ÚzemnéPlány.sk

Autor

Prof. Ing. arch. Robert Špaček, CSc.

Foto

Prof. Ing. arch. Robert Špaček, CSc.

Zdroj

Vydavateľstvo EuroStav, s.r.o.

Počet zobrazení

20976

Kategórie

Ostatné časti

• Rozprávkové mestá
• Mesto a rieka
• 57.ČASŤ "UNESCO" - MESTÁ

Súvisiace články

• Identita historických sídiel, jej stav a ochrana
• Tvorba architekta v historickom prostredí
• Dizajn ako znak identity mesta. Mestský dizajn súčasťou urbanizmu a priestorového plánovania
• Rozprávkové mestá
• Vplyv miery živelnosti spoločnosti na podobu mesta

57.ČASŤ "UNESCO" - MESTÁ

Listina svetového dedičstva obsahuje 911 položiek, predstavuje časť kultúrneho a prírodného dedičstva, ktorú výbor svetového dedičstva považuje za mimoriadnu univerzálnu hodnotu. Zahŕňa 704 kultúrnych, 180 prírodných a 27 zmiešaných položiek v 151 štátoch. V júni 2010 bol Dohovor podpísaný 187 krajinami. Pre existenciu listiny je charakteristická súhra spoločenstva signatárov a samotných zmluvných štátov.

Bod I. Čl. 6 dohovoru uvádza:
Zmluvné štáty, plne rešpektujúc zvrchovanosť štátov, na ktorých území sa nachádza kultúrne a prírodné dedičstvo spomenuté v čl. 1 a 2, (skrátene… výtvory človeka alebo kombinované diela prírody a človeka a oblasti zahŕňajúce miesta archeologických nálezov majúce výnimočnú svetovú hodnotu z dejinného, estetického, etnologického alebo antropologického hľadiska, prírodné javy tvorené fyzickými a biologickými útvarmi alebo skupinami takýchto útvarov…) a bez ujmy na vlastníckych právach určených vnútroštátnym právnym poriadkom uznávajú, že takéto dedičstvo tvorí svetové dedičstvo, na ktorého ochrane je povinnosťou medzinárodného spoločenstva spolupracovať ako celok.

A následne II. Čl. 4:
Každý zmluvný štát uznáva, že v prvom rade je jeho povinnosťou zabezpečiť označenie, ochranu, zachovanie, prezentovanie a odovzdávanie budúcim generáciám kultúrneho a prírodného dedičstva uvedeného v čl. 1 a 2 a nachádzajúceho sa na jeho území. Za tým účelom urobí všetko pri maximálnom využití svojich vlastných zdrojov, a tam, kde je to vhodné, spolu s medzinárodnou pomocou a spoluprácou, najmä finančnou, umeleckou, vedeckou a technickou, akú bude môcť dostať. (www.ulib.sk)

Prírodné a kultúrne výtvory zrejme podliehajú ochrane dokonca aj pri (kultivovane?) vedenej vojne. Aby sa nestalo to, čo s Dubrovníkom v roku 1991 a Mostarom v rokoch 1992 – 1993. Proti svojvôli hraničiacej s terorizmom je však kultúra bezmocná. Surfovanie zoznamom na http://whc.unesco.org/en/list je fascinujúcim čítaním a putovaním históriou. Výber miest, prípadne urbánne relevantných objektov a komplexov je pomerne rozsiahly. Je možné sprítomniť si cestovanie a spomínať na mestá a miesta aj z dôb, kedy ešte listina neexistovala.

Slovensko má v zozname historické jadro Banskej Štiavnice a technické pamiatky v okolí, boli zapísané v roku 1993. V tom istom termíne bol zapísaný aj Spišský hrad s pamiatkami v okolí, patrí sem aj Spišské Podhradie, síce neveľké, ale mesto. Pamiatková rezervácia Bardejova bola zapísaná v roku 2000. (Slovensko v klenotnici UNESCO, RAX, s. r. o., 2005)

V roku 2009 pribudla k Spišskému hradu Levoča, formálne bolo zrejme jednoduchšie rozšíriť pôvodný zápis. Narastajúci počet objektov zaradených do zoznamu priamo úmerne znižuje ich výnimočnosť. Ak si fiktívne predstavíme, že v zozname budú všetky pamiatky, bude to rovnaká situácia, ako keby tam nebola žiadna. Zápis sa stáva aj vecou (národnej) prestíže…oni tam už majú x pamiatok, a my…

Základným kritériom pre zaradenie diela do zoznamu je miera autenticity, a tu sme späť pri identite. Samozrejme je otázkou, nakoľko silným argumentom je „prinavrátená“ autenticita, ako v našom Bardejove, kde pri rekonštrukcii historického jadra bola obnovená aj gotická orientácia hrebeňov striech domov na námestí. Zničené centrum Mostaru a Stari most, ktorý dal mestu meno, boli s prispením medzinárodnej komisie zostavenej UNESCO-m obnovené v roku 2004. O rok neskôr boli zapísané do Zoznamu, obnovená autenticita symbolicky porazila barbarstvo. Autenticita a identita nemusia vychádzať z hlbokej histórie. Novú autentickú identitu vytvorili napríklad výstavbou bieleho mesta v Tel Avive – architekt Sir Patrick Geddes, od roku 1930 do založenia štátu Izrael. Autenticita urbánneho komplexu bola uznaná zápisom v roku 2003. Costova Brasilia tam je už od roku 1987, Utzonova opera v Sydney od roku 2007. Opera samozrejme netvorí mesto, ale v tomto prípade je nielen mestským, kontinentálnym, ale aj globálnym identifikátorom, bola aj v širšom výbere pre nové divy sveta.

Prof. Ing. arch. Robert Špaček, CSc.
FA STU Bratislava
Foto: archív autora