ÚzemnéPlány.sk

Autor

Martina Jakušová

Autor fotografií

autorka

Zdroj

Urbanita

Zobrazení

33336

Dátum vydania

21. 07. 2010

Kategórie článku

• Regionálny rozvoj a investície

Súvisiace články

• Skalica – kráľovná Záhoria
• Poslanie architektov a urbanistov pri rozvoji miest a obcí
• Ekonomický a investičný potenciál mesta Banská Bystrica
• Tempo obnovy slovenských hradov, zámkov a kaštieľov pokrivkáva
• Michalovce a Zemplínska šírava: perspektíva vzájomnej symbiózy
• REGENERACE HISTORICKÉHO JÁDRA MĚSTA PÍSEK

Hodnotenie článku

Článok sa mi páči / nepáči

39%

Celkový počet hlasov: 1795

Banská Štiavnica nechce byť skanzenom

Prvý územný plán Banskej Štiavnice spracovali architekti Kalivoda a Paulík v roku 1950. V roku 1978 bol dopracovaný územný plán sídelného útvaru, ktorého riešiteľom bol architekt Vincent Maník. V tomto návrhu sa počítalo s estakádou oddeľujúcou historické jadro od južnej časti mesta, čo by necitlivo zasiahlo do tváre mesta, premostenie sa však, našťastie, nezrealizovalo. Keďže tento územný plán mesta už nenapĺňal meniace sa potreby mesta, v roku 2000 mesto pristúpilo k obstarávaniu nového územného plánu.

Šesť náročných rokov

Po prípravných prácach a prieskumoch a rozboroch sa v roku 2003 pripravilo nové zadanie, no až v roku 2006 sa územný plán, ktorého autorom je Ing. arch. Gabriel Szalay z AGS ateliéru Prievidza, dostal do platnosti.
„Šesť rokov je pomerne dlhý čas, no je dôsledkom špecifík, ktoré Banská Štiavnica má. Celé riešené územie patrí do chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy a platí preň druhý stupeň ochrany. V meste je množstvo chránených kultúrno-historických hodnôt – v samotnom intraviláne mesta je približne 270 národných kultúrnych pamiatok. Špecifikom je aj poddolovanie niektorých oblastí, z ktorého vyplývajú viaceré obmedzenia. Na poddolovaných častiach podľa stupňa poddolovania nemožno stavať, prípadne sa výstavba povolí s určitými obmedzeniami zohľadňujúcimi únosnosť podložia, výšku zástavby a druh použitých materiálov a zakladania stavby. Ďalším faktorom, ktorý spomaľoval proces schválenia územného plánu, boli protichodné požiadavky občanov a zladenie požiadaviek pamiatkarov a záujmov mesta.
Banská Štiavnica má vďaka svojej histórii starého banského mesta mnohé špecifiká – napríklad úzke cesty a charakteristickú hustú zástavbu v náročnom svahovitom teréne, ktorá je predmetom pamiatkovej ochrany. Nie vždy preto možno dodržať všetky normy, či napríklad sprístupniť niektoré oblasti požiarnym autám alebo rýchlej zdravotnej pomoci,“ hovorí o problematických aspektoch schvaľovania územného plánu Ing. Danka Gajdošová z oddelenia výstavby, rozvoja mesta, územného plánovania a životného prostredia Banskej Štiavnice.

Do katastrálneho územia mesta patrí aj katastrálne územie Banky (východne od mesta) a oblasť Počúvadlianskeho jazera. Po schválení územného plánu sa pristúpilo k obstarávaniu územného plánu rekreačnej zóny strediska rekreácie a turizmu Počúvadlianske jazero, ktorý sa teraz spracúva v banskobystrickom ateliéri ARCH.EKO, s. r. o., architekta Michala Gaja st. Pri jazere sa plánuje vytvoriť celoročne otvorené prevádzky s využitím termálnych prameňov, ktoré sa v okolí našli. Najprv však treba overiť funkčné využitie športových a rekreačných aktivít vo vzťahu k ekológii a zaťažiteľnosti územia, nájsť riešenie verejnej technickej a dopravnej infraštruktúry, ochranu životného prostredia a ekologickej rovnováhy a stanoviť reguláciu využitia územia. Najzávažnejšou otázkou riešenia rekreačnej oblasti je zásobovanie pitnou vodou, ktorej nedostatok preukázala hydrogeologická štúdia a ktorú bude treba privádzať až z Banskej Štiavnice. Od schválenia územného plánu mesta sa dvakrát zrealizovali zmeny a doplnky a v súčasnosti sa uvažuje nad spracovaním územného plánu zóny historického jadra mesta. Mesto v súčasnosti cíti potrebu spracovať aj urbanistické štúdie na viaceré rozvojové lokality.

Kam ďalej, Štiavnica?

Mesto sa rozkladá v jedinečnom teréne, vďaka čomu má neopakovateľné krajinárske a urbanistické kvality. No práve tento zložitý a pomerne stiesnený terén spolu s ochranou prírody a pamiatok určuje obmedzenia pre rozvoj nových plôch. Územný plán lokalizuje rozvojové zóny najmä v intraviláne mesta, nové zábery poľnohospodárskej pôdy sa vo veľkom neplánujú. „V okolí mesta nemá pôda dobrú bonitu, a tak máme vyšpecifikovaných aj niekoľko oblastí, do ktorých by sa Štiavnica mohla výhľadovo rozvíjať, prioritou je však revitalizácia či konverzia území na hraniciach zastavaného územia. Často ide o intenzifikáciu využívania územia – o zastavanie prieluk v existujúcej zástavbe či konverziu nefungujúcich oblastí,“ vysvetľuje D. Gajdošová. V historických častiach mesta sa s novou výstavbou takmer vôbec neuvažuje, tu ide skôr o rekonštrukciu budov, prípadne zobytnenie podkroví, aj keď tu v niektorých prípadoch tiež nie sú povolené výraznejšie zásahy do strešnej konštrukcie, ako sú vikiere či strešné okná. Bytová výstavba by sa výhľadovo mohla rozširovať smerom k Trojičnému vrchu, ďalej juhovýchodne za hranicami ochranného pásma kalvárie a v časti Štefultov. Aj juhovýchodne za ochranným pásmom kalvárie, do ktorého sa nesmie zasahovať, sa plánuje nad nemocnicou výstavba bytových domov. Na oblasť sídliska Drieňová sa nedávno spracovala urbanistická štúdia, v súlade s ňou sa práve pripravuje výstavba dvoch bytových domov.

„Mesto má dostatok bytových jednotiek, mnohé z nich nie sú obývané, a tak sa potreba bývania dá riešiť existujúcimi kapacitami,“ dopĺňa Ing. Adela Prefertusová, vedúca Oddelenia regionálneho rozvoja a výstavby.
„Pociťujeme však skôr deficit vhodných priestorov na občiansku vybavenosť v historickej časti mesta – tu sa nájmy pohybujú pomerne vysoko a je tu aj problém so zásobovaním, čo odradí záujemcov obchodných prevádzok a služieb. Navyše práve problémy s dopravou a mnohé obmedzenia vyplývajúce z pamiatkovej ochrany – napríklad archeologický prieskum pred samotnou výstavbou, ktorý je časovo aj finančne náročný – investorov do mesta nelákajú. Necítime veľký záujem zo strany investorov, skôr sú tu menšie domáce firmy venujúce sa strojárskej výrobe a spracovaniu dreva,“ pokračuje A. Prefertusová. V historickej časti sa plánuje dobudovanie vnútrobloku pôvodnej zástavby pozdĺž Striebornej ulice, ktorý by mal byť polyfunkčný.

Doprava

Najväčšou prekážkou príchodu investorov je prístup do Banskej Štiavnice.
Možno však práve zlému dopravnému prístupu môžeme vďačiť za to, že sa mestu podarilo pomerne dobre udržať svoje jedinečné historické a krajinné hodnoty. Koncom minulého roka sa síce cesta z Hronskej Dúbravy preklasifikovala na cestu prvej triedy, no neurobili sa na nej v podstate žiadne výraznejšie úpravy. Podľa územného plánu má byť napojenie tejto štátnej cesty v Banskej Belej odklonené, a tak tranzit prechádzajúci v súčasnosti cez mesto povedie juhovýchodne od zástavby a ďalej nadviaže na štátnu cestu smerom na Hontianske Nemce.

Územie, ktoré vznikne medzi mestom a obchvatom, je výhľadovo určené ako rozvojová plocha, v súčasnosti je však stále poľnohospodárskou pôdou. „Tu práve vidíme potenciál na rozvoj priemyslu, v blízkosti je železničná stanica, okolo nej sa už nachádzajú viaceré výrobné či skladové prevádzky,“ hovorí D. Gajdošová. Veľkým problémom mesta sú nielen už spomínané úzke uličky v historickej časti, ale aj statická doprava. Jedno parkovisko sa plánuje pri Novom zámku, pamiatkari sa zasadzujú o umiestnenie záchytného parkoviska ešte pred vjazdom do samotného mesta a pri bývalej tabakovej továrni, kde by mohli vzniknúť hromadné garáže. Ak je to dispozične možné, mesto sa snaží pri konverzii budov na penzióny zaviazať majiteľov, aby v rámci svojich objektov, vo vnútroblokoch a dvoroch poskytovali klientom aj parkovanie. Jedným zo závažných problémov mesta je chýbajúca kanalizácia na území pôvodného baníckeho osídlenia, ktorej vybudovanie predražuje zložitý svahovitý terén, úzke cesty a hustá zástavba.

Turizmus kontra ochrana pamiatok a prírody

Rozvoj turizmu a ochrana prírody a pamiatok pôsobia často ako dva protichodné faktory. Inak to nie je ani v Banskej Štiavnici. Na jednej strane sa chce mesto otvoriť turizmu a pritiahnuť nové investície, na druhej strane si musí zachovať stopy svojej jedinečnej histórie a krajinný ráz okolia mesta, ktorým vďačí za svoju výnimočnosť a tým aj za turistickú atraktivitu. Medzi územnoplánovacími podkladmi územného plánu mesta sa spracovali územný systém ekologickej stability aj krajinno-ekologický plán, ktoré určujú aj mieru využitia na turizmus a rekreáciu. Turistický ruch sa má rozvíjať skôr extenzívne. „Hlavnou myšlienkou umiestňovania rekreačných zón na intenzívnu rekreáciu je najmä ich sústreďovanie pri technických a historických pamiatkach vo vzdialenejších oblastiach mesta – napríklad pri Maximiliánovej šachte, pri šachte Zigmund, pri jazere Klinger na západe či pri Veľkej vodárenskej nádrži na severe mesta. Aj vybudovanie spomínaného rekreačného areálu pri Počúvadlianskom jazere by mohlo poskytnúť chýbajúce ubytovanie a služby pre turistov, ktorí majú záujem navštíviť Štiavnicu.“ hovorí k rozvoju rekreácie D. Gajdošová. Lákadlom pre turistov sa v ostatnom čase stávajú aj mnohé festivaly či kultúrne akcie, ktoré sa v Štiavnici pravidelne usporadúvajú, napríklad Kultúrne leto, Živé šachy, Jazznica, Festival peknej hudby, Salamandrový spri, Nezabudnuté remeslá… V okolí mesta sú v územnom pláne veľké územia určené na extenzívne využívanie na rekreáciu tak, aby sa nenarušil ich charakter. Mesto má množstvo návštevnícky zaujímavej zelene – v chránenom areáli botanickej záhrady, v arboréte, v baníckom múzeu v prírode pod Klingerom či na kalvárii.

„Pri tvorbe územného plánu mesta, ale aj pri bežnej regulácii využitia územia sa opierame o dva zásadné materiály vypracované Pamiatkovým úradom, a to Kultúrno-historické hodnoty sídla a Zásady pamiatkovej starostlivosti pre mesto Banská Štiavnica. Tie sú v súčasnosti určené pomerne všeobecne, a tak sa pri konkrétnych povoleniach a stanoviskách k investičným zámerom dajú vykladať viacerými spôsobmi. Práve preto teraz pracujeme na ich jednoznačnejšej špecifikácii. Ministerstvo kultúry nám poskytlo financie na spracovanie plánu manažmentu lokality UNESCO Banská Štiavnica a okolie. Veľkým stimulom na obnovu existujúcich objektov je grantový program Obnovme si svoj dom, pomocou ktorého prispieva záujemcom pri obnove kultúrnych pamiatok Ministerstvo kultúry v spolupráci s Nadáciou SPP. Žiadatelia dostanú 95 % nákladov na obnovu a len 5 % je ich spoluúčasť.

Práve vďaka tomuto programu sa snáď prvýkrát v histórii vlastníci budov snažia o to, aby bol ich objekt vyhlásený za kultúrnu pamiatku,“ s úsmevom dodáva A. Prefertusová a optimisticky uzatvára: „Treba však uznať, že prístup obyvateľov mesta a ich vnímanie potreby pamiatkovej ochrany sa naozaj posúva k lepšiemu.“

Banská Štiavnica doesn’t intend to become a museum

Banská Štiavnica is perhaps the most charming and historically interesting places in Slovakia. In 1993 it was granted supreme international acknowledgement when the historic core of the town, along with the technical monuments in its vicinity, was entered in the UNESCO register of world cultural and natural heritage. Also in 2009 Banská Štiavnica was recognized, this time in the Memorial of the Year 2008 competition, declared and organized by the Ministry of Culture SR. The prize was in the category Preparation and Implementation of Historical Environment Renewal, thanks to the quality renovation of the public spaces of the historical centre of Banská Štiavnica – Námestie sv. Trojice, Radnièné námestie, A. Kmeś and Starozámocká streets, Novozámocká, Dolná ružová and Horná ružová streets. What are the specifics of urban planning in this unforgettable town which breathes of history?

Tento článok časopisu Urbanita si môžete prečítať v pôvodnej forme tu