ÚzemnéPlány.sk

Bratislava - Visuté záhrady

Panoramatické pohľady na Bratislavu, novú zónu pre kultúru a relax, pobyt v prírode, nové pracovné miesta či kryté záhrady otvorené pre návštevníkov aj v škaredom či zimnom počasí. To všetko môže už v blízkych rokoch priniesť obyvateľom Bratislavy a jej návštevníkom nový projekt mesta – Bratislavské visuté záhrady.

Baška

Obec Baška leží v západnej časti Košickej kotliny na východnom chrbte Slovenského Rudohoria, v pahorkatine medzi Myslavským potokom a potokom Ida. Obec svojim katastrálnym územím spadá pod územie Košického samosprávneho kraja, 3 km západne od krajského mesta Košice. Patrí do okresu Košice-okolie, ktorého 113 obcí obklopuje krajské mesto. Katastrálne územie obce hraničí z východnej strany s katastrom mestskej časti Myslava, zo severnej strany s katastrom obce Nižný Klatov a z juhozápadnej strany s katastrami obcí Bukovec, Malá Ida a MČ Košice-Lorinčík.
Obec Baška spolu s okolitými obcami (spolu 17 ) založili región Rudohorie.

Košice - Juh - Mestská časť

Južná časť mesta vznikla v období rozvoja obchodu ako pokračovanie historického centra Košic. V stredoveku sa tu nachádzali prímestské osady Bednárska, Špitálska a Ludmanova Ves. Najstaršou známou stavbou na území mestskej časti bol mestský špitál (hospitale, xenodochium) s kostolíkom sv. Ducha na Južnej triede, postavený pravdepodobne v polovici 13. storočia. V priebehu stáročí boli tieto budovy viackrát zničené a opakovane postavené. Barokový kostol, ktorý dnes tvorí centrum areálu, postavili v rokoch 1730 – 1733. Obraz hlavného oltára kostolíka s námetom zoslania sv. Ducha je od J. Mathausera a pochádza z roku 1894. Unikátom je freska pri vchode, znázorňujúca kostol a mestské hradby. Komplex v súčasnosti slúži ako domov dôchodcov. Ďalším kostolom v tejto mestskej časti je rímskokatolícky kostol Kráľovnej pokoja, postavený v rokoch 1938 – 1939. Veža kostola je vysoká 32 metrov. Na Rastislavovej ulici sa nachádza Verejný cintorín.

MČ Košice-Juh má v súčasnosti polyfunkčný charakter. Striedajú sa tu obytné zóny s priemyselnými. Rozvoj priemyselnej výroby v Košiciach je úzko spätý s územím našej mestskej časti.

Zvolen

Mesto Zvolen leží v oblasti stredného Pohronia, v juhozápadnej časti Zvolenskej kotliny, na sútoku riek Hron a Slatina. Milovníci histórie môžu navštíviť miesta, kde sídlili uhorskí králi. Kráľovské sídla sú vo Zvolene hneď dve – Pustý hrad a Zvolenský zámok.

Veľké Kapušany

Veľké Kapušany sa nachádzajú v nadmorskej výške 110 m. Rozloha mesta je 29,61 km2. Mesto leží na Východoslovenskej nížine, medzi riekami Uh, Latorica a Laborec a je centrom regiónu Použie.

Južnú časť mesta zaberá Chránená krajinná oblasť Latorica, ktorej centrálna časť bola v roku 1993 zapísaná medzi medzinárodne významné mokrade (ramsarské lokality). Územie ramsarskej lokality, rovnako ako i územie chránenej krajinnej oblasti je charakteristické lužnými lesmi, sústavou mŕtvych ramien a aluviálnymi lúkami s terénnymi depresiami a močiarmi. Prirodzené lužné lesy reprezentujú komplexy s charakteristickými, dnes už zriedkavými a mimoriadne vzácnymi vodnými a močiarnymi biocenózami.

Ruskovce

Ruskovce patria k starobylým dedinám bývalej Užskej stolice. V priebehu 11. storočia bolo okolité územie pričlenené k Uhorskému štátu a stalo sa majetkom uhorských kráľov Arpádovcov. Charakteristické centrum obce nie je vytvorené. Občianska vybavenosť je rozložená do viacerých plôch. Kompaktnejšie je občianska vybavenosť sústredená pri gréckokatolíckom chráme sv. Petra a Pavla. V južnej časti sa nachádza areál poľnohospodárskeho dvora – Dona a areál „Malá vodná elektráreň“.

Michalovce

Mesto leží v srdci Zemplína, je administratívnym sídlom okresu a centrom juhovýchodného regiónu Slovenska. Je vstupnou bránou rekreačnej oblasti Zemplínska šírava. Brehy rieky Laborec sa stali sídlom prvých obyvateľov tejto oblasti už pred 7 tisíc rokmi. Strategická poloha mesta dala základ pre vznik tradičných i klasických remesiel, obchodu a neskôr priemyselnej výroby v odevníctve, stavebníctve, keramike, strojárstve, elektrotechnike a v potravinárstve.

Baškovce

Katastrálne územie obce Baškovce je situované v severnej časti Zemplínskeho regiónu, Košického kraja, okresu Sobrance. Obec sa rozprestiera na južných svahoch v Podvihorlatskej pahorkatine v údolí riečky Žiarovnica, ktorá preteká intravilánom obce. Nadmorská výška obce je okolo 170 m. n.m.. Dopravné a pracovné väzby sú prevažne na mesto Sobrance, ktoré sú vzdialené cca 4 km a na mesto Michalovce, ktoré sú vzdialené 23 km.

Vysoké Tatry - Podbanské

Pôvodne banícka osada menila v minulých storočiach svoju funkciu postupne na pastiersku, potom tu v XIX. storočí pracovala vodná píla a mlyn na drvenie smrekovej kôry. Až v polovici XX. Storočia sa začala rozvíjať ako centrum turizmu, keď všetky iné hospodárske funkcie zanikli. Osada je východiskom túr, menším lyžiarskym strediskom. Pre tých, ktorí majú radšej nenáročné túry, Podbanské ponúka mnoho možností. Nájdete tu horské cesty s menším, či väčším stúpaním.
Má veľmi dobré cestné napojenie na diaľnicu.

Vysoké Tatry

Mesto Vysoké Tatry sa rozprestiera na ploche 380 km2 a svojou rozlohou patrí medzi najväčšie mestá v Slovenskej republike. Pokrýva podstatnú časť rovnomenného pohoria a tvorí ho 15 mestských častí, pôvodne samostatných osád, ktoré boli postupne integrované do jedného územného celku. Dopravnou osou celého územia mesta je „Cesta Slobody“, ktorou sa návštevník približne za jednu hodinu dostane z najzápadnejšej mestskej časti Podbanské, cez všetky tatranské osady s výnimkou Dolného Smokovca, až na východnú hranicu mesta, do osady Tatranská Kotlina. Administratívnym centrom mesta je Starý Smokovec, ktorý spolu s Tatranskou Lomnicou a Štrbským Pleso patrí tiež medzi najvýznamnejšie tatranské strediská cestovného ruchu.