ÚzemnéPlány.sk

Košice

Košice sú metropolou východného Slovenska a sú druhým najväčším mestom v štáte. Mesto je centrom Košicko-prešovskej aglomerácie, čo je najväčšia aglomerácia na Slovensku.
Košice majú silnú pozíciu v rámci Karpatského euroregiónu, ktorého slovenská sekcia tu má sídlo. Spolu s partnerským mestom Miškovec vytvorilo v roku 2000 metropolitný Euroregión Košice-Miskolc.
Odrazom bohatej histórie mesta je jeho centrum s početnými klenotmi gotickej, barokovej, klasicistickej a historizujúcej architektúry, ktoré tvorí najväčšiu mestskú pamiatkovú rezerváciu na Slovensku. Jej najvýznamnejšou dominantou je najväčšia gotická katedrála na Slovensku Dóm svätej Alžbety. Hlavná ulica lemovaná palácovými a meštianskymi domami s reštauráciami, butikmi a kaviarňami je promenádnym korzom mesta. V roku 2006 Košice navštívilo 260-tisíc turistov, pričom v meste je asi 7000 ubytovacích lôžok.

Mesto zvíťazilo nad Prešovom, Martinom a Nitrou v súboji o prestížny titul Európskeho hlavného mesta kultúry, ktoré bude hostiť v roku 2013.

Košice - Juh - Mestská časť

Južná časť mesta vznikla v období rozvoja obchodu ako pokračovanie historického centra Košic. V stredoveku sa tu nachádzali prímestské osady Bednárska, Špitálska a Ludmanova Ves. Najstaršou známou stavbou na území mestskej časti bol mestský špitál (hospitale, xenodochium) s kostolíkom sv. Ducha na Južnej triede, postavený pravdepodobne v polovici 13. storočia. V priebehu stáročí boli tieto budovy viackrát zničené a opakovane postavené. Barokový kostol, ktorý dnes tvorí centrum areálu, postavili v rokoch 1730 – 1733. Obraz hlavného oltára kostolíka s námetom zoslania sv. Ducha je od J. Mathausera a pochádza z roku 1894. Unikátom je freska pri vchode, znázorňujúca kostol a mestské hradby. Komplex v súčasnosti slúži ako domov dôchodcov. Ďalším kostolom v tejto mestskej časti je rímskokatolícky kostol Kráľovnej pokoja, postavený v rokoch 1938 – 1939. Veža kostola je vysoká 32 metrov. Na Rastislavovej ulici sa nachádza Verejný cintorín.

MČ Košice-Juh má v súčasnosti polyfunkčný charakter. Striedajú sa tu obytné zóny s priemyselnými. Rozvoj priemyselnej výroby v Košiciach je úzko spätý s územím našej mestskej časti.

Košice - Myslava - Mestská časť

Myslava bola pričlenená ku Košiciam v roku 1969. Stavebná uzávera v tomto období zabrzdila rozvoj obce. Mladé rodiny sa začali sťahovať do iných mestských častí a z približne 2300 obyvateľov poklesol počet na terajších približne 1600. Rozloha Myslavy je 5,9 km štvorcových a je zaujímavosťou, že v 767 hektárovom katastri obce sa nachádza celá mestská časť Košice – Sídlisko KVP.

Košice - Staré Mesto - Mestská časť

Hlavné košické námestie. Vstup do historickej zóny mesta Košice. V súčasnosti neslávne známe v súvislosti s príchodom veľkého investora – AuPark.

Košice - západ - Mestská časť

Mestská časť Košice – Západ má rozlohu 5,32 km² a počtom obyvateľov 42 150 je najväčšou MČ v Košiciach. Nachádza sa na západ od centrálnej mestskej zóny a tvorí jeden z jej sídliskových satelitov.
Výstavba sídliska s prívlastkom Terasa alebo inak Nové Mesto sa začala v polovici šesťdesiatych rokov v spojitosti s výstavbou Východoslovenských železiarní. Celá mestská časť je rozdelená na osem územných celkov – Lunikov ktorých centrum tvorí obchodné stredisko, priľahlá zeleň a fontány.

Deviatym a najmladším zastavaným územím je lokalita individuálnej bytovej výstavby v ktorej sa nachádza cca 200 rodinných domov. Územím zároveň vedie cesta I. triedy E50, ktorá má význam pre medzinárodnú dopravu.
Bývanie v mestskej časti Košice – Západ, s počtom cca 15000 bytových jednotiek zabezpečuje kvalitné bývanie všetkým generáciám obyvateľov hlavne vďaka kompletnej vybavenosti i blízkosti centra mesta. Rozvinutá cestná sieť zabezpečuje v mestskej časti dopravu a dostupnosť všetkými smermi v rámci územia mesta a jeho okolia.
Sídlisko Terasa napriek svojmu obytnému charakteru , má svoje oddychové zóny a parky s množstvom zelene. V mestskej časti sa nachádza i najväčšie miestne trhovisko, ktoré je tradične využívané na predaj ovocia a zeleniny, kvetov i iných produktov.

Košice - Krásna - Mestská časť

Mestská časť Košice – Krásna sa nachádza v juhovýchodnej časti mesta Košice na oboch brehoch rieky Hornád. Susedí s mestskými časťami Nad Jazerom, Barca, Vyšné Opátske , Košická Nová Ves a Obcami Košická Polianka, Nižná Hutka, Vyšná Hutka.
Mestská časť Krásna leží 191 metrov n. m., v srdci Košickej kotliny a tvorí juhovýchodnú časť mesta Košice. Krásna je od roku 1990 jednou z 22 mestských častí mesta Košice. Jej vznik sa datuje do polovice 12. storočia a súvisí s postavením benediktínskeho kláštora, ktorý bol vysvätený v roku 1143. K tomuto kroku sa viaže prvá písomná zmienka.
V územnom pláne sú zapracované nové stavebné lokality na individuálnu bytovú výstavbu ( IBV Na hore, IBV DEVELOPMENT – Východ, IBV Pri hospodárskom dvore, IBV – Pri Jazere ), ako aj pre podnikateľskú činnosť.
Veľké rozvojové zámery aj v súvislosti s pripravovaným Východným mestom.

Košice - Košická Nová Ves - Mestská časť

Košická Nová Ves je mestskou časťou Košíc, druhého najväčšieho mesta na Slovensku. S centrom mesta ju spájajú autobusové a trolejbusové linky MHD. V obci je zriadená materská škola a Detský domov. Športové aktivity sa realizujú na futbalovom štadióne a tenisových dvorcoch. V poslednom období sa tu rozvíja i podnikateľská činnosť, pribudli obchody, reštaurácie a služby. Blízkosť mesta a príjemné prostredie sa stalo atraktívnym pre bývanie a prinieslo rozmach výstavby nových rodinných domov.

Geča

Geča leží v Košickom kraji na východnom Slovensku v juhovýchodnej časti Košickej kotliny na terasovej plošine Hornádu 12 km od Košíc.
Z hľadiska administratívno – správneho patrí obec Geča od 1.7.1996 na základe nového územného členenia pod Košický kraj, okres Košice – okolie.

Riešené územie obce Geča je súčasťou regiónu Abov – urbanizačného priestoru sídla Košice a okresu Košice okolie. V užšom rámci tvoria obce Geča, Valaliky a Čaňa aglomerovanú územnú jednotku, v ktorej dochádza k procesu profilácie a rozvoju interakčných komponentov. V širšom kontexte spolupracuje v mikroregióne Hornád 15 obcí. Najdôležitejšie multifunkčné väzby spájajú obec Geča s metropolitným mestom Košice a to jednak na úseku pracovných príležitostí a jednak na úseku zariadení vyššej občianskej vybavenosti. Vlastné katastrálne územie, susedí z južnej strany s katastrálnym územím obce Čaňa, z východnej strany je katastrálne územie obce Nižná Myšľa, zo severu s katastrálnym územím obce Valaliky a katastrálnym územím obce Kokšov-Bakša, zo západnej strany s katastrálnym územím obce Haniska.

Košice - Sídlisko KVP - Mestská časť

Sídlisko KVP je mestská časť Košíc, súčasť okresu Košice II.
Výstavba sídliska začala v roku 1980. Posledné paneláky boli postavené v roku 1989.

Košice - Šaca - Mestská časť

Mestská časť Košice – Šaca leží na rovinatom území vo výške 256 m. n. m v Košickej kotline, ktorá je zo severu ohraničená výbežkami Slovenského rudohoria, časť Volovské vrchy. Je situovaná asi 15 km juhozápadne od Košíc. Cez mestskú časť preteká potok Ida, ktorý sa vlieva do Bodvy.

Šaca vznikla územným spojením dvoch pôvodných obcí Šaca a Buzinka. Výhoda jej polohy spočíva v tom, že leží na významnom komunikačnom ťahu, ceste I/50, v trase Košice – Bratislava. V jej tesnej blízkosti sa na južnej strane (vo vzdialenosti cca 1 km) nachádza hutnícky gigant U.S.Steel Košice, s.r.o.

Už samotný názov „mestská časť“ hovorí, že je súčasťou Košíc. Bola k nim administratívne pričlenená v roku 1972 – v tom čase ako jeden z piatich obvodov mesta. V súčasnosti patrí medzi 22 mestských častí mesta Košice a je súčasťou okresu Košice II.

Mestská časť Košice – Šaca sa nachádza 15 km na juhozápad od historickej časti mesta Košice a leží v 256 m nad morom. Pôvodne samostatná dedina v minulosti pozostávala z obcí Šaca a Buzinka, ku ktorej patrila osada Ľudvíkov Dvor. Obce boli administratívne spojené v roku 1943.
Prví ľudia sa na území Šace objavili v staršej dobe kamennej. V mladšej dobe kamennej to boli ľudia bukovohorskej kultúry, ktorí osídlili severnú časť chotára. V ďalších obdobiach toto územie je nepretržite obývané. Ľudia tu nachádzali dobré podmienky pre život, úrodnú pôdu, lesy a stály zdroj vody z potoka Idy.