Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť
627 územných plánov
947 článkov
4807 fotografií
05. 07. 2025
Do konca septembra 2024 máte možnosť pripomienkovať Návrh nového územného plánu Mesta Košice.
Dovoľujeme si Vás pozvať na podujatie, ktoré sa uskutoční v Košiciach a obciach východného Slovenska od 04. do 05. novembra 2022.
Tatry potrebujú Vaše nápady. Ďalší z cyklov projektu Mestské zásahy sa blíži do finále.
V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.
Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?
Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?
Dejiny vývoja techniky sú jednou z najpodstatnejších stránok ľudských
dejín – sú dejinami rozvoja tvorivého ľudského myslenia.
Historické industriálne stavby sú neodmysliteľnou súčasťou tohto vývoja,
u nás rámcovo od konca 18. do polovice 20. storočia, s obdobím
najväčšieho rozkvetu v 2. polovici 19. až 30. rokov 20. storočia.
Predtým naša výroba nebola rozvinutá do typických priemyselných dimenzií.
Po polovici 20. storočia už rýchlo opúšťala klasickú strojovú a
surovinovú bázu a nové výrobné objekty a areály dostávali inú
architektonickú podobu.
Funkčná premena stavieb – konverzia, je azda rovnako starou témou ako
samotné stavanie. Stará výrobná budova remeselníckeho, či priemyselného
pôvodu, predstavovala takmer vždy potenciál ekonomického a kultúrneho
vkladu predchádzajúcich generácií.
Aktuálnosť a naliehavosť témy nového využitia a zhodnotenia budov vyplýva
z rozsahu opusteného fondu priemyselného dedičstva. Jeho významnú časť
tvoria priemyselné pamiatky, väčšinou.
Kritický 19-kilometrový úsek medzi Žilinou a Martinom patrí k najnehodovejším dopravným komunikáciám v našej krajine. Nehodovosť je tu 3-krát vyššia ako celkový priemer dopravných nehôd na diaľniciach. Kým na 20 kilometrov diaľnic pripadá 10,2 usmrteného/10 rokov, na rovnako dlhom úseku cesty I/18 je to až 33,6 usmrteného/10 rokov. Z údajov Prezídia Policajného zboru vyplýva, že diaľničný tunel Višňové by tak štatisticky mohol zachrániť za 10 rokov až 23 ľudských životov. Zároveň by sa znížil aj počet dopravných nehôd s ťažkými a ľahkými zraneniami.
Jedným z rozhodujúcich faktorov, ktoré podmieňujú rozmiestňovanie funkčných aktivít v území je doprava. Od 2. polovice 20. storočia prudký rozvoj automobilovej dopravy mal za následok nekontrolované rozširovanie sa miest do krajiny a s ním spojený celý rad problémov. To podmienilo presadzovanie udržateľných foriem územného rozvoja. Jedným z nosných pilierov uvedeného rozvoja sú aj dnes efektívne formy dopravy, medzi ktoré sa radí najmä železničná doprava. Tá zažíva v súčasnosti svoju renesanciu.
Slovensko patrí k tým európskym krajinám, v ktorých sa koncept verejno-súkromných partnerstiev uchytil s oneskorením. Za posledný rok sa nám ale podarilo tento „deficit“ veľmi rýchlo dobehnúť. O tzv. PPP projektoch sa dnes už nehovorí iba v súvislosti s dopravnou infraštruktúrou, ale aj so športovými halami či mediálnym komplexom pre Slovenskú televíziu a Slovenský rozhlas. Navyše, finančná podpora, ktorú pre ne poskytuje Ministerstvo financií SR, by mala napomôcť aj rozvoju regionálnych projektov, ktorých potenciál zostáva zatiaľ takmer nevyužitý.
Svet žije v znamení vyostrujúcej sa hospodárskej a finančnej krízy, ktorá sa vo väčšej či menšej miere začína dotýkať každej krajiny bez rozdielu. Ruka v ruke s postupujúcim kolapsom nadnárodných finančných inštitúcií dochádza súčasne k výraznému oslabovaniu realitných trhov. Po epoche búrlivého stavebného rozmachu sa rast tohto sektoru výrazne spomaľuje a v niektorých krajinách zaznamenáva dokonca prudký pokles. Potvrdzujú to aj zistenia Knight Frank – uznávanej poradenskej spoločnosti vo svete nehnuteľností, ktoré využívajú developeri, investori i finančné inštitúcie pri vytváraní svojej stratégie.Výsledky jej posledných štúdií a analýz hovoria jasnou rečou. Na viac ako polovici medzinárodných trhov došlo v posledných mesiacoch k prepadu cien a zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by sa tento trend mal zastaviť.
Podtureň sa zásluhou intenzívnej bytovej výstavby a výhodnej polohy
medzi Liptovským Mikulášom a Liptovským Hrádkom v poslednom období
zdvojnásobila. V roku 1999 tam evidovali 400 obyvateľov, k dnešnému dňu
ich je už okolo 800.
„Prejavuje sa to výrazným prílevom podielových daní do nášho rozpočtu.
Dokončením spomenutých dvoch bytových domov a pokračovaním individuálnej
výstavby rodinných domov vo viacerých lokalitách našej obce by sme mali
v roku 2010 prekročiť počet 1000 obyvateľov“.
Najcharakteristickým prvkom administratívnych aj obchodných budov sú ich
fasády. Tie zaznamenávajú v súčasnej architektúre tohto typu budov odklon
od tradičných konštrukčných riešení a povrchových úprav fasád, čo sa
týka materiálov, vrstvenia opláštení a vyžívania rôznych svetelných
efektov.
Charakteristickou črtou niektorých fasád v súčasnosti sa stáva ich
dynamický výraz – premenlivý vzhľad, ktorý sa dosahuje využívaním
mobilných prvkov na fasádach, inštalovaním variabilných konceptov
osvetlenia fasády a hrou svetla a tieňa pri použití materiálov s lesklými
povrchovými úpravami.
Od 50. rokov minulého storočia až do roku 2004 pôsobil v obci Velká
Hleďsebe, v miestnej časti Klimentov, motostrelecký, tankový a
protilietadlový raketový pluk ČSĽA. Na ploche viac ako 61 ha žilo asi
2 500 vojakov. Do roku 2020 má na mieste tohto bývalého vojenského
areálu vzniknúť satelitné mestečko, v ktorom by mohlo žiť až
5 000 obyvateľov.
Celý komplex v sebe zahŕňa viac ako 500 bytov, 173 rodinných domov,
priemyselnú a rekreačnú zónu ale i zdravotné a vzdelávacie stredisko,
ktoré budú využívať nielen seniori. Čo je tiež zaujímavé – viac ako
polovica pôvodnej zástavby bude zachovaná a renovovaná.
Cestovný ruch podobne ako iné odvetvia národného hospodárstva,
zaznamenáva v posledných desaťročiach dynamický rozvoj. To so sebou
prináša nielen vznik nových a rozširovanie kapacity existujúcich
zariadení, ale predovšetkým zmeny v kvalitatívnych požiadavkách kladené
na tieto zariadenia.
Preto je nevyhnutné, aby sa investori a projektanti pri výstavbe nových
zariadení prispôsobili aktuálnym svetovým trendom, ktoré zohľadňujú
meniace sa požiadavky domácich aj zahraničných hostí.
Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené
ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne