ÚzemnéPlány.sk

Štúrovo

Prvá písomná zmienka o osade na území dnešného mesta pod menom Kakat pochádza z r. 1075. Nachádza sa v juhovýchodnom cípe ľavobrežnej Podunajskej nížiny, na rozhraní zlomov Hronskej a Ipeľskej sprašovej tabule. Patrí do najteplejšej oblasti Slovenska, v ktorej Dunaj, Hron a Ipeľ, Kováčovské kopce s mediteránnou flórou a šíre roviny podmieňujú jeho jedinečný prírodný, hospodársky a turistický charakter.
Štúrovo je predovšetkým kúpeľným mestom.

Mesto je známe svojou toleranciou. Už celé stáročia pokojne spolunažívajú na jeho území príslušníci rôznych národností a náboženstiev. Táto rôznorodosť dáva mestu zvláštny kolorit.

Jánovce

Obec leží v Podunajskej nížine, medzi Malým Dunajom a Čiernou vodou, na hranici Úľanskej mokrade. Územie je takmer úplne odlesnené a intenzívne využívané pre poľnohospodársku výrobu. Terén je rovinatý. Územie v priestore stredného toku rieky Čierna voda už v dávnoveku obývali rôzne staré kmene: Bojovia, Vanniovia, dolu na Žitnom ostrove Cotini, potom Kvádi, Kelti, Skýtovia a napokon Slovania.

Stredoveké územie chotára Jánoviec, patriace budínskym a potom bratislavským klariskám / mníškam / získali kúpou v polovici 16. storočia Pálfyovci, šľachtický kniežací rod Familia Pálffyanae ab Erdöd. V priebehu 17. storočia si tu na širokých lánach vybudovali menší majer, ľudovo a všeobecne nazývaný Janosház. Majer vznikol z potrieb mať na mieste pracovné sily, ktoré mohli v každom ročnom období obrábať a starať sa o pozemky. Pôvodne na mieste „majera“ Janosház (Janošház), ktorý sa nestotožňuje s obcou tohože mena, bolo len niekoľko chatrčí robotníkov, najmä kŕmičov dobytka a strážcov stád, ktoré sa pásavali na lúčinách, pretože väčšia časť chotára bola lúčnym porastom a ornej obrábateľnej pôdy bolo menej. Takýto stav trval až do roku 1792. Koniec 18. storočia patrí k zakladaniu väčších majetkových celkov. Vytvárajú sa v chotároch osamotené majere a zemepanstvá zakladajú svojim menom osady, neskoršie dediny. Tak dochádza v roku 1792 aj k založeniu dnešných Jánoviec.

Čečejovce

V roku 1964 objavili na území obce Čečejovce sídlisko z mladšej doby kamennej s bukovohorskou kultúrou, ktoré je staré asi 5000 rokov. Našli sa tu pamiatky aj po slovanskom osídlení. Historik Branislav Varsik uvádza, že na slabej terénnej vyvýšenine juhozápadne od dediny v blízkosti železničnej stanice zistili dve porušené slovanské kultúrne jamy z X. až XI. storočia. Našli sa v nich črepy nádob točených na kruhu.

Budimír

Obec Budimír sa nachádza 10 km severovýchodne od Košíc v blízkosti diaľnice Košice – Prešov.
Prvá písomná zmienka o obci Budimír pochádza z roku 1289, v listine, ktorá opisuje delenie majetkov Petra z Drienova medzi piatich synov, ku ktorému došlo v závere roku 1283. Takto získal Petrov syn Ján dediny Veľký a Malý Budimír (villa Bodomer Maior et Minor Bodomer). Teda už pred rokom 1283 to boli vyvinuté dediny. Historik Branislav Varsik sa domnieva, že „ich korene sú značne staré a siahajú až do 12. storočia. Synovia komesa Jána získali v roku 1300 z dedičstva po zomretom strýkovi Michalovi aj dedinu Bretejovce.“
Architektonicky význačný objekt kaštieľa v Budimíre je svojou polohou zďaleka dobre viditeľný v smere príchodu do Košíc.

Rožňava

V údolí rieky Slanej, medzi svahmi Slovenského Rudohoria a planinami Slovenského krasu leží Rožňava – mesto slávnych tradícií baníctva, školstva a remesiel, biskupské sídlo, administratívne a kultúrne centrum horného Gemera. Od roku 1775 je Rožňava rímsko-katolíckym biskupským sídlom a po stáročia domovom slovensky, maďarsky a predtým aj nemecky hovoriaceho obyvateľstva.

VÚC Žilinský kraj

Územie vyššieho územného celku Žilinského samosprávneho kraja o rozlohe 6 788 km2 tvoria katastrálne územia miest a obcí dnešných okresov Čadca, Kysucké Nové Mesto, Bytča, Námestovo, Tvrdošín, Dolný Kubín, Liptovský Mikuláš, Ružomberok, Martin, Turčianske Teplice a Žilina.

Samosprávny kraj sa nachádza v severnej časti Slovenska. Tvoria ho štyri svojrázne regióny. Žilinský sa nachádza v severnej časti historického územia pôvodného Trenčianskeho komitátu, neskôr Trenčianskej stolice. Liptovský, Oravský a Turčiansky región boli pôvodne súčasťou veľkého Zvolenského komitátu, z ktorého sa vyčlenili v 14. storočí.

VÚC Banskobystrický kraj

Územie Banskobystrického kraja leží v južnej časti stredného Slovenska. Rozlohou 9 455 km2 sa Banskobystrický samosprávny kraj radí na 1. miesto medzi slovenskými vyššími územnými celkami. Hustota osídlenia 69,81 obyvateľov na 1 km2 je najnižšia v SR. Má spoločnú hranicu s Maďarskou republikou a s Nitrianskym, Trenčianskym, Žilinským, Prešovským a Košickým krajom. Z hľadiska geomorfológie je tento región mnohotvárny – od vysokohorských polôh hrebeňov Nízkych Tatier na severe, cez členitú strednú časť so striedaním horských masívov a údolí, po mierne zvlnené až rovinné nížinné polohy na južnom okraji územia. Maximálna nadmorská výška je 2043 m n. m. (Ďumbier) a minimálna nadmorská výška je 130 m n. m. (Ipeľská kotlina).

Prešovský samosprávny kraj

Kraj sa rozprestiera v smere západ – východ. Dĺžkou 250 km približne trikrát prekonáva svoju šírku. Vypĺňa celú severovýchodnú časť Slovenska. Prešovský kraj má spoločné hranice s dvoma samostatnými štátmi, Poľskom (360 km), Ukrajinou (38 km) a s troma slovenskými krajmi, Košickým, Banskobystrickým a Žilinským samosprávnym krajom. V Prešovskom kraji leží najvýchodnejšia obec Slovenskej republiky – Nová Sedlica pri Humennom (22o34´ východnej geografickej dĺžky).

VÚC Bratislavský kraj

Bratislavský samosprávny kraj sa nachádza v západnej a juhozápadnej časti SR, zaberá územie 2 053 km² a svojou rozlohou je najmenším krajom Slovenskej republiky. Z geografického hľadiska je poloha kraja veľmi výhodná, pretože leží na historickej križovatke obchodných ciest – podunajskej a severo – južnej, tzv. jantárovej ceste. Súčasná centrálna poloha kraja v stredoeurópskom priestore, dobrá dopravná dostupnosť a plnenie funkcie medzinárodnej križovatky v cestnej a železničnej doprave, vzrastajúci význam vodnej a leteckej dopravy a dosiahnutá úroveň ukazovateľov v ekonomickej a sociálnej oblasti patria k výrazným rozvojovým faktorom Bratislavského kraja. Z hľadiska krajinnej štruktúry je územie kraja tvorené južnou časťou Malých Karpát a územím Záhorskej a Podunajskej nížiny.

Zvolen

Mesto Zvolen leží v oblasti stredného Pohronia, v juhozápadnej časti Zvolenskej kotliny, na sútoku riek Hron a Slatina. Milovníci histórie môžu navštíviť miesta, kde sídlili uhorskí králi. Kráľovské sídla sú vo Zvolene hneď dve – Pustý hrad a Zvolenský zámok. Pustý hrad je dnes miestom prebiehajúceho archeologického výskumu, je však prístupný verejnosti a rok čo rok odhaľuje viac zo svojej bohatej histórie. Je to jedinečné miesto, najväčší hrad v Európe s rozlohou 7,6 ha. Múry Zvolenského zámku zasa hosťujú Slovenskú národnú galériu so sochárskymi a maliarskymi expozíciami.