Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť
627 územných plánov
947 článkov
4807 fotografií
02. 08. 2025, meniny má: Gustáv
Do konca septembra 2024 máte možnosť pripomienkovať Návrh nového územného plánu Mesta Košice.
Dovoľujeme si Vás pozvať na podujatie, ktoré sa uskutoční v Košiciach a obciach východného Slovenska od 04. do 05. novembra 2022.
Tatry potrebujú Vaše nápady. Ďalší z cyklov projektu Mestské zásahy sa blíži do finále.
V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.
Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?
Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?
Mestská časť Košice – Krásna sa nachádza v juhovýchodnej časti
mesta Košice na oboch brehoch rieky Hornád. Susedí s mestskými časťami
Nad Jazerom, Barca, Vyšné Opátske , Košická Nová Ves a Obcami Košická
Polianka, Nižná Hutka, Vyšná Hutka.
Mestská časť Krásna leží 191 metrov n. m., v srdci Košickej kotliny a
tvorí juhovýchodnú časť mesta Košice. Krásna je od roku 1990 jednou
z 22 mestských častí mesta Košice. Jej vznik sa datuje do polovice
12. storočia a súvisí s postavením benediktínskeho kláštora, ktorý bol
vysvätený v roku 1143. K tomuto kroku sa viaže prvá písomná zmienka.
V územnom pláne sú zapracované nové stavebné lokality na individuálnu
bytovú výstavbu ( IBV Na hore, IBV DEVELOPMENT – Východ, IBV Pri
hospodárskom dvore, IBV – Pri Jazere ), ako aj pre podnikateľskú
činnosť.
Veľké rozvojové zámery aj v súvislosti s pripravovaným
Východným mestom.
Sídlisko KVP je mestská časť Košíc, súčasť okresu Košice II.
Výstavba sídliska začala v roku 1980. Posledné paneláky boli postavené
v roku 1989.
Mestská časť Košice – Šaca leží na rovinatom území vo výške 256 m. n. m v Košickej kotline, ktorá je zo severu ohraničená výbežkami Slovenského rudohoria, časť Volovské vrchy. Je situovaná asi 15 km juhozápadne od Košíc. Cez mestskú časť preteká potok Ida, ktorý sa vlieva do Bodvy.
Šaca vznikla územným spojením dvoch pôvodných obcí Šaca a Buzinka. Výhoda jej polohy spočíva v tom, že leží na významnom komunikačnom ťahu, ceste I/50, v trase Košice – Bratislava. V jej tesnej blízkosti sa na južnej strane (vo vzdialenosti cca 1 km) nachádza hutnícky gigant U.S.Steel Košice, s.r.o.
Už samotný názov „mestská časť“ hovorí, že je súčasťou Košíc. Bola k nim administratívne pričlenená v roku 1972 – v tom čase ako jeden z piatich obvodov mesta. V súčasnosti patrí medzi 22 mestských častí mesta Košice a je súčasťou okresu Košice II.
Mestská časť Košice – Šaca sa nachádza 15 km na juhozápad od
historickej časti mesta Košice a leží v 256 m nad morom. Pôvodne
samostatná dedina v minulosti pozostávala z obcí Šaca a Buzinka, ku ktorej
patrila osada Ľudvíkov Dvor. Obce boli administratívne spojené v roku
1943.
Prví ľudia sa na území Šace objavili v staršej dobe kamennej. V mladšej
dobe kamennej to boli ľudia bukovohorskej kultúry, ktorí osídlili severnú
časť chotára. V ďalších obdobiach toto územie je nepretržite obývané.
Ľudia tu nachádzali dobré podmienky pre život, úrodnú pôdu, lesy a stály
zdroj vody z potoka Idy.
Hlavné mesto Slovenskej Republiky. Nachádza sa v strednej Európe, na súradniciach 17°7' východnej dĺžky, 48°9' severnej šírky, 126 – 514 m nad morom. Rozprestiera sa po oboch brehoch rieky Dunaj, na upätí pohoria Malé Karpaty. Svojou rozlohou 367,58 km² je druhým najväčším mestom Slovenska (po meste Vysoké Tatry). Leží v blízkosti Česka, Rakúska a Maďarska. Je jediným hlavným mestom na svete, ktoré hraničí súčasne s dvoma krajinami (na juhu s Maďarskom, na západe s Rakúskom). Nachádza sa 60 km východne od Viedne, čím je súčasťou najtesnejšieho zoskupenia dvoch hlavných miest v Európe a s Viedňou, maďarským mestom Győr a moravským mestom Brno tvorí významný stredoeurópsky metropolitný región CENTROPE.
Nové mesto je jednak mestská časť Bratislavy v okrese Bratislava III, a jednak katastrálne územie v tejto mestskej časti, tvoriace zhruba jej východnú polovicu. Mestská časť má rozlohu 37,5 km², počet obyvateľov 37 418 a starosta je Ing. Richard Frimmel. Mestská časť sa delí na katastrálne územia: Nové Mesto a Vinohrady.
Obec Svinica sa nachádza 17 km východne od Košíc na ceste E 50. Administratívne patrí do okresu Košice-okolie v Košickom samosprávnom kraji. V strede obce je nadmorská výška 250 metrov. V obecnom chotári Slanských vrchov sa nadmorská výška pohybuje od 225 do 885 metrov. Svinica patrí medzi veľmi staré obce. V katastrálnej mape jej chotára sa uvádza vrch Várhegy, kde bolo staré, doposiaľ neprebádané hradisko. Vidieť ho bolo ešte koncom 19. storočia.
Obec Baška leží v západnej časti Košickej kotliny na východnom chrbte
Slovenského Rudohoria, v pahorkatine medzi Myslavským potokom a potokom Ida.
Obec svojim katastrálnym územím spadá pod územie Košického samosprávneho
kraja, 3 km západne od krajského mesta Košice. Patrí do okresu
Košice-okolie, ktorého 113 obcí obklopuje krajské mesto. Katastrálne
územie obce hraničí z východnej strany s katastrom mestskej časti
Myslava, zo severnej strany s katastrom obce Nižný Klatov a z juhozápadnej
strany s katastrami obcí Bukovec, Malá Ida a MČ Košice-Lorinčík.
Obec Baška spolu s okolitými obcami (spolu 17 ) založili región
Rudohorie.
Mesto Moldava nad Bodvou leží juhozápadne od Košíc na medzinárodnej ceste E 571 smerom na Rožňavu, vzdialenosť od Košíc je cca 28 kilometrov. V týchto miestach sa končí Košická kotlina a začína sa rozmanitý terén Slovenského krasu. V okolí sa nachádza na západe Drienovec a Turňa nad Bodvou s ruinami stredovekého hradu, na severe Jasov s presláveným kláštorom premonštrátov a druhé najväčšie mesto okresu Košice-okolie – Medzev, kúpele Štós i 1246 metrov vysoká Kojšovská hoľa. Nadmorská výška chotára sa pohybuje v rozmedzí od 203 do 284 metrov n. m. Cez mesto prechádza 21. poludník.
Obec Budimír sa nachádza 10 km severovýchodne od Košíc v blízkosti
diaľnice Košice – Prešov.
Prvá písomná zmienka o obci Budimír pochádza z roku 1289, v listine,
ktorá opisuje delenie majetkov Petra z Drienova medzi piatich synov, ku
ktorému došlo v závere roku 1283. Takto získal Petrov syn Ján dediny
Veľký a Malý Budimír (villa Bodomer Maior et Minor Bodomer). Teda už pred
rokom 1283 to boli vyvinuté dediny. Historik Branislav Varsik sa domnieva, že
„ich korene sú značne staré a siahajú až do 12. storočia. Synovia
komesa Jána získali v roku 1300 z dedičstva po zomretom strýkovi
Michalovi aj dedinu Bretejovce.“
Architektonicky význačný objekt kaštieľa v Budimíre je svojou polohou
zďaleka dobre viditeľný v smere príchodu do Košíc.
Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené
ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne