Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť
625 územných plánov
947 článkov
4807 fotografií
13. 12. 2024, meniny má: Lucia
Do konca septembra 2024 máte možnosť pripomienkovať Návrh nového územného plánu Mesta Košice.
Dovoľujeme si Vás pozvať na podujatie, ktoré sa uskutoční v Košiciach a obciach východného Slovenska od 04. do 05. novembra 2022.
Tatry potrebujú Vaše nápady. Ďalší z cyklov projektu Mestské zásahy sa blíži do finále.
V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.
Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?
Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?
Michal Burák patrí k architektom, ktorí sa venujú navrhovaniu budov aj územnému plánovaniu. Prácu v oboch sférach považuje za vzájomne prínosnú, dokáže sa vďaka nej pozrieť na budovu v širších súvislostiach a, naopak, pri územnom plánovaní myslieť na reálnu mierku či detail navrhovaných priestorov, v akej človek v skutočnosti žije. Tieto dve oblasti mu však akoby nestačili. Venuje sa aj výstavám, tvorbe knižných publikácií o architektúre a urbanizme a hlavne vývoju a prevádzkovaniu informačného portálu o územnom plánovaní, k čomu ho motivuje hlavne snaha o participáciu verejnosti na procese územného navrhovania.
Na pravom brehu Dunaja má v oblasti zdrže Hrušov v Čunove vyrásť nové medzinárodné stredisko športu a cestovného ruchu Danubia Park. V areáli sa na ploche 220 hektárov pripravuje výstavba množstva zariadení a atrakcií pre rekreačných i vrcholových športovcov, turistov aj bežných návštevníkov. Investor, ktorým je spoločnosť Danubia Invest, nedávno hľadala prostredníctvom urbanisticko-architektonickej súťaže vhodné riešenie niektorých objektov Danubia Parku. Táto verejná anonymná súťaž, ktorá bola overená Slovenskou komorou architektov, priniesla zaujímavé výsledky.
Mnohé európske mestá, ktoré ležia na brehoch riek – často oveľa menej majestátnych, ako je Dunaj –, si svoje nábrežie naplno užívajú. Nábrežie Dunaja v Bratislave však patrilo ešte donedávna k tým častiam mesta, ktoré akoby ani neboli súčasťou centra hlavného mesta stredoeurópskeho štátu. To sa však začalo v posledných rokoch meniť. Pribudli tu novostavby, niektoré objekty sa zrekonštruovali a takisto sa vybudovala protipovodňová ochrana. Bratislavčania boli však naučení vnímať nábrežie, iba keď cestovali cez most na druhú stranu rieky. Mesto sa však musí vedieť ukázať aj od rieky. Nasledujúce série fotografií približujú, ako sa nábrežie menilo z pohľadu človeka, ktorý sa mestom plaví na lodi, či už ide o turistu prichádzajúceho do Bratislavy na výletnej lodi, alebo jednoducho Bratislavčana, ktorý sa mestom plaví na svojom kanoe podobne ako autor fotografií. Fotografie vznikli v rozpätí rokov 2007 až 2010 – pozrime sa, ako sa za tieto štyri roky nábrežie menilo.
Krajina je priemetom našej spoločnosti. Vnímať ju s fotoaparátom v ruke je často možnosťou poznávať fascinujúci príbeh histórie a súčasnosti zhmotnený na konkrétnom mieste. Každé obdobie vtláča krajine svoje stopy. Pozrime sa na niekoľko pozitívnych i negatívnych „odtlačkov“, ktoré ostali v krajine ako doklad svojej doby.
Dva prístupy k tvorbe v krajine na príkladoch z Dúbravice a Detvy
Krajina inšpiruje nielen umelcov, ale aj mnohých vnímavých ľudí k interakcii. Sama je dielom neustále pretváraným a ovplyvňovaným pôsobením človeka a je aj galériou. Je priestorom na vnímanie aj kreativitu. Svojou dynamikou dáva každému zásahu do nej jedinečnosť a neopakovateľnosť. Na nasledujúcich stránkach predstavíme dva landartové projekty, ktoré vznikli na Slovensku v lete tohto roku.
Pred 11 rokmi sa podpísal Európsky dohovor o krajine, ktorého cieľom je chrániť, udržateľne využívať a v prípade potreby regenerovať či revitalizovať všetky typy krajín v členských štátoch Rady Európy. Nemenej dôležitý pre nás je rok 2005, keď k dohovoru pristúpila aj Slovenská republika. Odvtedy sa aj na nás v plnej miere vzťahujú z neho vyplývajúce povinnosti a záväzky. V snahe nájsť čo najkomplexnejšiu odpoveď na otázku, ako ich plníme, sme vo februári 2010 oslovili 35 aktívnych mimovládnych organizácií pôsobiacich na Slovensku.
Kalvária nepochybne predstavuje mocný kresťanský symbol. Popri významnom religióznom aspekte, ktorý, pochopiteľne, pretrváva dodnes, je zaujímavé vnímanie kalvárií ako krajinno-architektonického priestoru. Genius loci určitého miesta sa skladá, ak sa to dá tak jednoducho vyšpecifikovať, z viacerých vrstiev, ktoré spoločne pôsobia na vnímanie návštevníka, a tým determinujú vzťah vnímateľa voči predmetu vnímania – samotnému miestu.
Ráz krajiny patrí k hodnotám, ktoré spoluvytvárajú identitu každého národa. Utváranie krajiny je neopakovateľné a všetkým známe scenérie skrývajú okrem estetických hodnôt aj hlbšie hodnoty duchovné – symboly histórie a svojbytnosti národa. Dochovaný ráz krajiny je hodnotou, ktorá nás spája s prostredím, v ktorom žijeme, s jeho prírodnou podstatou a s jeho kultúrnym a historickým vývojom. Ochrana krajinného rázu cenných a jedinečných krajín – zachovanie podstatných rysov ich obrazu – je dôležitou, diskutovanou a dnes aj často riešenou úlohou v plánovaní krajiny, v územnom plánovaní a vo výstavbe. Metodické materiály venované postupom hodnotenia krajinného rázu už existujú a jeho ochrana je zakotvená v rozhodovacích procesoch.
Problémy a riešenia
V rámci tvorby krajiny sa v poslednom období dostávajú do centra záujmu aj dlho zanedbávané problémy kontaktu sídla s jeho bezprostredným okolím, s krajinou v jej rôznych funkčných typoch. Postupujúci urbanizačný proces sa výrazne prejavuje práve v území okrajovej zóny sídiel, kde sa stretá vytvorené prostredie a prvky a systémy prírodného charakteru. Kontaktové zóny sa vyznačujú veľkou dynamikou premien, prelínaním týchto dvoch prostredí a konfliktmi, ktoré z toho vyplývajú. Degradácia týchto plôch v procese urbanizácie a priemyselného rozvoja a na druhej strane ich narastajúci význam pre rekreačný a psychosomatický režim sídla vyžadujú a postupne aj získavajú čoraz väčšiu pozornosť urbanistov a krajinárov.
Pojem kultúrna krajina je široký a rezonuje postupne vo viacerých oblastiach nášho života. Udomácňuje sa u nás od konca minulého storočia, dnes je už pomerne frekventovaný a hlásia sa k nemu viaceré rezorty, nájdeme ho dokonca v zákonoch. V prípade konkrétneho pripravovaného kroku novodobého zásahu do krajiny sa však ťažko hľadá ten zodpovedný rezort či inštitúcia, ktorá by kvalifikovane a kompetentne vedela zasiahnuť do procesu a usmerniť ho tak, aby výsledok nebol devastáciou prostredia, ale skôr prínosom k jeho vnímaniu a vyzneniu.
Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené
ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne