Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť
ÚzemnéPlány.sk
627 územných plánov
947 článkov
4807 fotografií
26. 06. 2025, meniny má: Adriána
Aktuality
Nový územný plán Mesta Košice
Do konca septembra 2024 máte možnosť pripomienkovať Návrh nového územného plánu Mesta Košice.
Urban Upgrades 2022
Dovoľujeme si Vás pozvať na podujatie, ktoré sa uskutoční v Košiciach a obciach východného Slovenska od 04. do 05. novembra 2022.
Mestské zásahy Tatry
Tatry potrebujú Vaše nápady. Ďalší z cyklov projektu Mestské zásahy sa blíži do finále.
Terasy Trstany spúšťajú predaj
V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.
Pocitové mapy Slovenska spustené
Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?
Partneri
Generálny partner
Hlavní partneri
Partneri
Mediálni partneri
Anketa
Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?
Najnovšie komentáre
Zákony (Články)
Prihláste svoj projekt do súťaže Progresívne, cenovo dostupné bývanie 2011
Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR organizuje 14. ročník verejnej neanonymnej súťaže Progresívne, cenovo dostupné bývanie 2011, do ktorej sa môžu záujemcovia zapojiť do 31. januára 2012.
Sošky CE∙ZA∙AR 2011 v rukách víťazov
Víťazov ocenení CE∙ZA∙AR spoznala verejnosť 13. októbra 2011 počas jubilejného X. ročníka Ceny Slovenskej komory architektov za architektúru CE∙ZA∙AR.
Premeny v mestách v období baroka a klasicizmu
Barok vznikol v 16. storočí v Taliansku. V prvom období preberal plne prvky renesancie, v architektúre i pravuohlý pôdorys, orientoval sa však nielen na samotný objekt, ale na širší záber, či už skupiny budov alebo prírodu v spojení s architektúrou. V ďalšom vývoji bol charakteristickým znakom baroka nepokoj a dynamika. Z Talianska sa baroková architektúra rozšírila takmer do celej Európy. Barokové stavby boli vhodne začleňované do prostredia, a to nielen mestského, ale aj prírodného.
Košice, metropola východu
V roku 2013 majú byť Košice Európskym hlavným mestom kultúry (EHMK). Mesto chce využiť prostriedky, ktoré vďaka projektu získalo, na jeho rozvoj tak, aby boli mestu prospešné aj po roku 2013. Miesto budovania nových areálov a budov sa Košice upriamili na konverziu a revitalizáciu zón a objektov, ktoré by vhodne slúžili nielen počas kraľovania Košíc európskej kultúre, ale aj neskôr. O tom, čo sa v meste v súčasnosti rieši z hľadiska územného plánovania a rozvoja mesta, sme sa porozprávali s Ing. arch. Martinom Jergušom povereným zastupovaním hlavného architekta Košíc.
Hodnoty a spolupráca v plánovaní urbánneho rozvoja
V súčasnej dobe je mesto často vnímané ako len sústredená štruktúra geometrických objemov, medzi ktorými by mali existovať isté funkčné a priestorové vzťahy. Na tom však nie je nič čudné, keďže mestá boli donedávna plánované direktívne a projektované viac pre autá ako pre jeho obyvateľov, čo je zreteľné najmä v mestách, ktoré sa nevyhli urbanistickým víziám z polovice minulého storočia.
Slovenským hlavným mestom biodiverzity 2011 sa stala Kremnica
V druhom ročníku súťaže Hlavné mestá biodiverzity 2011 na Slovensku, ktorú vyhlásilo REC Slovensko v spolupráci s Úniou miest Slovenska a so Združením miest a obcí Slovenska, zvíťazila Kremnica.
Prebudená krásavica
Nitra mala vďaka svojej histórii a nezameniteľnej scenérii mesta rozkladajúceho sa na siedmich vŕškoch svojim návštevníkom vždy čo ponúknuť. Po jednom-dvoch dňoch strávených v meste však turisti odchádzali ďalej a na to, aby ponúkala dostatok príležitostí na príjemné chvíle vo verejných priestoroch nielen turistom, ale hlavne svojim vlastným obyvateľom, akoby ani nemyslela. Mesto bývalo už podvečer prázdne a často sa o ňom hovorilo s rozprávkovým prirovnaním „spiaca krásavica“. Nedávno však v meste pribudlo viacero obnovených verejných priestorov, ktoré si domáci i dovolenkári obľúbili a z ktorých je zrejmé, že si Nitra chce svoju krásu naplno užívať.
Brownfieldy na území bratislavského Slovnaftu očami študentov
V Spolku architektov Slovenska (SAS) v Galérii architektúry bola v septembri za účasti predstaviteľov Slovnaftu, Fakulty architektúry, Stavebnej fakulty STU a SAS otvorená výstava študentských projektov a riešenie konverzie administratívno-skladovej zóny Slovnaftu v Bratislave. Po vlaňajšom prvom ročníku s deviatimi projektmi sa do druhého ročníka prihlásilo 20 návrhov v dvoch kategóriách – urbanistickej a architektonickej. Ak vlani to bolo trochu neisté tápanie v hľadaní, tentoraz to už bolo sebavedomé vykročenie k novej budúcnosti, k riešeniu územia ponúkajúceho veľmi zaujímavý potenciál rozvoja. Jednotlivé návrhy priniesli množstvo zaujímavých a podnetných myšlienok, ktoré určite zarezonujú pri plánovanej zmene územného plánu aj v riešení jednotlivých objektov.
Ako sa revitalizujú brownfieldy v Tallinne
O tom, že príklady úspešnej a kvalitnej revitalizácie opustených výrobných a skladovacích areálov, dokonca s pamiatkovo chránenými objektmi industriálnej architektúry, netreba hľadať len vo vyspelom západnom svete, sa možno presvedčiť aj v Tallinne, v hlavnom meste Estónska. V tejto krajine poznačenej sovietskou okupáciou a rokmi socialistického plánovaného hospodárstva, podobne ako na Slovensku, sa až do súčasnosti zachovali zanedbané, nevyužívané, fyzicky i morálne zastarané fabriky a továrne s hodnotnými príkladmi industriálnej architektúry ako svedectvom ranokapitalistického rozkvetu spoločnosti najmä na konci 19. a na začiatku 20. storočia. Ako je pre celé Pobaltie typické, najviac takýchto objektov a celkov sa nachádza v najväčšom a súčasne aj hlavnom meste krajiny.
Stavebná výstava IBA ako impulz revitalizácie banského regiónu v Nemecku
V rokoch 2000 až 2010 prebiehala v nemeckom meste Lausitz v bývalom banskom regióne medzinárodná stavebná výstava Internationale Bauaustellung (IBA). Vďaka exemplárnym projektom a ďalším projektom EÚ sa výstava stala ekonomickým, kreatívnym a ekologickým impulzom štrukturálnych zmien v tomto banskom regióne južného Brandenburgu. Mesto Lausitz bolo viac ako 150 rokov centrom hnedouhoľnej ťažby, čo zanechalo neprehliadnuteľné zmeny na celkovom ráze krajiny. Miesto, ktoré bolo za čias NDR centrom energie, sa dnes premenilo na najväčšie krajinárske stavenisko Európy. Nejde len o prerod samotnej krajiny, ide tu aj o procesy spojené so zmenami v ťažbe, ochrane industriálnych pamiatok a hľadaní nových možností a príležitostí tohto regiónu.
Plávajúci dom na Hurónskom jazere
Ak chcete postaviť dom uprostred jazera Huron, na mieste, kde je výstavba neprimerane drahá, budete musieť byť poriadne vynaliezavý. Architekti z MOS navrhli plávajúci dom, ktorý sa vznáša na platforme z oceľových pontónov a umožňuje domu reagovať na zmenu hladiny jazera. Budova je krásna štruktúra s jednoduchými a čistými líniami, ale je to predovšetkým miesto a okolité prostredie, ktoré z nej robia tak žiadaný domov.
Krajinné výstavy – možnosť revitalizácie brownfieldov
Brownfieldy a s nimi súvisiace environmentálne záťaže sú negatívnymi prvkami, ktoré predstavujú aj ekonomickú záťaž, pretože ich odstraňovanie je značne nákladné. Navyše dokázateľne pôsobia depresívne na psychiku človeka a majú deštrukčný vplyv na sociálne vzťahy. Krajiny EÚ v rámci podpory rozvoja miest podporujú tiež program revitalizácie brownfieldov. Krajinné výstavy sú jedným z nástrojov revitalizácie brownfieldov, pričom dochádza k zmene ich funkcie z priemyselnej zóny na verejné, resp. verejnosti prístupné priestranstvo. Systém krajinných výstav je overený najmä v Nemecku, ale postupne sa k tomuto systému pridalo Rakúsko, Holandsko a o jeho zavedení uvažujú aj iné krajiny.
Zelený urbanizmus – Bo01, Västra Hamnen, Malmö, Švédsko
Bo01 je časťou mesta Malmö premenenou z pôvodne industriálneho územia na prosperujúci, multikulturálny urbánny celok. Toto územie výnimočného charakteru pozostáva z 500 domácností, maloobchodných priestorov, parkov, vodných plôch, ale aj komerčných a komunitných zariadení.
Brownfieldy v Ostrave
Ostrava je príkladom mesta, ktorého rozmach sa spája s priemyselnou revolúciou, ťažbou uhlia, so železnicou, s hutami, oceliarňami a ďalšími oblasťami prevažne ťažkého priemyslu. Vzniknuté podniky často obklopovali obytné štvrte, typické boli banícke kolónie v blízkosti baní. Na začiatku 90. rokov minulého storočia však prišli veľké zmeny v podobe zatvorenia baní a redukcie priemyselných podnikov. Tento trend priniesol rad nových javov. Jedným z nich je aj vznik brownfieldov, ktoré v dôsledku historického vývoja Ostravy často ležia v intraviláne mesta. Ako sa mesto popasovalo s ich využitím?
Hnedé parky pod Tatrami
Mesto či obec je živý organizmus, ktorý vzniká, žije, mení sa, rastie a zaniká. Vždy sa snaží dostať do stavu stability, pretože vtedy mu stačí na jeho existenciu a plynulý chod vydať najmenšie množstvo zdrojov a energie. Pôsobením viacerých vonkajších aj vnútorných faktorov dochádza k potrebe intervencie do tohto stabilného chodu, aby došlo k rastu, optimalizácii a ďalšiemu rozvoju štruktúry. Každý zásah znamená zmenu, ktorá spôsobuje v území jeho čiastočnú destabilizáciu, narušuje zabehané vzťahy a vzápätí vytvára nové väzby, preskupuje gravitačné jadrá a tvorí medzi nimi nové vzťahy. Pozrime sa na tri prípady revitalizácie brownfieldov na území regiónu Poprad-Tatry na západnom Spiši, ktoré sa líšia v tom, či zachovávajú pôvodnú funkciu alebo ju menia, ale aj v miere stavebných zásahov do pôvodnej štruktúry.
Revitalizácia High Line v New Yorku
High Line je výsledkom synergie mnohých pozitívnych síl, ktoré sa stretli v dnes už známom newyorskom projekte. Citlivý urbanistický a architektonický zásah prakticky zrecykloval 2,5-kilometrový úsek opustenej nadzemnej dráhy na park s promenádou „vznášajúcou“ sa deväť metrov nad zemou a umožňujúcou návštevníkom zažiť dolný Manhattan doslova z novej perspektívy. Obchodnou značkou projektu sa stal atraktívny dizajn originálnych prvkov a mobiliára, ktorý rezonuje s krajinárskymi úpravami inšpirovanými pôvodnou náletovou zeleňou.
Príklady revitalizácie postihnutých urbánnych území
Mnoho rokov sa v zahraničí ani na Slovensku nevenovala brownfieldom dostatočná pozornosť. Avšak environmentálne problémy, nedostatok voľných plôch a stupňujúce sa požiadavky na funkčnú integráciu všetkých území v rámci mesta či obce vedú k tomu, že sa problematike rehabilitácie a regenerácie postihnutých území venuje vo svete a osobitne v krajinách Európskej únie čoraz väčšia pozornosť. Napriek finančnej a časovej náročnosti tohto procesu zahraničná prax ukazuje, že zhodnotenie brownfieldov môže prekonať všetky súčasné očakávania. Potenciály a možnosti ich využitia sa stávajú často dôležitou konkurenčnou výhodou mesta alebo obce v celoeurópskej konkurenčnej súťaži o investície, obyvateľov či návštevníkov.
Historie mrakodrapu – 3. diel
Až teprve v roce 1973 byl postaven nejvyšší mrakodrap mimo New York. Stal se jím Sears Tower se 442 metry v Chicagu. I tato budova se roky potýkala s problémem nízké obsazenosti a za svou existenci mnohokrát změnila majitele. Ve 103. patře se nachází vyhlídková plošina a při zvláště větrných dnech lze v této výšce cítit kolébání budovy. V roce 2009 nový majitel budovu přejmenoval na Willis Tower, zrenovoval vyhlídkové patro a nechal zde vybudovat novou atrakci – tři celoprosklené balkony vystupující více než metr od budovy. Dodnes je tento mrakodrap nejvyšší v USA.
Brownfieldy vo vidieckej krajine
Poľnohospodárstvo tvorilo primárny sektor výroby, základ ekonomického fungovania vidieka. Zmena charakteru hospodárskych vzťahov vyvolaná spločensko-politickými zmenami a technickým a technologickým pokrokom vniesla do prostredia dovtedy konzervatívneho vidieka zásadný prevrat. Poľnohospodárska výroba sa výrazne utlmila, pracovné príležitosti rapídne ubudli, budovy a zariadenia sa v mnohých obciach prestali úplne využívať a začali pustnúť. Ak počas plnej prevádzky nie vždy poľnohospodárske objekty zapadali do koloritu krajiny, v stave devastácie sa stali jej nevypočítateľnou záťažou. Revitalizácia a prinavrátenie hospodárskej hodnoty poľnohospodárskym dvorom, objektom a stavbám je dlhodobým, pre obec často priveľmi náročným procesom. Systémový prístup a pozitívne príklady môžu naznačiť, ako postupovať, aby sa záťaž obce premenila na jej konkurenčnú výhodu.
Historie mrakodrapu – 2. diel
V roce 1913 se stal nejvyšším mrakodrapem Woolworth Building a s 241 metry zůstal nepřekonán ještě celá bouřlivá dvacátá léta. Mrakodrap za svou impozantnost vděčí neméně impozantnímu egu pana Woolwortha. Ten plánoval výstavbu sídla své mimořádně úspěšné společnosti již od roku 1910, a to tak, aby nová budova nejen přinášela co možná nejvyšší zisky z pronájmu, ale sloužila i jako reklama společnosti. Neustále měnil výšku plánované budovy, jak postupně skupoval pozemky, až byla celková výměra parcely tak rozlehlá, že umožnila výstavbu opravdu vysokého mrakodrapu.
Stránka: 1 2 3 … 8 9 10 11 12 13 14 15 16 … 32 33 34
Podporte nás
Kontakt
Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené
ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne