborník konferencie, FA ČVUT Praha,2002,
s. 17
(7) Rodiek, Ion : Human Habitat, Landscape and Urban Planning, 73, zv.2–3
(8) Závracká, Andrea: Funkčno-priestorová tpológia sídiel a ich
centrálnych urbanistických obvodov
ako základ pre diferenciáciu funkčno-priestorových regulatívov, VÚ FA
STU,
ved. Komrska J., 1994
(9) VÚVA Brno : Zásady a pravidla územního plánování, diel 3: Koncepce
funkčních složek, 1983
Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené
ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne