Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť
625 územných plánov
947 článkov
4807 fotografií
11. 12. 2024, meniny má: Hilda
Do konca septembra 2024 máte možnosť pripomienkovať Návrh nového územného plánu Mesta Košice.
Dovoľujeme si Vás pozvať na podujatie, ktoré sa uskutoční v Košiciach a obciach východného Slovenska od 04. do 05. novembra 2022.
Tatry potrebujú Vaše nápady. Ďalší z cyklov projektu Mestské zásahy sa blíži do finále.
V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.
Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?
Ing.arch. Miloslava Pašková
59939
Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?
Základným cieľom územného plánovania je vytváranie predpokladov trvalého súladu civilizačných, prírodných a kultúrnych hodnôt v území. Tento cieľ zabezpečuje na všetkých stupňoch riadenia a plánovania prostredníctvom územnoplánovacích nástrojov, ktorými sú územnoplánovacia dokumentácia, územnoplánovacie podklady a územné rozhodovanie.
Určovanie regulatívov priestorového usporiadania a funkčného využívania územia patrí k najdôležitejším z úloh územného plánovania na dosiahnutie optimálneho priestorového usporiadania a funkčného využívania územia štátu, regiónov a obcí.
Od územných plánov sa očakáva jednak zabezpečenie ochrany pred nežiaducimi zmenami a jednak vytvorenie dostatočne širokej ponuky pre rozvoj územia.
Regulačný charakter má každý stupeň územnoplánovacej dokumentácie; každá z nich ustanovuje zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využitia územia a kým v KÚRS prevažujú zásady a v územných plánoch lokálnej úrovne – obce a zóny prevažujú regulatívy. Zásady aj regulatívy sa premietajú do záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie, ktorá sa stáva „miestnym zákonom“ po jej vyhlásení všeobecne záväzným nariadením vlády/vyššieho územného celku/obce.
Regulatív priestorového usporiadania a funkčného využitia je záväzná smernica, ktorou sa usmerňuje umiestnenie a usporiadanie určitého objektu alebo vykonávanie určitej činnosti v území. Je vyjadrený slovne, číselne a podľa možností aj graficky. Regulatív tým určuje hlavnú funkciu ale aj zakázanú, obmedzenú a prípustnú činnosť a funkciu v území vo vzťahu k hlavnej funkcii časti územia alebo k jeho priestorovému usporiadaniu.
Regulatívmi usmerňujeme výstavbu a činnosti v území – to znamená že v rámci ďalších povoľovacích konaní slúžia pre činnosť stavebného úradu v územných rozhodnutiach. Aj preto je požiadavka na jednoznačnosť regulatívov. Územné plány a v nich regulatívy musia zohľadňovať právoplatné územné rozhodnutia.
Regulatívy v ÚPD musia byť jednoznačné
Základné funkčné členenie rozlišuje územie zastavané
a nezastavané. Podľa využiteľnosti sa územie člení na stabilizované a
rozvojové.
Regulatívy funkčného využitia členia urbanizované plochy
na obytné , výrobné a pod. minimálne v členení podľa vyhlášky č.
55/2001 Z.z. Pre každú takúto plochu je potrebné stanoviť spôsob a
intenzitu využitia. Činnosti na danej ploche je potrebné zaradiť do
hlavných kategórií:hlavné funkčné využitie a funkčné využitie
prípustné, obmedzené a zakázané.
Regulatívy priestorového usporiadania vymedzujú plošné a
objemové limity využitia a vybavenia územia. Hlavnými nástrojmi
priestorovej regulácie sú regulatívy stanovujúce medzné a
neprekročiteľné podmienky obmedzujúcich využívanie plôch a objektov
z kvantitatívnych a kvalitatívnych podmienok napr. obmedzujúce intenzitu
využitia, výšku zástavby (koeficienty zastavanosti, podlažných plôch,
obostavaného priestoru) a regulačné čiary (stavebná čiara, uličná
čiara, hranice zástavby).
ÚPD musí vždy obsahovať záväznú časť vo forme regulatívov ako
samostatnú časť textovej časti a v grafickej časti. Regulatívy musia byť
vyjadrené zrozumiteľne, jednoznačne a vyjadrené vo fyzikálnych jednotkách,
matematickým vyjadrením, definíciou podľa právneho predpisu, platnej normy
alebo vo výklade pojmov v záväznej časti.
Regulatívy vyplývajúce z právnych predpisov nie je potrebné uvádzať.
Územný plán obce by nemal obsahovať regulatívy, ktoré sú obsahom
územného plánu zóny. Územným plánom zóny nie je možné meniť
záväznú časť územného plánu obce. V princípe územný plán zóny
spodrobňuje riešenie územného plánu obce; ak v rámci obstarávania
územného plánu zóny vyplynula potreba zmeniť niektorý regulatív
územného plánu obce, je potrebné najprv prostredníctvom zmien a doplnkov
zmeniť územný plán obce (záväznú časť). Pri obstarávaní územného
plánu je dôležité posúdiť vhodnú mieru regulácie daného územia,
pretože veľa prísnych regulatívov môže zamedziť ďalší rozvoj
územia.
Presné, zrozumiteľné a jednoznačné formulovanie regulatívov a najmä ich dodržiavanie v správnej praxi patrí k základným princípom zvyšovania právnej istoty a spoločenskej potreby územného plánovania.
Územný plán obce
Záväzná časť územného plánu obce obsahuje návrh regulatívov územného rozvoja s presne formulovanými zásadami priestorového usporiadania a funkčného využívania územia vyjadrených vo forme regulatívov obsahujúcich záväzné pravidlá, ktoré stanovujú opatrenia v území, podmienky využitia územia a umiestňovania stavieb. Do záväznej časti územného plánu obce sa začleňujú
Územný plán obce musí obsahovať grafickú časť podľa § 12 ods.
7 vyhlášky č. 55/2001 Z.z. pričom z hľadiska regulatívov najmä
komplexný výkres priestorového usporiadania a funkčného využívania
územia s vyznačenou záväznou časťou riešenia a verejnoprospešnými
stavbami, Mierka grafickej časti (hlavné výkresy v mierke 1 : 10 000 alebo
v mierke 1: 5 000, prípadne v mierke 1: 2 880 alebo v mierke 1 : 2 000,
podľa potreby doplnené výškopisom) má zodpovedať účelu na ktorý sa ÚPD
vypracúva – usmerňovanie výstavby a činností v území a teda aj na
činnosti stavebného úradu pri umiestňovaní stavieb a činností v územnom
konaní.
Základné funkčné členenie rozlišuje územie zastavané a nezastavané.
Podľa využiteľnosti sa územie člení na stabilizované a rozvojové.
Regulatívy funkčného využitia rozdeľujú urbanizované plochy na funkčné
využitie, ktoré vyhláška č. 55/2001 Z.z. definuje na nasledovné základné
účely využitia územia:
Obytné územia sú plochy, ktoré sú určené pre obytné domy a k nim prislúchajúce nevyhnutné zariadenia, napr. garáže, stavby občianskeho vybavenia, verejné dopravné a technické vybavenie, zeleň a detské ihriská. Územné a kapacitné usporiadanie jednotlivých zložiek obytných území vychádza najmä z hustoty obyvateľstva, druhu stavieb na bývanie a ich výškového usporiadania, dochádzkových vzdialeností a prístupnosti, z požiadaviek na vytváranie tichých priestorov a ľahkej orientácie; musí zodpovedať charakteru mestského alebo vidieckeho sídla, rázu krajiny a jej klimatickým podmienkam a zabezpečovať zdravé bývanie. Hustota, členenie a výška stavieb na bývanie musia umožňovať najmä dodržanie odstupov a vzdialeností potrebných na oslnenie a presvetlenie bytov, na zachovanie súkromia bývania, na požiarnu ochranu a civilnú obranu a na vytváranie plôch zelene. Obytné územia obsahujú aj
Zmiešané územia s prevažne mestskou štruktúrou sú plochy určené zväčša na občiansku vybavenosť, pre budovy a zariadenia turistického ruchu, miesta na zhromažďovanie a pre obytné budovy vrátane k nim patriacich stavieb a zariadení.
Zmiešané územia s prevahou plôch pre obytné budovy sú plochy umožňujúce umiestňovanie stavieb a zariadení patriacich k vybaveniu obytných budov a iné stavby, ktoré slúžia prevažne na ekonomické, sociálne a kultúrne potreby obyvateľstva a ktoré nemajú negatívny vplyv na životné prostredie, ani výrazne nerušia svoje okolie, napr. malé a stredné výrobné prevádzky a skladové plochy.
Výrobné územia sú plochy určené pre prevádzkové budovy a zariadenia, ktoré na základe charakteru prevádzky sú neprípustné v obytných, rekreačných a zmiešaných územiach,
Rekreačné územia obsahujú časti územia obcí, ktoré zabezpečujú požiadavky každodennej rekreácie bývajúceho obyvateľstva a turistov. Podstatnú časť rekreačných zón musí tvoriť zeleň, najmä lesy a sady, ovocné sady, záhrady a záhradkárske osady, trávne plochy a prípadne aj vodné toky a iné vodné plochy. Do rekreačnej plochy sa môžu umiestniť športové zariadenia, ihriská, kúpaliská, zariadenia verejného stravovania a niektorých služieb, centrá voľného času a zariadenia so špecifickou funkciou.
Územný plán zóny
Regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využitia v územnom pláne zóny sa vzťahujú k jednotlivým parcelám. Záväzná časť územného plánu zóny obsahuje presne formulovaný návrh regulatívov na funkčne a priestorovo homogénne jednotky a jednotlivé pozemky vychádzajúce zo zastavovacích podmienok na umiestňovanie stavieb, ktoré určujú spôsob využitia územia a obmedzujú, vylučujú alebo podmieňujú umiestňovanie stavieb na pozemku. Záväzná časť územného plánu zóny obsahuje
Územný plán zóny musí obsahovať grafickú časť podľa § 13 ods. 8 vyhlášky č. 55/2001 Z.z. pričom z hľadiska regulatívov najmä hlavný výkres priestorovej a funkčnej regulácie celého riešeného územia na podklade katastrálnej mapy s vyjadrením existujúceho stavu a regulovaného stavu, vymedzenie regulovaných priestorov regulačnými čiarami, určenie zastavovacích podmienok regulovaných priestorov a pozemkov vrátane určenia pozemkov na verejnoprospešné stavby, výkres verejnej dopravnej a technickej vybavenosti s vyznačením vstupov na pozemok,.
Mierka grafickej časti (hlavné výkresy, ktorých podkladom sú katastrálne mapy doplnené výškopisom najmä v mierke 1 : 500 alebo v mierke 1 : 1 000. Výkres širších vzťahov je v mierke 1: 5 000 alebo v mierke 1 : 2 000) má zodpovedať účelu na ktorý sa ÚPD vypracúva – umiestňovanie stavieb a činností v území a teda aj na činnosti stavebného úradu v územných konaniach
Zastavovacie podmienky na umiestnenie stavieb na jednotlivých pozemkoch určujú
Koeficient zastavanosti je pomer medzi plochou zastavanou stavbami a plochou pozemku. Index podlažných plôch je pomer medzi plochou nadzemných podlaží a plochou pozemku. Koeficient stavebného objemu udáva, koľko m3 stavby je prípustných umiestniť na 1 m2 plochy pozemku.
Nová právna úprava územného plánovania vychádza z tradícií územného plánovania, jeho postupnej modifikácie v deväťdesiatych rokoch a zo skúsenosti, že zmeny uskutočňované v území vždy ovplyvňujú širšie okolie, môžu výrazným spôsobom ovplyvniť jeho kvalitu a spätne kvalita prostredia vplýva na zmeny v území. Územné plánovanie vyjadruje potrebu spoločnosti usmerňovať využívanie územia a chrániť pri tom verejné záujmy. Územné plánovanie má nezastupiteľnú úlohu v koordinácii zámerov a záujmov v konkrétnom území a čase, poskytuje verejnej správe nástroj pre vytváranie predpokladov pre trvalo udržateľný rozvoj. Úspešnosť koordinačnej úlohy orgánov územného plánovania pri hľadaní súladu verejných záujmov nie je možná bez dohody o oprávnenosti, prospešnosti a postupnosti zmien v území a o ochrane hodnôt územia medzi orgánmi štátnej správy, ktoré chránia osobitných verejných záujmov, a územných samospráv, ktoré sú zodpovedné za rozvoj územia.
Podľa návrhu nového zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku účelom územného plánovania je utvárať predpoklady pre trvalo udržateľný rozvoj ) územia prostredníctvom sústavného a komplexného riešenia priestorového usporiadania a funkčného využívania územia, ktoré sleduje vytváranie podmienok pre výstavbu, hospodársky rozvoj, územnú súdržnosť, súdržnosť spoločenstiev obyvateľov v území, pre zachovanie alebo zlepšenie stavu životného prostredia so zámerom zosúladenia všetkých činností v území.
Územné plánovanie vo verejnom záujme vytvára podmienky pre zachovanie a rozvoj prírodných a civilizačných hodnôt územia vrátane urbanistických, pamiatkových a architektonických hodnôt v území. Chráni pritom krajinu ako dôležitú súčasť životného prostredia ľudí a základ ich identifikácie s prostredím.
Do novej právnej úpravy boli premietnuté tradičné a už všeobecne akceptované hodnoty nášho terajšieho územného plánovania. Sú to najmä princípy komplexnosti, koordinácie kontinuity, ktoré sa uplatňujú pri sledovaní stavu a možností prostredia, ako aj pri navrhovaní doplnkov a zmien a pri vytváraní podmienok pre ich uskutočňovanie. V právnych predpisoch štátov Európskej únie týmto prístupom zodpovedajú v zásade rovnaké, praxou overené základné nástroje priestorového a územného plánovania. V novom zákone sa nezmenila štruktúra jednotlivých stupňov územnoplánovacej dokumentácie a ani jej regulatívny charakter. Snahou novej právnej úpravy je preto vytvorenie štandardných podmienok (z pohľadu rozvinutých krajín Európskej únie) pre uskutočňovanie zmien v prostredí, umožňujúci vstup potencionálnych investorov a súčasne vytvárať podmienky pre právnu istotu pri realizácii ich aktivít porovnateľnú s podmienkami v ostatných členských štátoch Európskej únie.
Hlavné prínosy nového zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v oblasti územného plánovania sú:
Priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia je určenie prípustného spôsobu a intenzity využívania územia a organizácie činností v území.
Medzi najvýznamnejšie úlohy územného plánovania patrí najmä určenie regulatívov a zásad priestorového usporiadania a funkčného využívania územia. Podľa návrhu zákona regulatív priestorového usporiadania a funkčného využívania územia je slovne, číselne alebo graficky vyjadrený parameter, ktorým sa usmerňuje umiestnenie stavby alebo činnosti v území; regulatív určuje činnosť alebo funkčné využitie územia, rozsah a priestorové limity funkčného využitia, môže mať aj charakter obmedzenia, zákazu alebo charakter odporúčania určitej činnosti alebo funkcie v území. Zásada priestorového usporiadania a funkčného využívania územia je slovne vyjadrené usmernenie umiestnenia stavby alebo činnosti v území.
Vzhľadom na to, že v novom zákone nemeníme štruktúru ÚPD a obsah jej jednotlivých stupňov sa upresňuje a dopĺňa (o väzby na územnú súdržnosť, hospodársky rozvoj a sociálnu súdržnosť), regulatívy uplatňované podľa nového zákona sa v porovnaní so súčasnou praxou v zásade nezmenia.
Literatúra.:
Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené
ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne