Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť
624 územných plánov
947 článkov
4806 fotografií
10. 12. 2023, meniny má: Radúz
Dovoľujeme si Vás pozvať na podujatie, ktoré sa uskutoční v Košiciach a obciach východného Slovenska od 04. do 05. novembra 2022.
Tatry potrebujú Vaše nápady. Ďalší z cyklov projektu Mestské zásahy sa blíži do finále.
V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.
Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?
V poradí prvé stretnutie s verejnosťou k pripravovanému Manuálu tvorby verejných priestorov Prešova zorganizovali Atrium Architekti v Libresso caffe 3.3.2018 v Prešove.
Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?
Diskusné stretnutie Nitra – investičné priority a zámery, ktoré pod záštitou primátora mesta Nitra Jozefa Dvonča usporiadal internetový časopis Stavebné fórum.sk, prinieslo do uvedených otázok nové svetlo.
„Slovensko – Malá Veľká Krajina“ – slogan, ktorým už niekoľko rokov presviedčame zahraničie o kvalitách ponuky našej krajiny a jej zariadení cestovného ruchu pre návštevníkov. Ešte dlhšie sa tradujú slovné proklamácie štátu o veľmi dobrých prírodných a geografických podmienkach na rozvoj aktívneho cestovného ruchu ako odvetvia, ktoré by mohlo byť jedným z hlavných zdrojov tvorby hrubého domáceho produktu. Skutočnosť ale za týmito proklamáciami výrazne zaostáva. Dokonca aj v niekdajších tradičných a v minulosti hojne navštevovaných strediskách cestovného ruchu.
Slovensko je svetovou veľmocou v počte zrúcanín hradov a zámkov. Ich konzervácia a obnova však zaostáva. Pamiatkový úrad eviduje vyše 14-tisíc nehnuteľných kultúrnych pamiatok. Vlastní ich štát, obce, samosprávne kraje, cirkvi, právnické aj fyzické osoby, zahraniční majitelia a firmy. Vyše 4-tisíc je v dobrom stave, viac ako 560 v dezolátnom a zhruba 700 sa obnovuje. Najviac ohrozené sú hrady Tematín, Pajštún, Turňa, synagóga vo Vrbovom, kaštieľ v Bošanoch, niektoré domy v Spišskom Podhradí či ľudová architektúra v pamiatkových rezerváciách Osturňa, Ždiar a Podbieľ.
Banská Štiavnica je jedným z najčarovnejších a historicky najzaujímavejších miest na Slovensku. V roku 1993 sa mestu dostalo najvyššieho medzinárodného uznania, keď bolo historické jadro mesta spolu s technickými pamiatkami v okolí zapísané do zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Koncom roka 2009 však pribudlo Banskej Štiavnici ďalšie ocenenie. V súťaži Kultúrna pamiatka roka 2008, ktorej vyhlasovateľom a organizátorom je Ministerstvo kultúry SR, zvíťazila Banská Štiavnica v kategórii Príprava a realizácia obnovy historického prostredia vďaka kvalitne zrealizovanej úprave verejných priestranstiev historického centra Banskej Štiavnice – Námestia sv. Trojice, Radničného námestia, Ulice A. Kmeťa a Starozámockej, Novozámockej, Dolnej ružovej a Hornej ružovej ulice. Aké špecifiká má územné plánovanie v tomto nezabudnuteľnom meste, ktoré dýcha históriou?
V dnešných meniacich sa časoch hľadá vidiek svoju tvár. Diskusia medzi urbanitou a ruralitou je neodkladná, osobitne v kruhoch našej profesie. Na vrchole pyramídy otázok tohto zamerania objavíme tajuplné slovo – pomešťovanie, ktoré nie je len pojmom sociologického dobrodružstva. Pomešťovanie je vážnou civilizačnou a kultúrnou témou architektúry a urbanizmu. Téma sa začína otázkou – má vidiek právo mať svoju architektúru? Ako sa to prejavuje v tvorbe verejných priestorov? Odpoveď hľadajme a analyzujme v niektorých projektoch.
Metropola Slovenska predstavuje súčasť veľkého územného celku, ktorého obyvatelia využívajú široké spektrum služieb vrátane dopravných. V nadväznosti na územný plán, ako aj smernú veľkosť mesta treba nájsť odpoveď na otázku, ako zvládnuť jeho dynamický potenciál v medziach existujúcej i plánovanej dopravnej infraštruktúry. Prax totiž teóriu evidentne usvedčila z toho, že rozvojový scenár individuálnej ani hromadnej dopravy sa v Bratislave nikdy neplnil. Vzhľadom na prudko sa zhoršujúcu situáciu dopravní odborníci už dávno kritizujú nedostatočný počet mimoúrovňových riešení a premostení Dunaja.
Diskusné stretnutie pod týmto názvom, ktoré na posledný májový deň zorganizoval internetový časopis Stavebné fórum.sk v banskobystrickom Hoteli Dixon pod záštitou primátora mesta Banská Bystrica Ivana Saktora, si vzalo na mušku ďalšie významné krajské centrum na Slovensku. V akom stave sa tu nachádzajú jednotlivé segmenty realitného developmentu, prečo je tento región z pohľadu dopadov krízy atypický, na ktoré priority kladie dôraz nový územný plán mesta, aké sú popri cestovnom ruchu a doprave jeho najslabšie stránky a čo by mu mohlo v ďalšom vývoji najviac pomôcť?
V minulosti sa na Slovensku ozývali hlasy, že v budovaní priemyslených parkov sme už „zmeškali vlak“. Nástup svetovej finančnej a hospodárskej krízy ich ešte zosilnil. Dnes sa však zdá, že to tak nie je. Väčšina odborníkov z radov miestnych i krajských samospráv, rozvojových a podnikateľských agentúr, projektových organizácií, ale aj existujúcich priemyslených parkov, investorov a výrobných firiem, ktorí sa 21. 4. 2010 stretli v Košiciach na diskusnom stretnutí internetového časopisu Stavebné fórum.sk Priemyselné parky na východe: úspešné i problémové riešenia, sa zhodla na tom, že po mesiacoch recesie sa črtá opätovné oživenie.
Najnovšie čísla k prvému administratívnemu štvrťroku hovoria o miernom, ale istom absolútnom raste. Moderný kancelársky sektor v metropole Slovenska dosiahol ku koncu marca 2010 celkový objem (Office Stock) 1,33 milióna m2. Plošný prírastok za posledných 12 mesiacov tak predstavuje 145-tisíc m2, čo znamená od začiatku roka 2009 nárast o 10 %, voči rovnakému obdobiu vlani pokles o 12 %. Medzikvartálna bilancia zostala v podstate vyrovnaná. Aspoň tak to vypovedajú výsledky prieskumu realitno-poradenskej spoločnosti CB Richard Ellis.
Mesto Košice hľadalo prostredníctvom urbanisticko-architektonickej súťaže projekt na úpravu a rekonštrukciu bývalých vojenských Kasární kapitána Jaroša a skladov na kultúrne zariadenie tak, aby bolo prepojené s okolím. V súťaži zvíťazil prešovský ateliér ZeroZero.
Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené
ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne