ÚzemnéPlány.sk

Slančík

Obec Slančík sa nachádza necelých 30 km juhovýchodne od Košíc. História obce úzko súvisí s históriou hradu Slanec, ktorého počiatku spadajú do druhej polovice 13. storočia, o hradisku Slanec vieme už z listiny z roku 1230. Prvú písomnú zmienku o Slančíku radíme do roku 1270, i keď sa v tomto prípade ešte nepíše priamo o obci, ale o zemi Slanec – terra Zalanch, na ktorej sa nachádza daná obec.

Komárovce

Prvú písomnú zmienku o obci Komárovce poznáme z roku 1365. Vtedy ich majiteľ Peter, syn Imricha zo Siksavy (dnes Szikszó v Maďarsku), urobil dohodu o všetkých svojich majetkoch pre svojich synov Mikuláša a Petra. V súpise majetkov sa nachádzajú aj Komárovce. Rodina Petra, syna Imricha zo Siksavy, pochádzala z rodu Aba, konkrétne z línie Marharda, ktorý už v druhej polovici 13. storočia držal zem v oblasti Veľkej Idy.

Čečejovce

V roku 1964 objavili na území obce Čečejovce sídlisko z mladšej doby kamennej s bukovohorskou kultúrou, ktoré je staré asi 5000 rokov. Našli sa tu pamiatky aj po slovanskom osídlení. Historik Branislav Varsik uvádza, že na slabej terénnej vyvýšenine juhozápadne od dediny v blízkosti železničnej stanice zistili dve porušené slovanské kultúrne jamy z X. až XI. storočia. Našli sa v nich črepy nádob točených na kruhu.

Beniakovce

Obec Beniakovce so svojim katastrálnym územím spadá pod územie Košického samosprávneho kraja, asi 13 km od centra Košíc, v údolí rieky Torysa.

Sokoľany

Obec Sokoľany leží na juhu Košickej kotliny na Sokolianskom potoku. Odlesnený chotár je na terasovej plošine Hornádu, západná časť na náplavovom kuželi potoka Ida, uloženom na treťohorných usadeninách.

Obec sa zrodila pred 725. rokmi. Najnovšie archeologické nálezy dokazujú, že už v VII. a VIII. storočí bolo toto územie obývané a podobne i pohrebisko z XI. a XII. storočia z mladšej doby hradištnej je toho dôkazom. Listina z rokov 1260 – 1268 hovorí o osade Zakál (Sokoľany) spomínajúc kláštor, ktorý podliehal pod právomoc Jasovského konventu.

Ruskov

Obec Ruskov leží v nadmorskej výške 223 m.n.m. , na východnom okrali Košickej kotliny vo vzdialenosti 21 km východo-juhovýchodne od Košíc, pred vchodom do Slanského priesmyku. Prvá písomnú zmienka pochádza až zo začiatku 14. storočia, i keď dedina je reálne omnoho staršia. V 1303 patril Ruskov do slanského panstva. Vtedy sa páni hradu Slanec, pochádzajúci z rodu Aba, delili o toto panstvo.

Medzev

Jasov

Jasov a jeho obdivuhodné okolie aj v súčasnosti upúta návštevníkov svojimi prírodnými krásami a kultúrnym bohatstvom. Na Slovensku je málo obcí, kde sa prírodné i kultúrne hodnoty natoľko dopĺňajú, ako práve u nás. Jasovská jaskyňa a nad ňou Jasovská skala, na ktorej bol v časoch minulých vybudovaný hrad kráľom Karolom Róbertom, alebo Kláštor rádu premonštrátov s nádherným kostolom a knižnicou, obklopený francúzskym parkom, flóra a fauna okolia, rybníky, podzemné bohatstvo, ktoré bolo základom vzniku baníctva a hutníctva na území obce, sa organicky viažu k dejinám Jasova.

Prešovský samosprávny kraj

Kraj sa rozprestiera v smere západ – východ. Dĺžkou 250 km približne trikrát prekonáva svoju šírku. Vypĺňa celú severovýchodnú časť Slovenska. Prešovský kraj má spoločné hranice s dvoma samostatnými štátmi, Poľskom (360 km), Ukrajinou (38 km) a s troma slovenskými krajmi, Košickým, Banskobystrickým a Žilinským samosprávnym krajom. V Prešovskom kraji leží najvýchodnejšia obec Slovenskej republiky – Nová Sedlica pri Humennom (22o34´ východnej geografickej dĺžky).

VÚC Trenčianský kraj

Reliéf kraja je mimoriadne členitý, juh má podobu pahorkatiny, kým sever je hornatejší. Najdlhšia slovenská rieka Váh vertikálne pretína kraj na dve časti a vytvára Trenčiansku kotlinu. Na západe kotlinu uzatvárajú Biele Karpaty ktoré siahajú až po hranicu s Českou republikou. Na východe kotlinu uzatvárajú pohoria Považský Inovec, Strážovské a Súľovské vrchy. Východ kraja ohraničujú aj južné výbežky Malej Fatry, Žiar, Kremnické vrchy, Vtáčnik a Tríbeč. Juhovýchodným územím kraja preteká rieka Nitra a z juhu zasahuje Podunajská pahorkatina.