ÚzemnéPlány.sk

Autor

prof. Ing. arch. Maroš Finka

Foto

archív autora

Zdroj

Urbanita

Počet zobrazení

17929

Kategórie

Súvisiace články

• Brownfieldy nie sú časovanou bombou, ale investičnou príležitosťou
• Prehliadaný a nedocenený potenciál slovenských brownfields
• Urbanita 3/2011
• Klasifikácia a hodnotenie možností regenerácie brownfieldov
• Kultúrne dimenzie brownfieldov
• Brownfieldy vo vidieckej krajine
• Príklady revitalizácie postihnutých urbánnych území
• Hnedé parky pod Tatrami
• Brownfieldy v Ostrave
• Stavebná výstava IBA ako impulz revitalizácie banského regiónu v Nemecku
• Brownfieldy na území bratislavského Slovnaftu očami študentov

Brownfieldy – aktuálny problém priestorového rozvoja

Dynamické a ďalekosiahle zmeny sú charakteristické nielen pre vývoj sídiel v krajinách prechádzajúcich rozsiahlou spoločenskou transformáciou po roku 1989. Procesy demografických zmien, ekonomickej globalizácie, zvyšovania mobility kapitálu, pluralizácie spoločnosti a jej prerodu od priemyselnej na vedomostne založenú prinášajú do priestorového rozvoja úplne nové impulzy vo všetkých rozvinutých krajinách západného sveta. Jeho smerovanie je ovplyvnené tiež zmenami hodnotových systémov, uvedomením si environmentálnych problémov a z nich vyplývajúcich limitov rozvoja. Aj keď je vývoj v jednotlivých krajinách a regiónoch do istej miery špecifický, globálne procesy a integrácia ich výrazne približujú.

Rozvoj osídlenia bol na Slovensku v uplynulých dvadsiatich rokoch poznačený podobne ako v Nemecku či ďalších krajinách západnej Európy predovšetkým extenzívnym rastom zastavaného územia. Plocha zastavaného územia vzrástla medzi rokmi 1994 a 2007 z viac ako 128-tisíc hektárov na takmer 228-tisíc hektárov, čo je nárast o viac ako 77 %. Iba v roku 2007 boli úbytky poľnohospodárskej pôdy v prospech výstavby 1 398 hektárov, čo predstavuje 1 359 futbalových ihrísk. Závažnosť tohto vývoja nespočíva však len v samotnom raste zastavaných plôch, ale predovšetkým v tom, že tento rast nebol podmienený demografickým rastom a nebol úmerný rastu ekonomiky či vyčerpaniu územných rezerv v intravilánoch miest.

Do tohto vývoja sa okrem iného premietla ignorácia skutočnosti, že zatiaľ čo sa investuje do nových rozvojových území a ich vybavenia infraštruktúrou v extravilánoch miest, v ich intravilánoch sa nachádzajú obrovské nevyužité územia po bývalých priemyselných a poľnohospodárskych podnikoch a dopravných zariadeniach, neraz s rozsiahlymi environmentálnymi záťažami. Tie bude treba skôr alebo neskôr sanovať, keďže prestavujú ak nie hrozbu pre verejné zdravie a bezpečnosť, tak minimálne predražujú fungovanie mesta spôsobujúc jeho územné rozširovanie.

Svetová hospodárska kríza plnou mierou ukázala úskalia extenzívneho rozvoja aj na Slovensku. Opustené a zdevastované územia v intravilánoch miest sa rozrástli o nevyužité či nikdy neobsadené rozsiahle areály priemyselných parkov vybudovaných na zelenej lúke, prázdne novopostavené kancelárske a priemyselné budovy, preinvestované a nenávratne stratené verejné investície, nehovoriac o zbytočne investovaných stámiliónoch do nepotrebnej infraštruktúry, ako je napríklad štvorprúdová osvetlená komunikácia s okružnými križovatkami takmer každý kilometer paralelne s diaľnicou v lokalite Voderady.

Kríza ukázala slabiny nielen neoliberálnych prístupov spoliehajúcich sa na regulačnú schopnosť trhu, ale aj existujúcich regulačných nástrojov, medzi ktoré patrí aj územné plánovanie vrátane v rámci neho urobených politických rozhodnutí. Takéto rozhodnutia bez adekvátneho odborného podkladu či v rozpore s ním (možnosť neprofesionálne spracovanej územnoplánovacej dokumentácie či rozhodnutí nechávam na praktickú skúsenosť čitateľa) predprogramúvajú vznik problémových území spôsobených či už neudržateľnosťou ich funkčného využitia, podmienenou vývojom ekonomiky, degradáciou okolitých štruktúr alebo pôsobením prírodných procesov.

Je pravda, že nevyužité a degradované územia nemožno spájať len s nesprávnymi politickými rozhodnutiami. Rozvoj sídiel je nielen procesom rastu, ale predovšetkým prirodzenou neustálou obnovou sídelnej štruktúry v jej funkčnej i materiálnej podstate. Samozrejmou súčasťou tohto procesu je súčasná existencia štruktúr v rôznej fáze ich vývoja vrátane fázy degradácie a následnej obnovy. Problémom sa tieto štruktúry s pôvodnou funkciou výroby, dopravy, bývania alebo rekreácie stávajú v momente, keď je stav degradácie územne taký rozsiahly a hlboký alebo sa odohráva v takých nepriaznivých vonkajších podmienkach, že nemožno naštartovať obnovu v rámci prirodzených procesov regenerácie štruktúry vnútornými silami.

Závažnosť tohto problému zvýrazňuje nielen potreba intervencie na naštartovanie fázy obnovy zvonka (nie vždy to musí byť investičná intervencia), ale predovšetkým dosah degradácie na celú štruktúru sídla alebo krajiny s nebezpečenstvom negatívneho vplyvu až po úpadok sídla alebo regiónu ako celku. Ak sa územie v sídle (priemyselný, skladový či poľnohospodársky areál, obytná štvrť, areál školy či iného zariadenia služieb, dopravy a pod.) alebo v krajine (územie po povrchovej alebo hlbinnej ťažbe, zariadeniach technickej infraštruktúry, odkalísk, skládok a pod.) dostane do takéhoto vývojového štádia, nazývame ho brownfieldom alebo hnedým územím.

Prvé definície pojmu brownfield sa vzťahovali na územia, ktorých rozvoj, nové využitie alebo celková revitalizácia boli problematické pre reálnu alebo potenciálnu prítomnosť nebezpečných látok či iné znečistenie životného prostredia zväčša spôsobené ukončenými aktivitami priemyselnej výroby. Podmienka prítomnosti priemyselných záťaží na území bola typická pre prvé definície brownfieldov vznikajúcich v severoamerickom prostredí. Neskôr sa termín rozšíril na akékoľvek, pôvodne priemyselne využívané územie očakávajúce nové využívanie.

V súčasnosti používa odborná verejnosť termín brownfield na označenie degradovaných území po akomkoľvek funkčnom využití, ktoré môže, ale nemusí mať ekologickú záťaž, na ktorom sa jeho predchádzajúce využitie skončilo a trh nebol schopný bez nejakého druhu intervencie dať impulz na jeho opätovné využívanie. Škála území, ktoré spĺňajú tieto charakteristiky, je teda široká a značne heterogénna.

Zaujímavé je, že medzi najčastejšie sa vyskytujúce typy brownfieldov sa v krajinách západnej Európy zaradili územia so zníženou kvalitou bývania, dominujúce popri bývalých výrobných územiach priemyselnej a poľnohospodárskej výroby a dopravných zariadení a armády. Ich spoločným znakom je kombinácia rôznych aspektov degradácie, medzi ktorými sú predovšetkým nedostatočná dostupnosť a dopravná obsluha, prítomnosť nedostatočne asanovaných reliktov z minulého obdobia, environmentálne problémy, fragmentácia sídelných štruktúr, oslabená sociálna kohézia, ale aj zlý imidž územia.

Negatívne dôsledky niekdajšej činnosti sa tu prejavujú najmä vo svojich sekundárnych priemetoch a rôznych vzájomných súvislostiach. Ukazuje sa, že sekundárne sociálno- ekonomické záťaže vyplývajúce z pôvodných aktivít sú neraz zjavnejším problémom brownfieldov ako priame environmentálne záťaže, ktoré sa darí zväčša technologicky kontinuálne odstraňovať.

Osobitným problémom brownfieldov je, že spravidla negatívne ovplyvňujú aj susedné územia. Typická silná radiácia problémov (kriminalita, nezamestnanosť, zlý imidž) smerom k mestu alebo regiónu ako celku spôsobuje v mnohých prípadoch izoláciu územia a prehlbovanie problémov, ktoré sú naň viazané. Preto na naštartovanie procesu ich revitalizácie obvykle nestačí použiť výhradne lokálne riešenia.

Vnímanie problematiky brownfieldov je rôzne, neraz sa z vonkajšieho pohľadu nezdá riešenie problému brownfieldov urgentné, inokedy sa z obavy pred rozsiahlosťou problému brownfieldy konzervujú v existujúcom rozsahu miesto toho, aby sa hľadali ich systémové riešenia. Často je vstup investorov do územia brownfieldu limitovaný chýbajúcou alebo nedostatočnou inventarizáciou a katalogizáciou problémov, ale aj existujúcich hodnôt územia, nejasnými vlastníckymi vzťahmi, nedostupnosťou presných dát a záznamov z minulosti, nekoncepčnosťou až kontraproduktivitou jednotlivých aktivít verejného sektora, ako je napríklad podpora rozvoja na zelenej lúke zo štrukturálnych fondov EÚ.

Absencia strategickej vízie vo vzťahu k regenerácii brownfieldov, ale často aj vo vzťahu brownfieldu a rozvoja mesta či obce robí situáciu ešte komplikovanejšou (viac v [3]). Tieto územia sa nachádzajú v problémových fázach svojho životného cyklu a často práve disharmónia ich vývoja s celkovým životným cyklom sídla či regiónu, ktorý sa nachádza vo fáze dynamického rozvoja, teda v priamom „protismere“ vývoja brownfieldu, spôsobuje aj napätia premietajúce sa do neochoty verejného sektora intervenovať alebo do chybnej intervencie (snáď nebude pôsobiť naivne, ak tu ako príklad spomenieme bratislavský Park kultúry a oddychu).

Rozmanitosť brownfieldov a problémov s nimi spojených, citlivosť každého strategického rozhodnutia či intervencie do ich vývojových procesov spôsobuje, že ich regenerácia je zložitá a obsahovo komplexná problematika. Skúsenosti s plánovaním a realizáciou revitalizácie týchto území ukázali, že treba používať také techniky a metódy, ktoré sú schopné poňať túto problematiku komplexne a ktoré zároveň obsahujú metódy bežne používané v rôznych oblastiach developmentu, ale aj metódy špecificky adaptované či novovyvíjané.

Preto sa táto problematika stala predmetom celého radu projektov vedy a vývoja podporovaných Európskou komisiou, ktorých sa zúčastnilo niekoľko slovenských subjektov z akademickej pôdy, ale aj obce a regióny. Je to potešiteľné, veď rehabilitácia brownfieldov je predovšetkým v mestských štruktúrach zložitý problém, ktorý vyžaduje aktívnu účasť všetkých stakeholderov – ale rozhodujúci je práve verejný sektor. Práve preto je činnosť alebo nečinnosť obecných a regionálnych samospráv určujúca pre smerovanie rozvoja – opätovné využitie, nedostatočné využívanie, degradovanie či zanedbanie brownfieldu alebo využívanie zelených lúk na novú výstavbu. Preto potrebujeme špecifický strategický prístup k regenerácii brownfieldov ako súčasti komplexných rozvojových stratégií na všetkých úrovniach – od obce cez región až po štát.

Stratégie na lokálnej úrovni sú zvlášť dôležité, ale v mnohých prípadoch rozsah problémov spojených s regeneráciou brownfieldov presahuje kapacitu úrovne municipalít, a to aj v prípade veľkých miest.

Príspevok vznikol vďaka podpore v rámci OP Výskum a vývoj pre projekt Centra excelentnosti: Centrum pre rozvoj sídelnej infraštruktúry znalostnej ekonomiky SPECTRA (ITMS 26240120002), spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja, a v rámci výskumného projektu VEGA 2/0016/11.

Prof. Ing. arch. Maroš Finka, PhD., pracuje v Ústave manažmentu STU. Venuje sa interdisciplinárnym aspektom vývoja priestorovej kvality systémov osídlenia.

Literatúra

[1] Brownfields Definition. U.S. Environmental Protection Agency. http://epa.gov/ brownfields/glossary.htm, prístup 20. 11. 2007.

[2] Ferber, U. (editor): Brownfields príručka. Lifelong Educational Project on Brownfields (LEBOP). Leonardo da Vinci Pilot Project CZ/04/B/F/PP-168014. VŠB-TU Ostrava, FAST. 2006.

[3] Jamečný, Ľ. – Finka, M.: Experience with Urban Rehabilitation and Improving the Quality of Life in the 5th FP LUDA Project EVK4-CT-2002–00081. In: Alfa-Spectra 1/2007, 2007, s. 13 – 20.

[4] Petríková, D.: Regenration of Brownfields– Conceptual Approach. In: Alfa-Spectra 1/2007, 2007, s. 26 – 30.

[5] Preliminary definition of LUDA area. Report D.1. LUDA Project, Contract Nr. EVK 4 – CT 2002–00081, 2007.