Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť
627 územných plánov
947 článkov
4807 fotografií
26. 06. 2025, meniny má: Adriána
Do konca septembra 2024 máte možnosť pripomienkovať Návrh nového územného plánu Mesta Košice.
Dovoľujeme si Vás pozvať na podujatie, ktoré sa uskutoční v Košiciach a obciach východného Slovenska od 04. do 05. novembra 2022.
Tatry potrebujú Vaše nápady. Ďalší z cyklov projektu Mestské zásahy sa blíži do finále.
V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.
Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?
Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?
Ako už tradične, ku koncu roka udeľuje SAS svoje výročné ceny: Cenu Dušana Jurkoviča za najlepšiu architektonickú realizáciu, Cenu Emila Belluša za celoživotné dielo a Cenu prof. Kusého za písanie o architektúre a jej popularizáciu.
Brownfieldy sú široká, obsahovo zložitá a významovo vrstevnatá téma. Okrem ekonomických a ekologických faktorov v nej pôsobia fenomény z celého spektra spoločenského života – technické, sociálne, kultúrne, a to s výrazne polarizovanými hodnotovými kapacitami. K faktorom, ktoré sa v súvislosti s riešením problematiky brownfieldov veľmi často bagatelizujú až prehliadajú, patria ich kultúrne dimenzie. Ktoré to sú a ako ich v brownfieldoch vhodne zachovať?
Nelze jednoznačně určit skutečně první mrakodrap na světě. Podle nových studií se jím s největší pravděpodobností stal už v roce 1870 Equitable Life Assurance Building v New Yorku. Právě při stavbě této budovy byly použity všechny technické inovace, které byly nezbytné pro stavbu mrakodrapů v pozdějších letech. Přesná výška této budovy není známa. Nejčastěji je uváděno 43 metrů a to tehdy stačilo, aby dvakrát převyšovala okolní zástavbu.
Revitalizácia brownfieldov láka investorov často menej, ako stavať „na zelenej lúke“. Mnohé brownfieldy si nedokážu nájsť nové uplatnenie aj preto, že investor má niekedy opodstatnené, niekedy však aj zbytočne prehnané obavy zo zvýšených nákladov súvisiacich s likvidáciou environmentálnych záťaží z predchádzajúceho využívania pozemkov, ktoré spôsobujú kontamináciu pôdy, horninového prostredia a podzemných vôd. Aj na odstránenie envirozáťaží sú však účinné legislatívne nástroje a Štátny program sanácie environmentálnych záťaží.
Množstvo brownfieldov, ktoré v dôsledku nedostatku financií zostávajú nevyužívané, je zároveň spojených so starými ekologickými záťažami. Investície do ich regenerácie sú spojené s vysokými rizikami a developeri bez presného vyčíslenia nákladov a rizikových faktorov nevedia posúdiť reálnu výnosnosť projektu regenerácie, a preto sa obávajú využívať hnedé plochy a uprednostňujú výstavbu na greenfieldoch.
Akokoľvek sporná a neuchopiteľná sa môže zdať je definícia pojmu “zelený” (alebo aj“ekologický” či “trvalo udržateľný”) urbanizmus, z racionálneho pohľadu sa jedná o holistický prístup k tvorbe miest, ktorý presahuje úroveň jednej budovy a zasahuje do väčších urbánnych celkov.
Kľúčovým problémom mnohých brownfieldov je nedostatočná mobilizácia vlastných endogénnych zdrojov, ktoré sú potrebné na štart nového životného cyklu či alternatívneho zhodnotenia územia. Vlastné organizačné, finančné a technologické zdroje často nestačia a takéto územie je odkázané na intervenciu zvonku. Preto treba vytvoriť bázu poznatkov, ale aj organizačný, inštitucionálny a finančný rámec regenerácie brownfieldov, ktorý bude súčasťou komplexných stratégií na zabezpečenie udržateľného rozvoja. Je nevyhnutné zvýšiť povedomie odbornej i laickej verejnosti o potrebe venovať tejto problematike mimoriadnu pozornosť. Aj preto sa jej venuje toto číslo Urbanity. Skúsme sa na úvod zamyslieť, čo sú a ako vznikajú brownfieldy a ako tieto územia revitalizovať tak, aby neboli brzdou, ale naopak impulzom ďalšieho vývoja sídla.
Od 9. novembra 2011 do 13. januára 2012 si môžete pozrieť výstavu Vitajte v panelstory! s podtitulom Hromadná bytová výstavba v Bratislave 1955 – 1995, ktorá mapuje vývoj a premeny hromadného bývania druhej polovice 20. storočia v Bratislave.
Rozhovor s architektem Jiřím Boudníkem.
Kodaň je prvým mestom v Škandinávii, kde bude zákonom stanovená povinnosť mať zelenú strechu.
Na prelome júna a júla 2011 sa v Bratislave konal medzinárodný architektonický workshop na aktuálnu bratislavskú tému „Čo ďalej s Hurbanovými kasárňami?“. Podujatie vzniklo ako reakcia na aktuálnu bratislavskú tému, ktorá sa týka potreby hľadať nové riešenia a východiská pre ďalší architektonicko-urbanistický vývoj Bratislavy.
Ukázka z knihy Věže – příběh 11. září, která vychází v těchto dnech.
Cena Dušana Jurkoviča tento rok poputuje do Banskej Bystrice. Architekti Branislav Hovorka, Štefan Moravčík a Martin Paulíny ju dostali za dielo centrála firmy Phoenix Zeppelin v Banskej Bystrici-Kráľovej.
Na přelomu 19. a 20. století se stal mrakodrap produktem „město-stroje“ (viz Walter Benjaminův koncept), ve kterém, při určování podoby města, ekonomika nahradila náboženské mýty a představila to, co v původním konceptu města a jeho siluetě sloužilo jako centrum duchovna – vertikála.
ČERVENÝ KŘÍŽ – JIHLAVA LIBOR CHOVANEC / OK PLAN ARCHITECTS ČESTNÉ UZNÁNÍ STAVBA VYSOČINY 2010
Ing. Ivana Pasečná je autorizovaná krajinná architektka, spolu s Petrom Pasečným vedie štúdio 2ka, ktoré sa zaoberá kompletnou projektovou činnosťou v oblasti krajinnej architektúry. Okrem toho sa venuje doktorandskému štúdiu na Ústave manažmentu a priestorového plánovania STU v Bratislave. Osobitným záujmom sú súčasné trendy v oblasti urbánnych otvorených priestranstiev.
Minulú jar vyrástol v Amsterdame nový apartmánový dom takzvaný Blok K so zelenou strechou. Za návrhom stojí holandský ateliér NL Architects.
Český student v zahraničí
BELGIE / GENT / ST. LUCAS – HOLANDSKO / ROTTERDAM / MVRDV
Realizácia výstavby obchodno–zábavných centier, priemyselných parkov a logistických centier predstavuje z územného hľadiska významnú položku súčasného rozvoja. Dotýka sa problematiky urbanizovaného územia sídiel, najmä však voľnej krajiny, kde spolu s diaľnicami predstavujú najvýraznejšie prvky jej urbanizácie. Tieto stavby majú výrazný vplyv na obraz územia, ekológiu, ekonomiku a na dopravu. Nové nákupné centrá svojou konkurenčnou ponukou však majú aj urbanistické dosahy na centrá miest. Tieto procesy sú výsledkom globalizácie ekonomiky, kde sa ekonomické aktivity rozptyľujú do priestoru. Veľké mestá so svojím ľudským a technickým potenciálom, v blízkosti spotrebných a zábavných centier, s dobrou vzájomnou dostupnosťou firiem sú z ekonomického pohľadu kľúčovými miestami [2].
Do 4. decembra 2011 si môžu návštevníci galérie Danubiana pozrieť výstavu o živote a diele svetoznámeho architekta Jana Kaplického.
Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené
ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne