ÚzemnéPlány.sk

Budimír

Obec Budimír sa nachádza 10 km severovýchodne od Košíc v blízkosti diaľnice Košice – Prešov.
Prvá písomná zmienka o obci Budimír pochádza z roku 1289, v listine, ktorá opisuje delenie majetkov Petra z Drienova medzi piatich synov, ku ktorému došlo v závere roku 1283. Takto získal Petrov syn Ján dediny Veľký a Malý Budimír (villa Bodomer Maior et Minor Bodomer). Teda už pred rokom 1283 to boli vyvinuté dediny. Historik Branislav Varsik sa domnieva, že „ich korene sú značne staré a siahajú až do 12. storočia. Synovia komesa Jána získali v roku 1300 z dedičstva po zomretom strýkovi Michalovi aj dedinu Bretejovce.“
Architektonicky význačný objekt kaštieľa v Budimíre je svojou polohou zďaleka dobre viditeľný v smere príchodu do Košíc.

Prešovský samosprávny kraj

Kraj sa rozprestiera v smere západ – východ. Dĺžkou 250 km približne trikrát prekonáva svoju šírku. Vypĺňa celú severovýchodnú časť Slovenska. Prešovský kraj má spoločné hranice s dvoma samostatnými štátmi, Poľskom (360 km), Ukrajinou (38 km) a s troma slovenskými krajmi, Košickým, Banskobystrickým a Žilinským samosprávnym krajom. V Prešovskom kraji leží najvýchodnejšia obec Slovenskej republiky – Nová Sedlica pri Humennom (22o34´ východnej geografickej dĺžky).

VÚC Trnavský kraj

Trnavský kraj sa rozprestiera na západe Slovenskej republiky. Kraj má spoločné hranice s troma krajinami – Českou republikou, Maďarskom a Rakúskom. Hraničným tokom s Českom a Rakúskom je rieka Morava. Západnú a severozápadnú časť kraja zaberá Záhorská nížina, ktorá sa delí na dva krajinné celky – Borská nížina a Chvojnická pahorkatina. Chvojnická pahorkatina na severovýchode hraničí s Bielymi Karpatmi, na východe s Myjavskou pahorkatinou, na juhu a západe s Borskou nížinou. Strednú a južnú časť Trnavského kraja zaberá Podunajská nížina ku ktorej patria dva krajinné celky – Podunajská rovina a Podunajská pahorkatina. Záhorská nížina a Podunajská nížina sú oddelené pohorím Malé Karpaty. V severovýchodnej časti zasahuje do územia Trnavského kraja výbežok Považského Inovca. Na juhu je hraničnou riekou s Maďarskou republikou rieka Dunaj.

Šuňava

Obec Šuňava vznikla 1.januára 1974 zlúčením obcí Nižná a Vyšná Šuňava. Členitý chotár obce, ležiacej na pomedzí Liptova a Spiša ovplyvňoval celkový charakter a intenzitu osídlenia od nepamäti. Keďže sa obec nenachádza pri hlavných cestných ťahoch, podarilo sa tu zachovať kus panenskej prírody, ktorá je stále častejšie navštevovaná a vyhľadávaná turistami a vášnivými hubármi. Zaujímavosťou v obci je Park dvoch morí umiestnený na námestí v centre obce.

Nová Polhora

Obec leží v urbanizačnom priestore krajských miest Košice a Prešov a na hlavnej sídelnej rozvojovej osi Košice – Prešov, v ktorej záväzná časť územného plánu VÚC Košického kraja stanovuje vytvárať územno-technické podmienky pre rozvoj osídlenia. Obec má teda značný rozvojový potenciál pre bývanie, výrobu a podnikateľské aktivity, ktorý je navyše podporený polohou na diaľnici D–1, rýchlostnej ceste R-2 a ceste III.tr.

Košice - Krásna - Mestská časť

Mestská časť Košice – Krásna sa nachádza v juhovýchodnej časti mesta Košice na oboch brehoch rieky Hornád. Susedí s mestskými časťami Nad Jazerom, Barca, Vyšné Opátske , Košická Nová Ves a Obcami Košická Polianka, Nižná Hutka, Vyšná Hutka.
Mestská časť Krásna leží 191 metrov n. m., v srdci Košickej kotliny a tvorí juhovýchodnú časť mesta Košice. Krásna je od roku 1990 jednou z 22 mestských častí mesta Košice. Jej vznik sa datuje do polovice 12. storočia a súvisí s postavením benediktínskeho kláštora, ktorý bol vysvätený v roku 1143. K tomuto kroku sa viaže prvá písomná zmienka.
V územnom pláne sú zapracované nové stavebné lokality na individuálnu bytovú výstavbu ( IBV Na hore, IBV DEVELOPMENT – Východ, IBV Pri hospodárskom dvore, IBV – Pri Jazere ), ako aj pre podnikateľskú činnosť.
Veľké rozvojové zámery aj v súvislosti s pripravovaným Východným mestom.

Vechec

Vechec leží na náplavovom kuželi v strednej časti údolia Lomnice, na styku severozápadného výbežku Východoslovenskej nížiny s úpätím Slánskych vrchov, v nadmorskej výške asi 184 m.

Východná a severná časť obce je odlesnená pahorkatina a využíva sa pre poľnohospodárske účely. Z hľadiska pôdneho tejto časti katastra prevládajú ilimerizované pôdy oglejené až glejené na sprašových a iných hlinách.

Severná časť obce siaha so Slánskych vrchov a je zalesnená. Najviac sú zastúpené porasty duba a buka. Najvýznamnejšie vrchy, ktoré sa nachádzajú v blízkosti obce sú: Kamenná, Cham, Džiar a Čachov. Obcou preteká potom Lomnica smerom zo západu na východ.
Vyššie položené Slánske vrchy patria do chladnej oblasti, pričom samotná obec patrí do miernej klímy. V tejto oblasti sú tie isté klimatické pomery, ktoré ovplyvňujú celé východné Slovensko.

Jarovnice

Jarovnice, jedna z mnohých typických obcí Šariša na východnom Slovensku v okrese Sabinov, sa rozprestierajú v Šarišskej vrchovine v údolí potoka Malej Svinky. Osídlené boli v neolite a v jej histórii sa spomínajú slovanské hrobové nálezy.